Medzi časom a večnosťou

Medzi časom a večnosťou

Ježiš Kristus cestuje do Emáuz (Rembrandt, 1622). Foto: artbible.info

Dni medzi Kristovým zmŕtvychvstaním a jeho návratom k Otcovi sú plné tajomstva.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Ak ich prijímame nie ako legendu, ale ako dôležitú súčasť svojej viery, čo by sme aj mali, musíme sa spýtať, čo znamenajú v Pánovom živote a aký majú význam v našej vlastnej kresťanskej existencii.

Tieto dni sa nachádzajú medzi časom a večnosťou. Pán je ešte stále na zemi, no jeho nohy sa jej už nedotýkajú, je pripravený odísť. Pred ním sa odvíjajú šíre pláne večného svetla, no on sa ešte stále zdržiava tu v prechodnosti.

V Novom zákone sú dva obrazy Ježiša; jedným je „tesárov syn“. (Mt 13, 55) Ten stojí uprostred pozemských udalostí, namáha sa, zápasí, podrobuje sa svojmu osudu. Má svoje osobné vlastnosti – zaiste tajomné a nevysvetliteľné – no predsa sú tak neomylne jeho, že až takmer počujeme tón jeho hlasu a vidíme gestá, ktoré ho sprevádzajú. Tohto Syna človeka zobrazujú predovšetkým evanjeliá. (Pozri listy a Zjavenie.)

Neodhalia sa žiadne tajomstvá; nik nie je uvedený do tajov neznáma. Ani jeden zázrak, okrem zázraku Kristovej pretvorenej existencie a zázračného rybolovu. Čo sa deje naozaj? Čosi úplne neokázalé, znamenite pokojné: minulosť je potvrdená. Skutočnosť predchádzajúceho života prechádza do večnosti. Zdieľať

Ježišova druhá „prirodzenosť“ má svoj stred vo večnosti. Tu všetky pozemské obmedzenia odpadli. Je slobodný, božsky slobodný, Pán a Vládca. Nezostáva nič prechodné, nič náhodné; všetko je esencia. „Ježiš Nazaretský“ sa stal „Kristom, naším Pánom“, večným, ktorého podobu opisuje sv. Ján tak, ako mu bola zjavená na ostrove Patmos: „Ktosi ako Syn človeka, oblečený do dlhého rúcha a cez prsia prepásaný zlatým pásom. Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.

Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: ‚Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.‘“

Opisuje ju aj sv. Pavol v liste Kolosanom, keď o ňom vraví: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti… Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.“ (Kol 1, 15–20)

Tu odpadajú všetky konkrétne detaily. Nezostáva ani jedna známa črta; sotva nejaký ľudský rys. Všetko je cudzie a nepomerné. Je to ten istý Ježiš, ktorý kráčal po zemi?...

Dalo by sa spýtať: Prečo sa Pán po zmŕtvychvstaní takto tajomne zdržiaval na zemi? Prečo sa nevrátil rovno domov?

Čo sa dialo počas týchto štyridsiatich dní? Len na chvíľu si predstavme, že zmŕtvychvstanie a obdobie po ňom sú len výplodmi chorobného náboženského zážitku, legendy či mýtu – ako by asi potom vyzerali tieto dni?

Bezpochyby by boli plné prejavov moci Oslobodeného: kedysi prenasledovaný, dnes všemohúci by rozdrvil svojich nepriateľov; zablysol by sa z chrámových oltárov, svojich nasledovníkov by zahrnul poctami a tým či oným spôsobom by naplnil túžby utláčaných.

Takisto by uviedol učeníkov do úžasných nebeských tajomstiev, zjavil by budúcnosť, počiatok a koniec všetkého. Nič z tohto sa však nestane. Neodhalia sa žiadne tajomstvá; nik nie je uvedený do tajov neznáma. Ani jeden zázrak okrem zázraku Kristovej pretvorenej existencie a zázračného rybolovu, ktorý je však len opakovaním predchádzajúcej udalosti.

Hrozí nebezpečenstvo, že táto pravda zostane visieť vo vzduchu, tajomná ako runa na starobylom kameni. Prítomné obdobie prechodu túto runu dešifruje, dáva nám kľúč k podobenstvu: všetko, čo bolo, zostáva vo večnej forme. Zdieľať

A čo sa deje naozaj? Čosi úplne neokázalé, znamenite pokojné: minulosť je potvrdená. Skutočnosť predchádzajúceho života prechádza do večnosti. Tieto dni sú obdobím tohto prechodu. A sú potrebné pre našu vieru; najmä keď nám prichádzajú na myseľ veľké obrazy večného Krista, ktorý tróni po pravici Otca, prichádza na oblakoch súdiť živých i mŕtvych, vládne Cirkvi a dušiam veriacich, ktorí rastú z hlbín ľudstva povolaného Bohom „k miere plného Kristovho veku“. (Ef 4, 13)

Pri takýchto obrazoch hrozí nebezpečenstvo, že stratíme zo zreteľa Pánov pozemský zjav. To sa však nesmie stať. Všetko závisí od toho, že večný Kristus zostane i Ježišom z Nazareta, ktorý kráča medzi nami až do dňa, keď sa všetko zavinie do večnosti; a od splynutia bezhraničného Ducha s tu, takto a teraz procesu spásy.

U Krista z Apokalypsy toto veľmi jasne ukazuje jedno videnie: Baránok stojí, „akoby bol zabitý“, no živý. (Zjv 5, 6; 1, 18) Pozemský osud vstúpil do večnosti. Zo smrti sa raz a navždy stal trvalý život.

Hrozí však nebezpečenstvo, že táto pravda zostane visieť vo vzduchu, tajomná ako runa na starobylom kameni. Prítomné obdobie prechodu túto runu dešifruje, dáva nám kľúč k podobenstvu: všetko, čo bolo, zostáva vo večnej forme. Každé slovo, ktoré Ježiš kedy vyriekol, každá udalosť počas jeho života je zasadená do nemennej skutočnosti, vtedy, dnes a naveky. Sediaci na tróne obsahuje v sebe minulosť pretvorenú na večnú prítomnosť.

Romano Guardini (1885 – 1968)
Autor bol spisovateľ a akademik, bol jednou z najdôležitejších postáv katolíckeho intelektuálneho života 20. storočia. Táto úvaha je prevzatá z jeho najslávnejšej knihy Der Herr, Pán. Inšpiroval takých vynikajúcich teológov ako Hans Urs von Balthasar a Joseph Ratzinger.

Pôvodný text: Between Time and Eternity.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo