Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
30. jún 2018

Opätovné premyslenie encykliky Humanae vitae

Istý môj priateľ rozpráva príbehy o staršom katolíckom kňazovi, s ktorým spoločne sedával v kancelárii. Tento muž často rozprával tak, akoby bol stále rok 1969 a odvtedy sa v Cirkvi nič nestalo.
Opätovné premyslenie encykliky Humanae vitae

Pápež Pavol VI. a kardinál Karol Wojtyla, neskorší pápež Ján Pavol II. Foto: flickr.com (Rogelio A. Galaviz C.)

Hovorí sa, že pár ľudí plánuje v Ríme stretnutie, aby „znova premysleli“ encykliku Pavla VI. Humanae vitae z roku 1968. Je to zaujímavé, ale trocha i čudné. Vezmime si, ako čudne by vyzeralo, keby niekto navrhol stretnutie v Ríme na „znovu premyslenie“ encykliky Leva XIII. Rerum novarum z roku 1891. Prvá vec, ktorú by sme mohli povedať, je, že odvtedy sa už mnoho udialo, okrem iného prišla encyklika Pia XI. Quadragesimo anno z roku 1931, encyklika Jána XXIII. Mater et magistra z roku 1961, apoštolský list Pavla VI. Octogesima adveniens z roku 1971 a encyklika Jána Pavla II. Laborem exercens z roku 1981 a encyklika Centesimus annus z roku 1991 k stému výročiu prvej encykliky.

Nedá sa veľmi „znovu premyslieť“ Rerum novarum ako učenie Cirkvi bez toho, aby sa vzalo do úvahy, ako pápeži toto učenie ďalej oficiálne rozvíjali.

Druhá vec, ktorú by sme mali sklon sa spýtať, zvlášť po toľkých komentároch, je, ako by niekto mohol „znovu premyslieť“ učenie Rerum novarum. Nebolo by to trochu ako „znovu premyslieť“ Nicejský koncil? Už je neskoro.

Humanae vitae je dokument, ktorý stojí za prečítanie, a to aj opätovne. A dodatky pápeža Jána Pavla II. sú podľa mňa občas ešte lepšie než samotný originál. Zdieľať

Netvrdím, že učenie encykliky Humanae vitae je rovnako formálne ako učenie nicejského koncilu. Lepším prirovnaním by však asi bolo spýtať sa, ako by vnímali liberálni katolíci to, keby nejaká skupina v Ríme ohlásila, že sa má „znovu premyslieť“ učenie o vzťahu Cirkvi k nekresťanským náboženstvám v dokumente Nostra aetate, a naznačovala, že by sa toto učenie mohlo reálne zvrátiť.

Predstavujem si, že by asi povedali to, čo som práve povedal ja. Po prvé, už je neskoro, je to pevné učenie. A po druhé, od zverejnenia tohto dokumentu ho pápeži mnoho komentovali. Predstavujem si, že by dokonca mohli poukázať na mnohé miesta, kde ho pápež Ján Pavol II. spomína ako konečné učenie Cirkvi.

Ako by teda niekto mohol premýšľať Humanae vitae bez premýšľania toho, ako toto učenie rozvinul Ján Pavol II. v rámci svojej dlhej série stredajších príhovorov, z ktorých pozostáva jeho „Teológia tela“? A čo mnohé iné miesta, na ktorých ho spomína? Dovoľte mi odcitovať len pár riadkov z jeho „Listu rodinám“ z roku 1994:

Osobitne sa zodpovedné otcovstvo a materstvo týka priamo chvíle, v ktorej muž a žena, spájajúc sa „v jedno telo“, môžu sa stať rodičmi. Je to bohatá chvíľa tak pre ich medziosobný vzťah, ako aj pre službu životu: môžu sa stať rodičmi – otcom a matkou – a tak odovzdať život novej ľudskej bytosti. Dva rozmery manželského spojenia – zjednocujúci a plodiaci – nemožno umelo rozdeliť bez toho, aby sa nenarušila intímna pravdivosť samotného manželského úkonu. Toto je stále učenie Cirkvi, ale aj „znamenia časov“, ktorých sme svedkami, poskytujú nové dôvody, aby sme ho zdôrazňovali s mimoriadnou naliehavosťou.

Táto téma bola zoširoka prebraná v koncilových dokumentoch, v encyklike Humanae vitae, v Propozíciách biskupskej synody z roku 1980, v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio a v analogických príhovoroch až po inštrukciu Kongregácie pre vieroučné otázky Donum vitae. Cirkev učí mravnú pravdu o zodpovednom otcovstve a materstve a bráni ju proti mylným názorom a úsiliam, ktoré sú teraz rozšírené. Prečo to Cirkev robí? Vari nepozoruje pochybovania vyvolané tými, ktorí radia v tejto oblasti ústupky a ktorí sa ju usilujú presvedčiť – aj nenáležitým nátlakom, ak už nie priamo vyhrážkami?

Neraz skutočne vyčítajú učiteľskému úradu Cirkvi, že je už prekonaný a že sa uzatvára pred naliehavými požiadavkami ducha moderných čias, že robí škodlivú činnosť pre ľudstvo, ba dokonca aj pre samotnú Cirkev. Keď sa vraj bude tak tvrdohlavo držať vlastných postojov, Cirkev stratí popularitu a veriaci sa budú od nej stále viac odvracať.

Ale ako možno tvrdiť, že Cirkev, najmä biskupi spolu s pápežom, pristupuje necitlivo k takým ťažkým a aktuálnym problémom? Veď Pavol VI. tak videl práve do týchto životných otázok, že ho to donútilo uverejniť encykliku Humanae vitae.

Inzercia

Ďalej v tom istom liste Ján Pavol II. chváli tých, ktorí zápasia pri obhajobe tohto učenia, keď hovorí: „Myslím osobitne na duchovných pastierov, mnohých vedcov, teológov, filozofov, spisovateľov a publicistov, ktorí sa neprispôsobujú prevládajúcemu kultúrnemu konformizmu a sú ochotní odhodlane ‚plávať proti prúdu‘.“

Ján Pavol II.: „Myslím osobitne na duchovných pastierov, mnohých vedcov, teológov, filozofov, spisovateľov a publicistov, ktorí sa neprispôsobujú prevládajúcemu kultúrnemu konformizmu a sú ochotní odhodlane ‚plávať proti prúdu‘.“ Zdieľať

Takéto slová, vyslovené s konečnou platnosťou, opakované znova a znova, a to nielen tu, ale i v iných dokumentoch, naznačujú, že ide o nemenné učenie. Dá sa „znovu premyslieť“ len tak, ako sa dá znovu premyslieť akékoľvek iné oficiálne učenie: znovu ho zopakovať a zdôrazniť. Nedá sa zvrátiť o nič viac, ako sa nedá zvrátiť učenie o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Jednoducho by ma zaujímalo, či tí, ktorí idú znovu premýšľať Humanae vitae, dodajú plávajúcim síl alebo sa ich budú snažiť utopiť v prúde.

Rozhodne sa však o Humanae vitae rozprávajte. Je to dokument, ktorý stojí za prečítanie, a to aj opätovne. A dodatky pápeža Jána Pavla II. sú podľa mňa občas ešte lepšie než samotný originál. Na diskusie o nej však asi budete potrebovať viac než len pár dní. Dovolím si navrhnúť pravidelné stretania na dva alebo tri roky. Inak vyzeráte ako študenti, ktorí si prečítajú Iliadu za víkend a potom povedia: „Jasné, čítal som ju.“ Trochu o tom pochybujem.

A ak o nej budete diskutovať tak, akoby sa od roku 1968 o nej nič nenapísalo, budete znieť ako ten starší kňaz, ktorý sedel v kancelárii s mojím priateľom: otrepaní, unavení, nudní a zastaraní; budete populárni medzi určitými katolíkmi z povojnovej generácie, podľa ktorých druhý vatikánsky koncil „nezašiel dosť ďaleko“, ale absolútne irelevantní pre skeptických mladých agnostikov a pokrstených neveriacich, ktorých každý deň učím.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia knihaReading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov), sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a v Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: “Reconsidering” Humanae Vitae.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Odporúčame