Prvotným informáciám o zneužívaní v cirkvi som neveril

Prvotným informáciám o zneužívaní v cirkvi som neveril

Foto - Postoj/Andrej Lojan

O minulotýždňovom samite vo Vatikáne, ktorý sa zaoberal sexuálnym zneužívaním, sme sa rozprávali so saleziánom a apoštolským prefektom Azerbajdžanu Vladimírom Feketem.

Ako najvyšší cirkevný predstaviteľ Azerbajdžanu ste sa minulý týždeň vo Vatikáne zúčastnili stretnutia venovaného sexuálnemu zneužívaniu v cirkvi. Počas 35 rokov svojho kňazského pôsobenia ste sa stretli s nejakým prípadom sexuálneho zneužívania?

V minulosti som ako rehoľný predstavený riešil iba jednu sťažnosť, ktorá však našťastie nemala nič spoločné s pedofíliou.

Priznám sa, že keď sa v 90. rokoch minulého storočia objavili prvé informácie o zneužívaní zo strany kňazov, patril som medzi tých, ktorí tomu jednoducho neverili. Bolo to pre mňa čosi nepredstaviteľné, považoval som to za útok proti cirkvi. Postupne som sa stal skromnejším.

Na Západe väčšina zlyhaní v tejto oblasti spadá do obdobia sexuálnej revolúcie v 60. a 70. rokoch. Som presvedčený, že prenasledovanie cirkvi u nás paradoxne pomohlo udržiavať kňazov a rehoľníkov viac na duchovnej výške ako príliš veľká sloboda na Západe.

Pápež František pred týmto samitom vyzval všetkých účastníkov, aby sa vo svojich krajinách stretli s obeťami sexuálneho zneužívania. Podarilo sa vám to?

Keďže ako apoštolský prefekt Azerbajdžanu som sa ešte nestretol s týmto problémom, stretnutie s obeťami som absolvoval až priamo počas samitu vo Vatikáne, keď som si spolu s ostatnými účastníkmi mohol vypočuť viaceré veľmi bolestné výpovede.

Ako na to reagovali účastníci?

Väčšina výpovedí obetí odznela vo forme audiozáznamov, iba v sobotu osobne vystúpila jedna konkrétna pani so svojím bolestným príbehom, ktorý sa odohral pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Jej príbeh, ale i ostatné svedectvá som vnímal ako čosi nepredstaviteľne smutné a bolestné. V aule bolo hrobové ticho, mal som pocit, že tieto svedectvá odkrývajú pred nami čosi nepochopiteľne obludné, čosi, čo sa nemalo nikdy stať.

Prečítajte si aj
Arcibiskup Zvolenský sa stretol s obeťami sexuálneho zneužívania Zdieľať

Aký program malo toto štvordňové stretnutie?

Začínali sme vždy ráno spoločnou modlitbou. Predpoludním boli dve prednášky, po ich odznení bol krátky priestor, keď bolo možné dať prednášajúcemu nejakú otázku. Potom sme pokračovali v jazykových skupinách, ktorých bolo spolu jedenásť. Pod vedením moderátora sme v nich reagovali na vypočuté prednášky, ale aj na 21 bodov, ktoré nám na úvod samitu ponúkol na uvažovanie Svätý Otec. Popritom sme sa delili o vlastné skúsenosti k tejto téme.

Popoludní bola opäť prednáška a práca v jazykových skupinách. Na záver dňa relátori jednotlivých skupín oboznámili všetkých účastníkov s najpodstatnejšími informáciami, ktoré odzneli v ich skupine. Program sme zakončili spoločnou večernou modlitbou.

V sobotu večer bola priamo v aule, kde sme sa stretali, kajúca pobožnosť a v nedeľu dopoludnia sme slávili jedinú spoločne koncelebrovanú svätú omšu.

Vy osobne ste pracovali v jednej z talianskych jazykových skupín. Zaznelo tam niečo, čo vám osobitne utkvelo v pamäti?

Silných momentov bolo viacero. Medzi inými aj prítomnosť a postoje dvoch žien – matiek, ktoré pracujú na dôležitých postoch v rímskej kúrii. Jednu z nich, Lindu Ghisoniovú, ktorá je podsekretárkou Dikastéria pre laikov, rodinu a život, za jej plenárnu prednášku osobitne vyzdvihol aj samotný Svätý Otec.


Krátky dokument o sexuálnom zneužívaní v cirkvi, ktorý natočili Saleziáni dona Bosca na Slovensku.

Mali ste možnosť osobne hovoriť s pápežom Františkom?

Svätý Otec sa na prekvapenie mnohých zúčastňoval celého programu. Prichádzal do auly medzi prvými a pred začiatkom prác ho bolo možné osobne pozdraviť, porozprávať sa s ním. Využil som to niekoľkokrát. Aj počas krátkej prestávky na občerstvenie, ktorá bola pred prácou v jazykových skupinách, sa spontánne pohyboval medzi účastníkmi s pohárom vody alebo šálkou kávy v ruke.

To, čo som skutočne nečakal, bolo, že si pamätal, že som salezián zo Slovenska, ktorého po svojej návšteve v Baku pred dva a pol rokom menoval za biskupa.

Aké poznatky ste si z Vatikánu odniesli?

Oboznámil som sa s viacerými smernicami biskupských konferencií o prevencii pri ochrane maloletých, ktoré azda v zjednodušenej forme môžu byť prínosom aj v našich podmienkach. V Azerbajdžane, podobne ako v iných moslimských krajinách, nateraz platí, že tieto témy sú pre verejnosť tabu a že rodina si veľmi starostlivo stráži svoje deti.

Emailový rozhovor vznikol v spolupráci s Rastislavom Hamráčkom, SDB a portálom saleziani.sk.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo