V kúrii vládne atmosféra strachu

 V kúrii vládne atmosféra strachu

Rozhovor s kardinálom Raymondom Leom Burkom o Scalfarim a pápežovi Františkovi, dohode s komunistickou Čínou a odkaze kardinála Mindszentyho, aj Trumpovi a budúcnosti americkej politiky.

Začnem tam, kde sme v októbri 2016 náš posledný rozhovor končili, povedali ste, že sú potrebné objasnenia, týkajúce sa postupu na synodách o rodine a apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Pýtal som sa vás vtedy, či sú ľudia, ktorí priamo oslovili pápeža, aby konal, a vy ste odpovedali, že áno. O pár týždňov neskôr boli zverejnené otázky, tzv. dubiá, ktoré ste spolu s ďalšími adresovali pápežovi. Vaše hodnotenie – čo sa stalo odvtedy?

Prvá vec je, že sme nedostali žiadnu odpoveď od pápeža Františka na päť otázok, spomínané dubiá. Po druhé, hoci dvaja z podpísaných kardinálov sú medzitým mŕtvi, snažili sme sa rôznymi prostriedkami vysvetliť iným ľuďom, prečo je týchto päť otázok takých dôležitých, prečo sme písali pápežovi Františkovi a prečo je dôležité, aby došlo k vyjasneniu situácie, ktorá nastala. Prednedávnom sa v Ríme konala konferencia s názvom Kam kráča katolícka cirkev, kde sme sa opäť snažili tieto témy vysvetľovať. Týchto päť otázok nie sú jediné otázky, ktoré exhortácia vyvoláva, ale ako sme sa spolu s podpísanými kardinálmi zhodli, ide o tie najdôležitejšie z nich, preto sme ich položili.

Niektorí ľudia nás kritizovali za zverejnenie týchto otázok, cítili sme však povinnosť to urobiť, pretože v témach, ktorých sa dotýkajú, ide o spásu duší, preto sme písali pápežovi a preto sme ho žiadali o reakciu, a keď sme ju nedostali, cítili sme ako biskupi zodpovednosť pred Cirkvou ozvať sa a povedať, že ide o vážnu vec.

Pred tým, než ste dubia zverejnili, ste sa osobne stretli s pápežom, znamená to, že nereagoval na obsah listu ani osobne?

Nie, nereagoval.

S pápežom ste sa vy, ale aj ďalší, ktorí položené otázky považujú za vážne, stretli aj neskôr. Ani vtedy, priamo či nepriamo, nereagoval?

Nie, ani vtedy.

Postupom času pribudli ďalšie prípady, vyšla kritická kniha Dictator Pope, najskôr anonymne, neskôr už s priznaním autorstva H. J. A. Sireho, podľa mnohých zašla ďaleko a niektoré tvrdenia opierala o klebety. Iní kritici, ako napríklad Steve Jalsevac, šéfredaktor stránky LifeSiteNews.com, hovorili o autoritárskom prístupe pápeža, o strachu v kúrii, niektorí ďalší dokonca o autocenzúre na pápežských univerzitách. Pokúste sa nakresliť čiaru, kde vidíte potrebnú polemiku a kritiku, ktorá je prospešná pre Cirkev, a kde to už neplatí, kde začínajú klebety a očierňovanie pápeža.

Základnou inštrukciou a radou nám majú byť slová nášho Pána, ako ich poznáme z Evanjelia sv. Matúša, kde sa hovorí, že ak máme vážne obavy, máme sa s nimi najskôr obrátiť na zodpovednú osobu, ak sa táto osoba odmietne s nimi zaoberať, potom sa máme obrátiť na pozornosť Cirkvi samotnej. Znamená to, že nie je nevhodné, aby sme hovorili o problematických veciach, ktoré sa dejú v Cirkvi, ale musíme si byť istí, že hovoríme o faktoch, a nie chýroch, o ktorých nemôžeme vedieť, či sú alebo nie sú pravdivé, a môžeme nimi Cirkvi poškodiť. Postup je teda zrejmý, musíme si byť istí, že vec, o ktorej hovoríme, je pravdivá, vážna, potom môžeme o nej hovoriť voči zodpovednej osobe, prípadne v druhom kroku v širšej Cirkvi.

Pokiaľ ide o knihy, vyšlo ich viac, za seriózne považujem napríklad knihy Philipa Lawlera Lost Shepherd alebo Rossa Douthata To Change the Church, sú to veľmi seriózne štúdie, dobre zdokumentované, myslím, že obidvoch autorov vedie láska k Cirkvi a pápežstvu, obidve treba brať s rešpektom.

Ross Douthat má vo svojej knihe provokatívnu tézu, v ktorej hovorí, že pápež František je pre katolícku cirkev tým, čím je Donald Trump pre americkú politiku.

(Smiech.) O tom som zatiaľ nerozmýšľal, ale povedal by som, že prezident Trump je natoľko osobitý, že by som nerobil porovnanie s pápežom (úsmev).

K Trumpovi sa ešte vrátim, rád by som teraz zostal pri našej Cirkvi a spýtal sa na váš názor na rozhovory, ktoré vedie pápež František s Eugeniom Scalfarim, 93-ročným ateistom. Rocco Buttiglione mi povedal, že Scalfari je príliš starý na to, aby jeho rozhovory boli brané vážne...

... to nie je pravda..

... aj keby na tom niečo bolo, chcem sa spýtať na niečo iné, tieto rozhovory sa opakujú, zatiaľ ich bolo päť, po každom z nich vatikánske úrady publikujú korekcie, vzniká teda isté napätie medzi pápežom a ľuďmi, ktorých si on sám vybral do úradov, ktorí Scalfariho výroky a citáty opravujú. Ako to vplýva na kúriu, k čomu to vedie?

Výsledkom je obrovský zmätok, ľudia o tom nehovoria, pretože v Rímskej kúrii vládne atmosféra strachu. Hovoril som o tom v rozhovore s Riccardom Casciolim, ktorý si môžete nájsť, veci zašli príliš ďaleko, aby pápež na Zelený štvrtok vo Veľkom týždni hovoril s novinárom, ktorý tvrdí, že pápež hovorí, že neexistuje peklo a duša človeka nie je nesmrteľná, pričom po tom všetkom nenasledovala primeraná oprava, toto skrátka zašlo príliš ďaleko.

Buttiglione nemusí brať Scalfariho vážne, ale tieto slová boli zverejnené po celom svete. V predchádzajúcom rozhovore Scalfari hovoril, že pápež tvrdí, že neexistuje posledný súd. Ide o vážne otázky katolíckej doktríny, ktoré treba korigovať. Je dosť zlé, že k nim vôbec dochádza, že Scalfari takéto veci píše a že má kontakt s pápežom, pričom tvrdí, že to pápež pozýva Scalfariho, a nie naopak, vyvoláva to celé veľký zmätok. Myslím, že ľudia sú z tejto veci právom veľmi znechutení.

Hovoríte, že v Ríme vládne atmosféra strachu, čo tým myslíte?

Hoci osobne už nie som členom kúrie, iní mi hovoria, že sa obávajú prepustenia zo svojich pozícií, že mnohí preto radšej o niektorých veciach nehovoria.

Nehovoria ani medzi sebou?

Neviem, či nehovoria medzi sebou, ale zjavne niektorí volia kroky, aby sa vyhli problémom.

Jeden východoeurópsky popredný teológ mi povedal, že cíti nárast nezdravej politickej korektnosti aj na pôde pápežských univerzít vrátane tlaku na autocenzúru. Čo sa to deje?

Tiež som to počul a myslím, že je možné vidieť znaky, ktoré to potvrdzujú..

Tá vec má aj druhú stranu, chcem spýtať: Ako môžu na niečo také pristúpiť a prijať autocenzúru?

Neviem na to úplne odpovedať, ale univerzity musia uplatňovať integritu, profesor si musí stáť za svojím presvedčením a poznaním. Základný problém, ktorý vidím v pozadí, je zlé pochopenie moci, ktorú má pápež, predstava, že pápež môže urobiť čokoľvek, čo chce. Cirkev nikdy nerozumela moci pápeža týmto spôsobom. Všetka moc, ktorú pápež má, je chápaná ako nástroj na obranu viery, nemá žiadnu moc, aby podnikal kroky, ktoré idú proti doktríne a viere Cirkvi. Prečo by sa teda učitelia, ktorí rozumejú disciplíne a integrite Cirkvi, mali obávať moci pápeža? Je to absurdná situácia.

Jedna z najsmutnejších tém, ktorá sa spája s pontifikátom pápeža Františka, sa týka postupu voči Číne a dohody medzi Svätou stolicou a Čínou. U nás doma aj František Mikloško, bývalý disident a politik, ktorý inak vo všetkých veciach sympatizuje s pápežom Františkom, bol v tejto veci veľmi kritický, nazval to zradou čínskych martýrov viery.

Presné slová. V Číne vládne hrozný režim, čínski vladári nesú zodpovednosť za hroznú perzekúciu čínskych kresťanov, za všetkých martýrov, väzňov, týraných a inak trýznených veriacich. Všetci z nich trpeli a trpia kvôli integrite svojej viery a jednote s pápežom a teraz, po tom všetkom, chce rímsky biskup uzavrieť kompromis? Nedokážem to akceptovať. Je to chyba. František Mikloško má úplnú pravdu, je to zrada čínskych martýrov.

Zarážajúce pre nás na tom je, že s niečím podobným už máme vo východnej Európe skúsenosť a vieme, k čomu to viedlo. Mám na mysli zradu kardinála Mindszentyho, voči ktorému Rím kvôli dohode s komunistami nedodržal vlastný záväzok, a tiež dôsledky, ku ktorým to viedlo. Maďarská Cirkev v osobe primasa Lékaiho sama potlačila tajnú Cirkev na svojom území, nasledujúci primas Paskai bol dokonca spolupracovníkom tajnej komunistickej polície, maďarský katolicizmus sa s tým dodnes nevyrovnal. Berie sa vôbec táto lekcia z východnej Európy vážne?

Žiaľ, niektorí ľudia sú tak nevzdelaní, že tieto dejiny nepoznajú. A ak ich poznajú, neberú ich vážne, nie tak, aby ich to vystrašilo natoľko, aby sa tieto chyby neopakovali. Kolaborácia so zlom vždy poškodila Cirkev, škandalizuje to nielen katolíkov, ale zároveň aj povesť Cirkvi, keďže jej kritici kladú otázky, za čím vlastne stojí, čomu sa dokáže prispôsobiť.

K čomu takýto postup môže viesť v Číne?

Obávam sa, že k tomu, čo kedysi povedal Teng Siao-pching, že v Číne musí byť každé náboženstvo čínske, čiže pokusu o to, aby vznikla forma katolicizmu, ktorá bude riadená ateistickým režimom. Čo znamená, že to žiadny katolicizmus nebude. Bude sa to snažiť vyzerať katolícky, ale bude to organizácia riadená čínskymi komunistami. 

Pápež František má svoju vlastnú životnú skúsenosť s autoritárskym režimom v Argentíne, bol priamo informovaný o pomeroch v Číne kardinálom Zenom, o stretnutie s ním prejavil sám záujem, a predsa mu povedal, že to nemôže zmeniť. Čo to znamená?

Nerozumiem tomu. Nedokážem vám to vysvetliť.

Pápež je predsa ten, kto rozhoduje.

Samozrejme, že je. Všetci, ktorí ukazujú na kardinála Paroliniho, prípadne ďalších poradcov, sa mýlia, zodpovednosť za rozhodnutie nesie pápež a František je veľmi inteligentný muž, nemožno spochybniť, že rozumie, o čo tu ide. Bohu vďaka za snahu a svedectvo kardinála Zena.

Prejdime k americkej politike. Keď sme sa rozprávali naposledy, bolo to krátko pred prezidentskými voľbami, kde proti sebe stáli Donald Trump a Hillary Clintonová. Povedali ste vtedy, že je to ťažká voľba, ale Trump má väčšie predpoklady chrániť náboženskú slobodu a niektoré záujmy kresťanov. Ukázalo sa, že ste mali pravdu, Trump je dokonca v otázkach sudcov Najvyššieho súdu, ochrany svedomia a podobne konzervatívnejší aj v porovnaní s predchádzajúcimi konzervatívnymi prezidentmi. Pritom on je reprezentant newyorského playboy-sveta, povedzte, ako je to vlastne možné?

(Smiech.) Každý človek má dušu a len Boh vie, čo v nej je. My vieme odčítať len to, ako sa človek správa, podľa jeho činov. Je možné, že niečo viedlo prezidenta k tomu, že o niektorých veciach, ako napríklad potratoch, rozmýšľa serióznejšie. Je napríklad prvým prezidentom, ktorý priamo podporil Národný pochod za život a povedal vážne a potrebné veci o hodnote ľudského života. Môžeme to len oceniť. Ako to všetko zapadá do jeho osobnosti, na to neviem odpovedať. Ako viete, preslávil sa svojimi twítmi, niektoré som čítal a vôbec sa mi nepáčili, nemyslím si, že by sa prezident USA mal takto správať. Na druhej strane musím povedať, že jeho postoje v otázkach potratov, eutanázie, menovania sudcov sú veľmi solídne. Božia milosť je mocná (úsmev).

Trump stanovil trend, ktorý je širší, minimálne na Západe a v Európe. Čo z toho vyplýva pre kresťanov?

Musíme vychovať lepších politikov. V USA vidíme, že medzi kresťanmi je viacero veľmi dobrých sudcov, vysokých úradníkov a podobne, ale potrebujeme štátnikov, aby sme mali silných kandidátov, ktorí plne rešpektujú morálny zákon. Moja rada by teda znela, že je potrebné podporiť dobrých kresťanov v politike, aby z nich boli silnejší kandidáti.

Vidíte aj nejaké riziko, najmä pre evanjelikálnych kresťanov v USA, ak sa budú príliš spoliehať na Donalda Trumpa?

Donald Trump bude prezidentom maximálne ešte raz, ústava nedovoľuje inak, riziko by som videl v tom, ak by sa evanjelikálni aj iní kresťania nepripravovali na to, čo príde potom.

 

Rozhovor prebehol pred zverejnením správy o sexuálnom zneužívaní v Pennsylvánii a zverejnení kauzy bývalého kardinála McCarricka. Za pomoc a uskutočnenie rozhovoru ďakuje autor Jurajovi Šústovi, Borisovi Barthovi a Spoločenstvu L. Hanusa.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo