Cesta viery Jean Bethke Elshtainovej

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cesta viery Jean Bethke Elshtainovej

Foto – providencemag.com

Každému, kto sa aspoň trochu zaujíma o kresťanstvo, bude hneď jasné, čo majú G. K. Chesterton, Dorothy Dayová, John Henry Newman, Malcolm Muggeridge, Jacques Maritain alebo Edith Steinová spoločné.

Zoznam osobností, ktoré v čase dospelosti – a v niektorých prípadoch v zrelom veku  – našli cestu do katolíckej cirkvi, je, samozrejme, omnoho dlhší.

O ceste niektorých máme detailný záznam vo forme autobiografického alebo biografického diela, zatiaľ čo mnohí konvertujú alebo vstúpia do plného spoločenstva s katolíckou cirkvou v relatívnej tichosti. Jednou z takých osôb bola Jean Bethke Elshtainová, ktorá ukončila svoju dlhú púť „z Wittenbergu do Ríma“ v roku 2011, dva roky pred svojou smrťou. Širšia verejnosť sa o tejto udalosti dozvedela až z niektorých nekrológov.   

Duchovný domov

Pamätám sa celkom presne na deň, keď som sa dozvedel, že moja vzácna školiteľka – po rokoch na prašných, hrboľatých a nie vždy priamočiarych cestách – oficiálne našla svoj duchovný domov. Správa sa ku mne dostala na začiatku roka 2012 a podobne ako väčšina tých, ktorí profesorku Elshtainovú dobre poznali, ani ja som ňou nebol zaskočený. Pripadalo nám to ako prirodzené zavŕšenie dlhého procesu.

Nie som si vedomý, že by Jean Bethke Elshtainová o svojom rozhodnutí pripojiť sa ku katolíckej cirkvi niekedy niečo verejne napísala. Bola skromná, zdržanlivá a o sebe rozprávala prakticky len vtedy, ak osobný naratív vhodne doplnil intelektuálny argument.

Počas svojho života chcela napísať ešte niekoľko kníh – jedna z nich bola autobiografická a mala predbežný názov The Leg: A Memoir of Polio (Noha: Spomienky na detskú obrnu). Možno by raz prišiel rad aj na spirituálnu autobiografiu.

Diskutovaný aspekt jej života zostáva teda zatiaľ nepreskúmaný. Cieľom tohto textu je poskytnúť čitateľom originálny pohľad na vieru Jean Bethke Elshtainovej s dôrazom na kulmináciu jej duchovnej cesty prijatím do plného spoločenstva katolíckej cirkvi.

Prečítajte si aj
Jean Bethke Elshtainová: žena demokratickej povahy a morálnej odvahy Zdieľať

V roku 1975, na začiatku jej akademickej kariéry, málo nasvedčovalo tomu, že sa Jean Bethke Elshtainová jedného dňa stane oddanou dcérou cirkvi. V článku s názvom A Personal Memoir (Osobná spomienka), publikovanom v časopise Commonweal v rámci série perspektív zaoberajúcich sa rímskokatolíckou cirkvou, Elshtainová opísala dovtedajšiu trajektóriu viery, z ktorej sa dozvedáme, že bola vychovaná v luteránskej rodine, prešla si obdobím náboženských pochybností a svoj vzťah k rímskokatolíckej cirkvi označila ako „dlhý [a] problémový“.

Už v tomto skorom texte sa však objavujú odkazy na Augustínove najznámejšie diela Vyznania a O Božej obci, ktoré s postupom času zohrávali v jej živote a myslení čoraz dôležitejšiu úlohu. Elshtainová píše, že na vysokej škole si myslela, že pre historičku a budúcu politologičku je najlepšou filozofiou agnosticizmus, avšak Augustín ju „neprestával vyrušovať“ od momentu, keď v rámci študijného predmetu z oblasti stredovekej histórie čítala jeho Vyznania.       

Vyrušená Augustínom

V 90. rokoch minulého storočia sa toto „vyrušovanie“ pretavilo na knihu Augustine and the Limits of Politics (Augustín a limity politiky), viacero odborných textov, z ktorých jeden nesie výstižný názov Why Augustine? Why Now? (Prečo Augustín? Prečo teraz?), ako aj sériu prednášok. Počas pôsobenia na Chicagskej univerzite vyučovala niekoľko predmetov, ktoré mali Augustínovo meno priamo v názve. Vzhľadom na to, že bola politickou teoretičkou a teológiu formálne neštudovala, ide v kontexte prestížnych svetových univerzít o niečo pomerne ojedinelé. 

Bolo to nepochybne štúdium Augustínovho života a diela a jej láska k Augustínovi, ktoré sa zásadnou mierou pričinili o jej neskoršie rozhodnutie stať sa katolíčkou nielen vo všeobecnom význame tohto slova, ale aj špecifickom.

Druhou osobou, ktorá Elshtainovej atraktívnym spôsobom predstavila cirkev, bol pápež Ján Pavol II. V poslednom desaťročí minulého storočia publikovala o ňom niekoľko odborných textov, často ho citovala a značná časť jej knihy Who Are We? Critical Reflections and Hopeful Possibilities (Kto sme? Kritické úvahy a nádejné možnosti) je venovaná jeho mysleniu. V roku 1996 sa zúčastnila na kolokviu na tému osvietenstva, ktoré sa za účasti Jána Pavla II. konalo v pápežskom letnom sídle Castel Gandolfo.

Enormný rešpekt a obdiv Elshtainovej voči pápežovej osobe som si hlbšie uvedomil počas štúdia archívnych dokumentov, ktoré sú uchované v knižnici Chicagskej univerzity a boli v decembri roku 2017 sprístupnené pre bádateľskú verejnosť. V archíve sa nachádza množstvo primárnych a sekundárnych materiálov týkajúcich sa Jána Pavla II. vrátane škatuľky označenej jeho menom, v ktorej bol ruženec, krucifix a medailón. Jej pôvod je neznámy, ale možno sa domnievať, že išlo o dar od pápeža.  

Na ceste do Ríma

V čase písania tohto textu som kontaktoval manžela Jean Bethke Elshtainovej s otázkou, či by mi mohol niečo povedať o duchovnej ceste svojej manželky, ktorej zavŕšenie bolo tam, kde kedysi viedli všetky cesty. Mal som šťastie – Errol Elshtain bol práve na návšteve v Chicagu a ochotný sa so mnou stretnúť. Takmer dve hodiny sme sa rozprávali a dozvedel som sa veľa zaujímavých informácií, ktoré nie sú verejne známe.

Elshtainová pápeža prvýkrát naživo videla v roku 1979 počas jeho návštevy Bostonu. O štyri roky neskôr si kvôli Jánovi Pavlovi II. predĺžila pobyt v Európe: spolu so svojím šestnásťročným synom, ktorý pricestoval za ňou do Milána, nasledovali pápeža počas jeho apoštolskej cesty v Poľsku. Jej najsilnejšia skúsenosť s pápežom z tohto skoršieho obdobia bola z Ríma: počas generálnej audiencie sa v dave ľudí dotkol jej vystretej ruky.

Augustín a Ján Pavol II. nepatrili len medzi najväčších kresťanských lídrov histórie, ktorí boli neskôr katolíckou cirkvou vyhlásení za svätých, boli tiež brilantnými mysliteľmi, ktorých myšlienky rezonovali u Elshtainovej pravdepodobne silnejšie ako u kohokoľvek iného. Tu je dôležité poznamenať, že hlboký rešpekt prechovávala aj voči dvom protestantsky orientovaným mysliteľom: Dietrichovi Bonhoefferovi a Reinholdovi Niebuhrovi.


Foto – findagrave.com

Na svojej ceste do Ríma stretla viacero osôb, ktoré jej absolvovanie cesty uľahčili. Najdôležitejšiu úlohu na poslednom úseku cesty zohral jej priateľ, chicagský kardinál Francis George, ktorý ju prijímal aj do cirkvi. Nablízku jej tiež boli dlhoročná priateľka Mary Ann Glendonová, profesorka práva z Harvardovej univerzity a bývalá americká veľvyslankyňa pri Svätej stolici, ako aj Stephen Meredith z lekárskej fakulty Chicagskej univerzity, s ktorým vyučovali aj spoločný predmet.

Medzi jej ďalších intelektuálnych partnerov a katolíckych priateľov, s ktorými ju spájala vzájomná úcta, patrili Richard John Neuhaus, Robert P. George a Charles Taylor. Prvý menovaný bol verejným teológom a luteránskym pastorom, ktorý v roku 1990 vstúpil do plného spoločenstva s katolíckou cirkvou a o rok neskôr bol vysvätený za kňaza.       

Počas vysokoškolských štúdií mala Elshtainová dobrú priateľku, s ktorou sa o veciach viery rozprávala. Bol to jej prvý vážnejší kontakt s katolíckym kresťanstvom. Takýchto nám neznámych osôb, ktoré ju na ceste viery pozitívne ovplyvnili, bolo nepochybne viac.

V auguste tomu bude päť rokov, čo nás – v mnohých ohľadoch výnimočná – Jean Bethke Elshtainová navždy opustila. Jej telesné pozostatky sa nachádzajú na cintoríne Grandview v coloradskom meste Fort Collins vzdialenom približne pätnásť kilometrov od dedinky Timnath, kde vyrastala.

Epitaf na jej náhrobnom kameni v preklade hovorí: „... nepokojné sú naše srdcia, kým nespočinú v tebe.“ Srdce drahej Jean v Bohu spočinulo a jeho hlas k nám stále prehovára.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo