Kardinál Tomko Číne rozumel, pápež František jej nerozumie

Kardinál Tomko Číne rozumel, pápež František jej nerozumie

Kardinál Joseph Zen Ze-kiun. Foto: Pavol Rábara

Skutočnej cirkvi hrozí v Číne zničenie, varuje hongkonský kardinál Joseph Zen Ze-kiun.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Ostrý citát na úvod: „Keby som kreslil karikatúry, nakreslil by som Svätého Otca na kolenách, ako ponúka kľúče od nebeského kráľovstva čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi a hovorí pritom: ,Prosím vás, uznajte ma ako pápeža.‘“

Tieto slová dnes napísal emeritný kardinál Joseph Zen Ze-kiun, dobre známy aj slovenským čitateľom, kolega Pavol Rábara s ním pred vyše rokom spravil dôležitý rozhovor. Článok kardinála Zena vyšiel v americkom denníku New York Times a z viacerých pohľadov ide o dôležitý text, ktorý nemožno prehliadnuť.

Kardinála Zena sme na Postoji v posledných mesiacoch spomínali viackrát, stal sa napokon hlasom čínskej tajnej Cirkvi. Krátko pred podpísaním dohody medzi komunistickou Čínou a Svätou stolicou intervenoval priamo u pápeža Františka, ten ho prijal, viedol s ním dlhší rozhovor, ktorý však kardinála viedol k ešte otvorenejšej kritike vatikánskej politiky voči Číne a pápeža, pričom krok voči Číne nazval „neskutočnou zradou“ čínskych katolíkov, resp. že dohodou s Čínou „zradí pápež Ježiša Krista“. Nedávno tiež vyzval kardinála Parolina, aby rezignoval na svoj post.

Kardinál Zen vo svojom článku rekapituluje politiku Ríma voči Pekingu za dlhšie obdobie, o. i. pripomína zásluhy slovenského kardinála Tomka. Píše: „V rokoch 1985 až 2002 bol prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko. Je to Slovák, ktorý rozumel komunizmu a bol rozumný. Pozícia kardinála Tomka bola, že právoplatnou cirkvou v Číne bola podzemná cirkev, a teda že oficiálna cirkev bola nelegitímna (unlawful). Ale rozumel aj tomu, že v oficiálnej cirkvi bolo veľa dobrých ľudí. Ako napríklad biskup Si-anu, ktorý bol istý čas zástupcom predsedu čínskej biskupskej konferencie. Alebo biskup Šanghaja Jin Luxian, jezuita a brilantný lingvista, ktorý bol internovaný v 50. rokoch. Vtedy viedla Svätá stolica obozretnú politiku, prístupnú rozumnému kompromisu, pričom brala ohľad na dôsledky, ku ktorým vedie,“ píše kardinál Zen.

Jeho poklona slovenskému kardinálovi sa tým ale nekončí: „Veci sa zmenili v roku 2002, keď kardinál Tomko dovŕšil dôchodkový vek. Na jeho miesto prišiel mladý Talian bez zahraničných skúseností, ktorý začal príliš rýchlo a príliš ľahko legitimizovať oficiálnych čínskych biskupov, čo vytváralo dojem, že Vatikán by automaticky sekundoval výberu, ktorý robili v Pekingu.“ Kardinál Zen má na mysli bývalého neapolského arcibiskupa a kardinála Czescenzio Sepeho, ktorý úrad po Tomkovi zastával v rokoch 2001 až 2006.

„Nádej sa vrátila,“ pokračuje kardinál Zen, „keď sa Nemec Joseph Ratzinger (...) stal pápežom Benediktom XVI.“ Poznal totiž nacizmus aj komunizmus. Po jeho zvolení do čela cirkvi prišiel do vedenia kongregácie Ivan Dias, arcibiskup Bombaja, Ind, ktorý strávil čas v západnej Afrike a Južnej Kórei, ktorý založil  špeciálnu komisiu pre cirkev v Číne, ktorej členom sa stal aj kardinál Zen. „Nanešťastie, kardinál Dias uveril v Ostpolitik (...) a aplikoval ju na Čínu,“ dodáva Zen.

V ďalšom texte kardinál opisuje prekvapivo priamočiaru manipuláciu z čias Benedikta XVI. Jeho List Cirkvi v Čínskej ľudovej republike (2007) bol v čínskom preklade plný chýb vrátane jednej – podľa Zena – úmyselne závažnej chyby, ktorá sa týkala delikátnej otázky, ako môžu kňazi tajnej Cirkvi akceptovať uznanie zo strany režimu. Kardinál Zen spolu s ďalšími vtedy upozornili na chyby, preklad sa následne opravil na oficiálnej webovej stránke, ale zlý preklad už cirkuloval vo vytlačených kópiách po celej Číne.

„Poznám cirkev v Číne, poznám komunistov a poznám Svätú stolicu. Sám som Číňan zo Šanghaja. Dlhé roky som žil na kontinente a dlhé roky v Hongkongu. Učil som v seminároch po celej Číne – v Šanghaji, Si-ane, Pekingu, Wu-chane, Šen-jangu v rokoch 1989 – 1996,“ hovorí o sebe kardinál Zen.

Prejdime k pointe. Dohoda s Čínou, ktorej celé znenie stále nebolo zverejnené, nie je podľa Zena krokom k prekonaniu rozdelenej cirkvi v Číne, jej historický význam nespočíva ani v tom, že čínska komunistická vláda po prvýkrát uznala pápeža, „v skutočnosti je táto dohoda závažným krokom k zničeniu skutočnej cirkvi v Číne“.

Zen ponúka aj vysvetlenie. V Číne je podľa neho zhruba 70 biskupov oficiálnej pro-režimnej cirkvi a iba 30 biskupov tajnej cirkvi. „Čínske orgány hovoria: Uznajte našich sedem (ktorí boli v minulosti exkomunikovaní, pápež František už medzitým exkomunikáciu zrušil, pozn. red.) a my uznáme vašich 30. To znie ako dobrý obchod. Ale bude možné, aby týchto 30 biskupov naďalej mohlo vykonávať svoju funkciu biskupa? Celkom iste nie. Budú donútení stať sa členmi tzv. biskupskej konferencie. Budú donútení vstúpiť k ostatným do klietky a stanú sa medzi nimi menšinou. Vatikánska dohoda, posadnutá zjednotením cirkvi v Číne, bude znamenať zničenie reálnej cirkvi v Číne,“ hrozí sa Zen.

Prečo to pápež František robí, aké vysvetlenie má pre jeho kroky kardinál Zen?

Ponúka dva dôvody, jeden sa týka pápeža osobne, druhý sa viaže aj na ďalších prelátov, ktorí veria v dohodu s totalitným režimom.

„Pápež František je Argentínčan, nezdá sa, že by rozumel komunistom. Je veľmi pastorálny, pochádza z Južnej Ameriky, kde vojenské režimy spolu s najbohatšími utláčajú chudobných ľudí. A kto tam bráni obyčajných ľudí? Komunisti. Možno dokonca aj nejakí jezuiti, tamojšie vlády považujú jezuitov za komunistov. František môže mať prirodzené sympatie pre komunistov, pretože podľa neho sú prenasledovaní. Nepozná ich ako tých, čo prenasledujú iných, keď sa dostanú k moci, ako komunisti v Číne.“ A čo je horšie, pokračuje neskôr Zen, pápež je povzbudzovaný k optimizmu aj „cynikmi okolo neho, ktorí komunizmu rozumejú lepšie“.

A potom je tu druhý dôvod. „Bol som medzi tými, ktorí boli nadšení z Františkovho rozhodnutia vymenovať Pietra Parolina za štátneho sekretára v roku 2013. Ale teraz si myslím, že kardinál Parolin má väčšiu starosť o diplomatický úspech ako o cirkev.“ 

„František chce ísť do Číny – všetci pápeži chceli ísť do Číny, počnúc Jánom Pavlom II. Ale čo znamenala cesta pápeža Františka na Kubu v roku 2015 pre cirkev? Čo pre Kubáncov? Takmer nič. Podarilo sa mu priviesť ku konverzii bratov Castrovcov?“ pýta sa Zen.

Kuba je navyše na rozdiel od Číny zaostávajúci a nefunkčný štát. Na rozdiel upozorňuje aj kardinál Zen: čínska vláda zvyšuje na kresťanov tlak, tento rok boli zosilnené regulácie, kňazi údajne kardinálovi v exile hovoria, ako odhovárajú svojich veriacich od účasti na bohoslužbách, aby sa vyhli zatknutiu.

Potom je tu zlomová otázka – menovanie biskupov. Pápež sa bráni, píše Zen, že je to on, kto napokon rozhodne o menovaní nových biskupov. „Ale čo je dobré na tom mať posledné slovo, ak má Čína všetky slová pred tým? Teoreticky by pápež mohol vetovať nominácie všetkých biskupov, nehodných zastávať úrad. Ale koľkokrát to dokáže urobiť naozaj?“ pýta sa autor textu.

Odkaz na záver je ako kópia staručkého textu Otu Mádra z počiatkov čs. komunizmu: „ Biskupom a kňazom tajnej cirkvi môžem povedať iba toto: Prosím vás, nezačínajte revolúciu. Zoberú vám vaše cirkvi? Nebudete môcť ďalej pôsobiť? Choďte domov a modlite sa so svojimi rodinami. Držte to, čo dokážete. Čakajte na lepšie časy. Vráťte sa do katakomb. Komunizmus nie je večný.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo