Moskovský patriarchát víta premenovanie Astany

Moskovský patriarchát víta premenovanie Astany

Júlia Tymošenková, Volodymyr Zelenskyj a Petro Porošenko. Zdroj: Spiegel.de

Má Zelenskyj malý záujem o cirkevný konflikt na Ukrajine? Sýrska pravoslávna cirkev má vlastný televízny kanál. Spomienka na obete agresie NATO.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Ruská pravoslávna cirkev uvítala premenovanie kazašského hlavného mesta Astany na Nursultan, podľa rodného mena abdikovanej hlavy štátu Nursultana Nazarbajeva. Od roku 1990 úradujúci prezident založil Kazachstan ako nezávislý štát a „urobil veľa pre jeho rozkvet“, povedal vedúci Úradu pre vonkajšie záležitosti Moskovského patriarchátu metropolita Ilarion Alfejev. Pripomenul, že slovo Astana znamená po kazašsky „hlavné mesto“, a teda vyjadruje len status mesta.

Teraz nesie „na počesť prvého prezidenta“ jeho meno, signalizoval súhlas Ilarion. Nový prezident Kazachstanu Kasym Žomart Tokajev nariadil premenovanie hlavného mesta tejto centrálnej euroázijskej krajiny 23. marca. Nazarbajev štyri dni predtým prekvapivo odstúpil z postu hlavy štátu. Kritici ho označujú za diktátora a vyčítajú mu porušovanie ľudských práv.

Nazarbajev povýšil Astanu na nové hlavné mesto v roku 1997. Predtým viedol niekdajšiu sovietsku republiku Kazachstan z Alma-Aty. Z arabčiny pochádzajúce meno „Nursultan“ je zložené z dvoch slov: „nur“ (lesk, svetlo) a „sultán“ (vládca). Ruská pravoslávna cirkev ráta prevažne moslimský Kazachstan k svojmu kánonickému územiu. 

Má Zelenskyj malý záujem o cirkevný konflikt na Ukrajine?

Víťaz prvého kola prezidentských volieb v Ukrajine Volodymyr Zelenskyj má malý záujem o aktuálny konflikt v pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. To si myslí americký pozorovateľ pravoslávia Peter Anderson, ktorý spolupracuje s ekumenickým „Centrom sv. Mikuláša“ vo švajčiarskom Fribourgu.  

Kandidátmi, ktorí dostali väčšinu hlasov 30. marca, sú Volodymyr Zelenskyj (30,2 percenta), Petro Porošenko (15,9 percenta) a Júlia Tymošenková (13,4 percenta). Porošenko viedol len v západných krajoch Ľvov a Ternopiľ. V druhom kole prezidentských volieb 21. apríla sa bude rozhodovať medzi Zelenským a Porošenkom.  

Porošenkove názory o náboženstve sú známe, povedal Anderson. Počas kampane spomínal svoju rolu pri vytvorení autokefálnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá je nezávislá od Moskvy.

O Zelenskom sa dá povedať, že sa vyhýba téme náboženstvo. Jeho program nevypovedá o náboženstve nič. Zelenskyj odmietol uviesť svoju náboženskú príslušnosť.

Zelenského náboženská príslušnosť je predmetom článku v „Times of Israel“. Zelenského matka je židovka, no jeho manželka nie je židovka a to je široko známe. „Existujú správy, že jeho syn Kirill bol pokrstený. No skutočnosť, že jeho terajšia náboženská príslušnosť, ak vôbec, zostáva hádankou, ukazuje, že pravdepodobne nepraktizuje aktívne žiadnu náboženskú vieru. Toto všetko ukazuje tým smerom, že Zelenskyj, keď bude zvolený, nebude podporovať autokefálnu Pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ako je to prípad u Porošenka. To však neznamená, že niektoré miestne autority prestanú uprednostňovať autokefálnu cirkev,“ uvádza sa v článku.

Sýrska pravoslávna cirkev má vlastný televízny kanál

Sýrsky pravoslávny patriarcha Mor Ignatius Afrem II. posvätil 25. marca libanonské štúdio nového televízneho kanála svojej cirkvi „Suboro TV“.

„Z krajiny cédrov prichádza televízny kanál, ktorý bude šíriť Božie slovo skrze východnú spiritualitu a apoštolskú tradíciu Antiochie,“ povedal patriarcha pri slávnosti.

Svätý Synod Sýrskej pravoslávnej cirkvi už v roku 2009 navrhol zriadiť cirkevný televízny kanál. Popri štúdiu v Libanone má vzniknúť aj štúdio v Nemecku. Naplánované je aj vybudovanie siete korešpondentov v Sýrii, Libanone, Iraku a Turecku, ako aj v najdôležitejších cieľových krajinách sýrskej pravoslávnej diaspóry (Nemecko, Švédsko, Holandsko, USA, Brazília a Austrália).

Spomienka na obete agresie NATO

Srbský pravoslávny patriarcha Irinej slávil v Katedrále Svätého Ducha v meste Niš 24. marca božskú liturgiu a panychídu za obete agresie NATO v roku 1999.

NATO bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN začalo 24. marca 1999 bombardovať Juhosláviu, údajne kvôli ochrane kosovských Albáncov. Pri leteckých útokoch bolo zabitých vyše 1 000 civilistov.

Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila trvala 78 dní. Zámienkou pre akt agresie 19 členských krajín na čele s USA boli neúspešné rokovania o Kosove a odmietnutie Srbska podpísať „mierový plán“. Jedným z bodov tohto plánu bola podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu. Formálnou zámienkou pre útok bolo objavenie hromadného hrobu albánskych civilistov v kosovskej obci Racak (južne od Prištiny). Tí mali byť údajne zastrelení srbskými vojakmi. Neskôr sa ukázalo, že išlo o podvrh zinscenovaný s pomocou západných spravodajských služieb. Väčšinu obetí tvorili bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorí boli zabití v rôznych oblastiach regiónu počas stretov s juhoslovanskými strážcami zákona.

Pri štátnom spomienkovom akte patriarcha Irinej pripomenul prítomným hrozný tón sirén počas útokov: „Počujeme ich stále ešte v našich snoch, v našich spomienkach. Bolo to 78 najsmutnejších dní našich dejín... Boli to tóny pekla.“ 

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo