Niektorí kňazi a rehoľníčky sa nechajú vylúčiť spolu s Rómami

Niektorí kňazi a rehoľníčky sa nechajú vylúčiť spolu s Rómami

Renáta Ocilková. Foto: Pavol Rábara

Rozhovor s Renátou Ocilkovou, ktorá má v rámci KBS na starosti rómske témy.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Renáta Ocilková pracuje pre Konferenciu biskupov Slovenska v oblasti pastorácie Rómov. Pre Postoj hovorí nielen o tom, aké ponaučenie vyplýva z prípadu v Trnave, ale aj čomu musia niekedy čeliť zo strany veriacich kňazi venujúci sa Rómom a že v niektorých oblastiach sa Rómovia sami dožadujú samostatného slávenia prijímania.

Pracujete ako koordinátor KBS pre napomáhanie pastorácie Rómov. Čo je vašou úlohou? 

Mnohí naši kňazi a rehoľné sestry sa dlhodobo venujú pastorácii Rómov, ale často ani o sebe nevedia. Chýbalo teda akési zosieťovanie týchto ľudí v cirkvi. Preto vznikla v júli 2017 v rámci Konferencie biskupov Slovenska táto pozícia.

Oslovili mňa, lebo som predtým osem rokov chodievala do rómskych osád, kde som sa venovala najmä ženám.

Čo robíte v pozícii koordinátorky KBS?

Keď som nastúpila, navštívila som každého otca biskupa, ktorý má vo svojej diecéze vo výraznej miere rómsku menšinu, a postupne som kontaktovala kňazov, ktorí sa venujú pastorácii Rómov.

Môže sa zdať, že je ľahké pomenovať, kto sa venuje Rómom, ale nie je to jednoduché. Máme totiž kňazov, čo sa venujú špeciálne pastorácii Rómov – tých je možno desať –, a potom sú desiatky, ba až stovky kňazov, ktorí sa venujú Rómom v rámci svojich farností. 

Cieľom bolo teda zmapovať situáciu, kde sa robí špeciálna pastorácia Rómov, kde v rámci farskej pastorácie a kde sa ešte nerobí, hoci by si to situácia vyžadovala. A pomôcť zosieťovať takýchto kňazov, sestry i laikov. 

Neexistujú žiadne spoločné platformy? 

V rámci gréckokatolíckej cirkvi áno, aj Spišská diecéza má stretnutia kňazov, čo sa venujú Rómom. My sme sa pokúsili v tejto oblasti prepojiť grécko- a rímskokatolícku cirkev. 

„Rehoľné sestry musia často učiť v škole alebo mať nejakú inú prácu a popri tom vo voľnom čase – po večeroch a víkendoch – sa venujú Rómom.“ Zdieľať

V spolupráci s gréckokatolíckou rómskou misiou vznikla sieť Savore (po rómsky „všetci“), čo je sieť angažovanej verejnosti pre rómske etnikum. Mali sme už dve celoslovenské stretnutia, v rámci ktorých vznikli menšie skupinky, ktoré sa zameriavajú na ďalšie oblasti života okrem duchovnej pastorácie. 

V čom vie byť KBS nápomocná kňazom a rehoľníkom, čo sa venujú Rómom? 

Snažíme sa im poskytovať servis, podporu. Robím monitoring dotačných výziev, ktoré im potom posielam, zároveň im pomáhame písať projekty a robiť fundraising. 

Za veľký úspech považujem, že vláda sa rozhodla podporiť pastoráciu Rómov. Argumentovali sme najmä štúdiou Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, ktorá sa volá „Boh medzi bariérami. Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“ a ktorá hovorí o zmenách v prípade obrátených, respektíve vierou formovaných Rómov. 

Vláda teda schválila v novembri uznesenie, na základe ktorého vypíšu dotačnú schému na podporu zamestnanosti prostredníctvom pastorácie Rómov.

Čo si pod tým predstaviť?

Ľudia z cirkvi, ktorí sa budú venovať pastorácii Rómov, budú za to ocenení. Poviem to ešte inak. Kňazi, aj keď majú veľmi nízke mzdy, majú aspoň niečo. Ale rehoľné sestry, ktoré sa venujú rómskej pastorácii, nedostávajú za to vôbec nič. Často musia učiť v škole alebo mať nejakú inú prácu a popri tom vo voľnom čase – po večeroch a víkendoch – sa venujú Rómom. Vládna podpora by bola prelomová v tom, že rehoľné sestry by nemuseli robiť inú činnosť a naplno by sa mohli venovať Rómom.  

Ďalšia vec je, že pri práci s Rómami je potrebné mať pastoračného asistenta, čo býva väčšinou človek z radov Rómov. Je to aj pre neho príležitosť. V niektorých farnostiach sú títo pastorační asistenti platení z desiatkov Rómov. Toto by mohlo byť hradené zo spomínanej dotácie. 

Čo vám vyplýva z doterajšej práce? Aká potreba sa ukázala? 

Krátko po svojom nástupe som robila dotazník potrieb, kde som zisťovala, čo kňazi a sestry v teréne potrebujú. Samozrejme, mnohí potrebujú aj budovu, pastoračné centrum, ale v dotazníku dominovala iná vec – inšpirácia od iných ľudí, pastorační asistenti a vzájomné presieťovanie a stretávanie. A tu sa potvrdila potreba vzájomnej pomoci, presieťovania, inšpirovania.

Aj preto ideme vydať manuál pastoračnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách, ktorý bude vychádzať z už prežitých skúseností a potrieb v pastorácii Rómov a bude akousi pomôckou pre ďalších kňazov, sestričky i laikov. 

Ľudia riešili nedávno prípad, ktorý viaceré médiá vykreslili ako diskrimináciu rómskeho dievčaťa na prvom svätom prijímaní. Čo ste si pomysleli, keď ste počuli o prípade z Trnavy?

Chcela som sa dopátrať k pravdivým informáciám, lebo sa mi nechcelo veriť, že by kňaz selektoval rómske dievčatko. 

K čomu ste dospeli? 

Svoje v tomto prípade zohralo veľa faktorov, no po tom, čo som si prečítala a zistila viac, si myslím, že kňaz sa rozhodol správne. 

Objavili sa názory, že hoci sa cirkev nepochybne stará o Rómov, problémy nastávajú, keď má ísť o spoločnú aktivitu. Ako to je? 

Treba priznať, že k istému deleniu dochádza. Aj medzi veriacimi sa totiž nájdu takí, čo majú voči Rómom predsudky a nesprávajú sa k nim pekne – niekedy je to možno odôvodnené, niekedy však úplne bez príčiny. 

Lenže pravdou je aj to, že ak sa niektoré slávnosti slávia oddelene, tak je to kvôli požiadavke rodičov, a nie kvôli kňazovi. Požiadavka na oddelené slávenie prichádza aj zo strany Rómov, najmä ak ide o veľké skupiny, pričom nikto v tom nevidí konflikt alebo segregáciu. 

Sami to často chcú. Ako mi povedala jedna rehoľná sestrička z Jarovníc – oni chcú to prvé sväté prijímanie „po svojom“. 

Čo znamená „po svojom“?

Majú vlastnú kultúru, inú predstavu o slávení, jednoducho to chceli mať sami. Čiže isté delenie existuje, no často býva obojstranné a ak sa črtá nejaké pnutie, sestričky a kňazi sa snažia riešiť veci pokojne a dohodnúť sa. 

Nedávno som sa rozprávala s kňazom, ktorý mi hovoril, že mal prvé sväté prijímanie v dvoch skupinách. V prvej boli väčšinou – ale nie všetci – Slováci a skladali sa po 50 eur na výzdobu kostola. V druhej skupine po 15 eur. Slávnosti boli týždeň po sebe, takže výzdoba zostávala z prvého turnusu. Nikto to nevnímal ako segregáciu, práve naopak, išlo o vzájomnú pomoc.

Kde sa to stalo?

Bolo to vo väčšom meste.

Pripúšťate teda, že nie vždy veriaci prijmú Rómov? 

Žiaľ, ako som povedala, áno. No zároveň platí, že kňazi a rehoľné sestry sa často nechajú vylúčiť spolu s Rómami. 

„Požiadavka na oddelené slávenie prichádza aj zo strany Rómov, najmä ak ide o veľké skupiny, pričom nikto v tom nevidí konflikt alebo segregáciu.“ Zdieľať

V akom zmysle? 

Existujú prípady, keď prišla od veriacich požiadavka, aby bola omša alebo iná duchovná aktivita s Rómami na inom mieste a v inom čase, a kňazi tomu vyhoveli.

Prečo? 

Urobili to hlavne pre pokoj medzi ľuďmi a tiež preto, aby nestratili Rómov. Mnohí si uvedomujú, aké ovocie prináša to, keď sa Rómovia duchovne formujú. Paradoxom je, že na tie omše alebo liturgie prichádzajú potom aj Nerómovia. 

To sa deje? 

Áno, videla som to na viacerých miestach, kde sú zapálení kňazi a sestry, či to bolo Šarišské Jastrabie, Čičava, Soľ, Jakubany a ďalšie. Bolo tam veľa Rómov, ale ja som nebola jediná Slovenka. Chodia tam ľudia z dediny. 

Dá sa na to však pozerať aj tak, že tí kňazi ustúpili ľuďom... 

Chápem, ale poviem vám jeden konkrétny príklad, čomu čelia kňazi. 

V istej obci začalo chodiť do kostola viac a viac Rómov, miestnym sa to nepáčilo, až ich normálne vyhnali z kostola. Na farára písali anonymy, nastriekali mu auto, robili mu zle, len aby sa nevenoval Rómom. Kňaz teda začal slúžiť bohoslužby pre Rómov mimo kostola, v bývalej maštali. No po čase za nimi do tej maštale začali chodiť aj Nerómovia. 

Čo je väčšia úloha pre týchto kňazov – spájať komunity alebo sa postarať o Rómov? 

Kňazi sa vždy snažia robiť normálnu, spoločnú pastoráciu, najmä ak sa bavíme o bežnej farnosti. Ak však kňaz naráža na nepochopenie od majority a v ohrození je vzájomné spolunažívanie, radšej ustúpi a hľadá cesty, ako ohlasovať evanjelium jedným aj druhým.

Aké ponaučenie vyplýva z rozruchu okolo trnavského prípadu pre vašu prácu?

Ako poznám kňazov a rehoľné sestričky, oni prijímajú všetkých ľudí. Vnímam však výzvu do radov bežných ľudí – aby sme sa navzájom snažili viac prijímať. 

Akou sumou podporíte POSTOJ vy?

Veľká časť našich čitateľov nás pravidelne podporuje. Pridajte sa k nim a pomôžte tvoriť POSTOJ. Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo