Mladí katolíci nie sú stratený prípad, ale treba zabrať

Mladí katolíci nie sú stratený prípad, ale treba zabrať

Účastníci Národného stretnutia mládeže v Prešove v lete 2018. Foto – Flickr/Ľuboš Drozd

Aj keď pomerne veľké percento mladých deklaruje, že náboženstvo je pre nich dôležité, neznamená to, že svoju vieru reálne prežívajú.

Katolíckej cirkvi na Slovensku sa na pomerne slušnej úrovni darí to, čo v iných krajinách nezvláda – oslovovať mladých ľudí.

Desaťtisíce mladých katolíkov prichádzajú nielen na celoslovenské podujatia, ako sú Národné stretnutie mládeže, Godzone tour či Festival Lumen, ale pravidelne sa zapájajú aj do aktivít svojich farností, spoločenstiev či „stretiek“.

Napriek tomu by pocit uspokojenia mal byť cirkvi na míle vzdialený. Viera mládežníkov je neraz plytká, emotívna, skupinová. Opustenie dôverne známeho prostredia z dôvodu vysokoškolského štúdia, zamestnania sa, odchodu do zahraničia alebo nájdenia si inej partie neraz znamenajú oslabenie či úplnú stratu viery.

Zároveň platí, že spoznanie silných a slabých stránok religiozity mládeže môže podporiť také nastavenie pastoračnej praxe, ktorá pomôže mladým ľuďom nevyrásť zo svojej viery.

Dva výskumy

Len máločo je v sociálnych vedách tak ťažko merateľné, ako je úroveň religiozity. Pred niekoľkými rokmi však bol na Slovensku realizovaný výskum religiozity mládeže, ktorý je z niekoľkých dôvodov jedinečný a ponúka zaujímavé zistenia.

Nielenže išlo o prvý celoslovenský reprezentatívny výskum takéhoto charakteru, ale svojou komplexnosťou popri úrovni deklarovanej viery (teda hlásenia sa k tej-ktorej cirkvi) zachytáva aj úroveň praktizovania viery (návšteva bohoslužieb, modlitba, pristupovanie k sviatostiam) a jej zvnútornenia (akceptácia právd viery, miera náboženskej skúsenosti a integrácie).

Tento výskum realizovala Katedra sociológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave.

Prečítajte si aj
Prečo mladí ľudia veria menej Zdieľať

Rozsiahly dotazník od októbra 2012 do júna 2013 vyplnilo 1 968 študentov tretích ročníkov všetkých druhov stredných škôl. Išlo teda o mladých ľudí na prahu dospelosti. Výberový súbor respondentov bol reprezentatívny z hľadiska pohlavia, typu školy a kraja.

Veľká väčšina údajov bola spracovaná ako podsúbor 1 209 respondentov, ktorí sa prihlásili k rímskokatolíckej alebo gréckokatolíckej cirkvi.

Výsledky výskumu a ich analýza sú obsiahnuté v publikácii Analýza religiozity mladých katolíkov na Slovensku, ktorú v roku 2014 vydalo vydavateľstvo Dobrá kniha.

Pridanou hodnotou je, že spomínaný výskum použil celý rad tých istých indikátorov ako obdobný výskum religiozity dospelých katolíkov, čo umožňuje porovnávať získané dáta.

Výskum sa uskutočnil na súbore 2 020 respondentov, ktorý bol reprezentatívny pre obyvateľov Slovenska vo veku od 18 do 60 rokov. Terénny zber údajov sa uskutočnil v máji 2007. Výsledky výskumu a ich analýza sú zhrnuté v publikácii Analýza religiozity katolíkov na Slovensku (Dobrá kniha 2008).

V oboch prípadoch bol vedúcim výskumného tímu profesor Jozef Matulník, vedúci Katedry sociológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a člen Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV.

Deklarovaná a praktizovaná viera mladých

Z výskumu religiozity mladých katolíkov vyplýva, že 43,6 % z nich považuje náboženstvo za dôležité pre svoj život.

„Početné zahraničné štúdie poukazujú na vplyv religiozity rodičov na religiozitu ich detí,“ konštatuje profesor Matulník, ktorý tak potvrdzuje pastoračnú skúsenosť, že pastorácia rodín je sprostredkovane pastoráciou mládeže a pastorácia mládeže je zároveň pastoráciou budúcich rodín.

Pri zisťovaní úrovne praktizovania viery býva najčastejším indikátorom návštevnosť bohoslužieb. Z oboch výskumov vyplýva, že aspoň raz do týždňa chodí do kostola len necelá polovica mladých (44,5 %) a dospelých (41,6 %) katolíkov.

V prípade dospelých by toto číslo bolo určite o čosi vyššie, keby výskum nelimitoval svojich respondentov vekom 60 rokov. Platí to aj o ďalších nižšie spomenutých indikátoroch praktizovania viery.

Neprekvapivo chodia pravidelne do kostola najmä mladí žijúci v Prešovskom kraji (58,2 %). Opačne je to v prípade Trnavského a Bratislavského kraja (30,8 %, resp. 30,7 %).

„Väčšina mladých katolíkov, 62,1 percenta, zastáva názor, že povinnosť nedeľnej svätej omše je primeraná dnešnej dobe. Ten istý názor deklaroval podobný počet dospelých, 62,9 percenta,“ konštatuje profesor Matulník. Myslia si to rovnako mladí muži aj ženy, najmä z Prešovského a Žilinského kraja.

Rozdiel medzi religióznejším severovýchodom Slovenska, Oravou a Kysucami (t. j. Prešovský a Žilinský kraj) na jednej strane a menej religióznym západom Slovenska (t. j. Bratislavský a Trnavský kraj) na druhej strane je zreteľný aj pri ďalších indikátoroch.

Zaujímavým zistením je, že významná časť mladých katolíkov chodí do kostola častejšie ako ich rodičia. Osobitne výrazne sa to prejavuje pri porovnaní s otcami. Zároveň ale platí, že až tretina respondentov nevedela posúdiť, či chodí do kostola častejšie ako otec alebo mama.

Výskum potvrdil aj všeobecne predpokladanú skutočnosť, že častejšie chodia do kostola tí mladí, ktorí sa cítia byť spätí s farským spoločenstvom.

„Z tých študentov, ktorí sú silno spätí so svojim farským spoločenstvom, chodí do kostola aspoň raz za týždeň 87,5 percenta a z tých, ktorí sa necítia byť spätí so svojim farským spoločenstvom, je to len 27,7 percenta,“ uvádza Matulník.

Ďalšie indikátory praktizovania viery ilustrujú nasledujúce grafy:

- aspoň raz denne sa modlí približne jedna tretina mladých (39 % žien a 28,7 % mužov; 44,2 % mladých z Prešovského kraja a 20,2 % z Trnavského kraja);

- aspoň raz mesačne chodí na sväté prijímanie necelá tretina mladých (podľa pohlavia sú rozdiely nevýrazné; podľa krajov chodí na prijímanie aspoň raz mesačne 33,2 % mladých zo Žilinského a 32,4 % z Prešovského kraja, ale len 15,4 % mladých z Bratislavského kraja);

- približne raz mesačne chodí na spoveď necelá pätina mladých (podľa pohlavia sú rozdiely nevýrazné; podľa krajov chodí na spoveď raz mesačne 22 % mladých z Banskobystrického a 20,3 % z Prešovského kraja, ale len 11 % mladých z Trnavského a 10,3 % z Bratislavského kraja).

Nasledujúci graf ponúka porovnanie náboženskej praxe mladých a dospelých katolíkov. Za povšimnutie stojí, že ani v jednom prípade nie sú zreteľné výraznejšie rozdiely medzi týmito dvoma skupinami.

Zvnútornená a socializovaná viera

Prednosťou oboch výskumov profesora Matulníka a spol. je najmä to, že popri skúmaní úrovne deklarovanej a praktizovanej viery, čo bolo predmetom už aj iných výskumov, sa zameral aj na skúmanie náboženskej viery, skúsenosti a poznatkov.

Na základe toho, nakoľko respondenti súhlasili, resp. nesúhlasili s 12 pravdami viery, výskumníci vypočítali takzvaný index náboženskej viery.

Najviac mladých, ale aj dospelých respondentov úplne alebo skôr súhlasilo s tým, že Ježiš konal zázraky (86,9 % mladých, resp. 91 % dospelých).

Vysoká miera viery bola zaznamenaná aj v to, že desať prikázaní dal ľuďom Boh (84 % mladých, resp. 90,1 % dospelých), že ľudský život sa smrťou nekončí (82,9 %, resp. 88 %) a že Boh je všemohúci (79,9 %, resp. 89 %).

Vo všetkých prípadoch je zjavné, že mladí v jednotlivé súčasti viery veria o čosi menej ako dospelí.

Najpriepastnejší rozdiel je pri pravde viery, že následky dedičného hriechu sa prenášajú na človeka. Kým úplne alebo skôr s tým súhlasí 85,2 % dospelých, v prípade mladých katolíkov je to len 55,4 %.

Podobne, vyjadrením súhlasu, resp. nesúhlasu so šiestimi tvrdeniami (napr. bez viery v Boha by môj život nemal zmysel), zisťovali výskumníci aj index náboženskej skúsenosti.

Najvyššie indexy náboženskej viery a náboženskej skúsenosti boli podľa očakávania namerané v Prešovskom kraji a najnižšie v Trnavskom kraji.

„Dôležité je tiež zistenie, že indexy náboženskej viery a náboženskej skúsenosti navzájom silne korelujú,“ zdôraznil profesor Matulník. Ilustruje to aj nasledujúci graf.

Šiestimi otázkami výskumníci u mladých katolíkov otestovali aj náboženské poznatky. Kým na otázku, koľko apoštolov mal Ježiš, vedelo správne odpovedať 79,8 % respondentov, štyroch evanjelistov vedelo vymenovať len 41,9 % respondentov.

Ako už bolo spomenuté vyššie, na prežívanie viery má popri rodine vysoký vplyv aj spätosť s miestnym spoločenstvom veriacich – farnosťou.

Z výskumu vyplýva, že až 57,1 % mladých katolíkov sa necíti byť spätých so svojím farským spoločenstvom. Viac ako tretina, 34,3 %, sa síce cíti byť spätých, ale nie silno. Len ostávajúcich 8,7 % respondentov sa cíti byť s farským spoločenstvom spätými silno.

Najvyššia miera spätosti bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, najnižšia v Trnavskom a Bratislavskom kraji.

Pomerne prekvapivým zistením je, že až 78,2 % mladých katolíkov sa nezúčastňuje na činnostiach pre mladých organizovaných farnosťou.

V prípade dospelých katolíkov je miera spätosti s farnosťou o čosi vyššia. Silno spätých je 13,2 % dospelých katolíkov. Spätých, ale nie silno, je 40,7 % respondentov. Nespätých s farským spoločenstvom sa cíti byť 46,1 % respondentov.

Dôsledky pre pastoráciu

Náboženskú vieru a skúsenosť nemožno vtesnať do grafov a tabuliek. Na druhej strane, výsledky výskumov môžu byť pre pastoračnú prax inšpiratívne a užitočné.  

Ukazuje sa, že aj keď pomerne veľké percento mladých deklaruje, že náboženstvo je pre nich dôležité, neznamená to, že vedú život viery.

Nielenže majú medzery v náboženských poznatkoch, ale nestotožňujú sa ani s niektorými pravdami viery. Nehovoriac o zanedbávaní modlitby a sviatostného života.

V niektorých regiónoch Slovenska je dokonca potrebné hovoriť skôr o reevanjelizácii ako o pastorácii.

Ruka v ruke s katechizáciou však musí kráčať svedectvo viery – či už v rodine, vo farnosti alebo v iných formách duchovného spoločenstva.

Lebo ako vraví ošúchané, ale pravdivé homiletické prirovnanie – uhlík mimo pahreby chvíľu tlie, ale postupne chladne, až napokon vyhasína.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo