Ako farnosti na Západe zapĺňajú africkí a ázijskí kňazi, ktorí doma chýbajú

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako farnosti na Západe zapĺňajú africkí a ázijskí kňazi, ktorí doma chýbajú

Štatisticky v Európe stále pôsobí dostatok kňazov, prakticky už na mnohých miestach chýbajú. Foto - TASR/AP

V Belgicku tento rok vysvätili len päť kňazov. Farnosti v Európe zachraňujú tisícky kňazov z krajín tretieho sveta. Ale kto zachráni ich farnosti?

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Namiesto Francúza Filipínec. Takto sa dá zhrnúť výmena na čele Rádu kazateľov – dominikánov.

Generálna kapitula zložená zo 130 dominikánov z celého sveta sa začiatkom júla stretla vo vietnamskom meste Bien Hoa blízko Saigonu, aby zvolila nového magistra rádu.

Prvýkrát v 800-ročnej histórii sa nástupcom svätého Dominika Guzmána z Kastílie stal Ázijčan – 51-ročný Gerard Timoner z Filipín, ktorý po deviatich rokoch nahradil Francúza Bruna Cadorého.

Výmena na čele jednej rehole ilustruje globálne zmeny v zložení katolíckeho kléru.

Migrujúci kňazi

Pred rokom sme písali o tom, že niektoré africké a ázijské krajiny – na rozdiel od Európy a Ameriky – zaznamenávajú obrovský nárast záujemcov o kňazské povolanie. Napríklad počet seminaristov na Madagaskare stúpol medzi rokmi 2010 – 2016 o 66 percent, vo Vietname o 48 percent a v Tanzánii o takmer 40 percent.

Napriek tomu, že v posledných rokoch počet afrických kňazov vzrástol o viac ako štyri percentá, na jedného kňaza tam stále pripadá viac ako 5 000 veriacich, kým v Európe, kde počet kňazov klesol o takmer tri percentá, pripadá na jedného z nich len 1 600 veriacich.

To znamená, že v Afrike kňazi pribúdajú, ale stále ich je málo, kým v Európe kňazov ubúda, ale štatisticky je ich stále dosť.

Vatikánske štatistiky pritom ukázali, že tento historicky daný nepomer – Európa bola stáročia katolíckym kontinentom, kým Afrika sa ním ešte len stáva – nespravodlivo prehlbuje jedna závažná skutočnosť.

Ústredný štatistický úrad katolíckej cirkvi začiatkom mesiaca zverejnil štatistiku venovanú migrácii diecézneho kléru počas uplynulých tridsiatich rokov. Z nej vyplýva, že len v roku 2017 odišlo z Afriky a Ázie viac ako deväťtisíc kňazov. Kam? Polovica z nich skončila v Európe a viac ako tretina v Amerike.

Kým v roku 1978 opustilo Afriku 1 236 kňazov, v roku 2017 ich bolo už 5 762, čo predstavuje nárast o viac ako 366 percent. Z Ázie v rovnakých rokoch odišlo 1 644, resp. 3 272 kňazov, čo je takmer stopercentný nárast.

Naopak, počet kňazov odchádzajúcich z Ameriky, ale najmä z Európy do afrických a ázijských misií klesol o viac ako polovicu (57, resp. 56 percent).

Autori štatistiky upozornili, že príliv afrických a ázijských kňazov síce zmierňuje úbytok kňazov v mnohých európskych a amerických diecézach, ale potom výrazne chýbajú vo svojich domovských krajinách.

Pohľad, že Afrika a Ázia týmto splácajú dlh voči starému kontinentu, odkiaľ im misionári priniesli evanjelium, by bol príliš úzkoprsý. V minulosti Afričania a Ázijčania potrebovali kňazov zo Západu, aby im vieru ohlasovali, a dnes potrebujú svojich kňazov, aby ju upevňovali.

Ak už európske a americké diecézy nemajú kapacitu na to, aby kňazov-misionárov vysielali, nemali by aspoň pohlcovať africký a ázijský klérus. Čo sa síce dobre píše od kancelárskeho stola, ale ako to reálne urobiť, keď západní biskupi kňazov potrebujú a tí z krajín tretieho sveta chcú prísť? Aj keď mnohokrát je ich hlavnou motiváciu vyššia životná úroveň a menšia pastoračná náročnosť.      

Francúzsky recept

Riešením vyššie položenej otázky – opäť ľahko teoreticky pomenovateľným, ale ťažko realizovateľným – je nárast domáceho kléru.

Pre uvedomenie si vážnosti situácie sa stačí pozrieť do desaťmiliónového kedysi katolíckeho Belgicka. Tohto roku tam vysvätili len päť kňazov. V o polovicu menšej Slovenskej republike ich bolo viac ako štyridsať.  

Podľa odhadov počet belgických kňazov za uplynulé polstoročie klesol o osemtisíc, takže dnes tam pôsobí necelých tritisíc kňazov. Porovnateľne ako na Slovensku.

Keďže ani kňazi z cudziny – nielen z krajín tretieho sveta, ale aj z Poľska – nestíhajú zapĺňať neobsadené farnosti, biskupi sú nútení ich zlučovať.

Hovorca belgických biskupov Tommy Scholtes, ktorého citovala TASR, pre televíziu RTBF povedal, že v niektorých vidieckych kostoloch sa slúži omša už len raz za dva-tri týždne. Praktizujúci veriaci tak musia migrovať podľa toho, kde sa v tú-ktorú nedeľu koná omša.


Nových kňazov je na Západe stále menej a menej. Foto - TASR/AP

O čosi lepšia situácia je v 67-miliónovom Francúzsku, kde tento rok vysvätili 91 diecéznych novokňazov. Pred dvadsiatimi rokmi ich bolo ešte okolo 150.

Aj tu musia biskupi reagovať na vzniknutú situáciu a v uplynulých mesiacoch sa odhodlali k zatvoreniu troch kňazských seminárov (Lille, Bordeaux, seminár vojenského ordinariátu), ako aj k zrušeniu Inštitútu teologických štúdií v Bruseli. Na pokraji zatvorenia je navyše aj seminár v Štrasburgu.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Kým niektorí vidia riešenie nedostatku kňazov v zvyšovaní počtu trvalých diakonov, pastoračných asistentov a asistentiek či v „zdobrovoľnení“ celibátu, katolícky týždenník Famille Chrétienne, ktorý téme venoval posledné júnové číslo, to vidí ináč.

„Vo všetkých sférach života cirkvi sme v pokoncilových rokoch prešli od teocentrizmu k antropocentrizmu. Tým sme zničili ,ekosystém‘, v ktorom sa rodia povolania,“ cituje Famille Chrétienne arcibiskupa Bourges Jérômea Daniela Beaua, ktorý je zodpovedný za veľké semináre.

Prečítajte si aj
Tradicionalisti problém s kňazskými povolaniami nemajú Zdieľať

Takmer všetky kňazské povolania podľa arcibiskupa v súčasnosti pochádzajú z prostredí, ktoré sa vzopreli (post)moderným ideológiám a vsadili na Boží primát. Títo bohoslovci si za miesto kňazskej a teologickej formácie vyberajú tie semináre a školy, ktoré kladú dôraz na kvalitnú duchovnú formáciu a intelektuálnu prípravu.

Takéto renomé majú vo Francúzsku napríklad semináre v Paríži, Toulouse, ako aj semináre niektorých hnutí a komunít. Bohoslovci sa v nich zoznamujú s metódami novej evanjelizácie a minimálne dvakrát absolvujú kurz Alfa – raz ako účastníci a raz ako animátori.  

Novokňazi, ktorí vzídu z týchto seminárov, sú následne posielaní aj do diecéz, kde kňazské povolania nie sú. Nie však po jednom, ale v skupinách, aby mohli viesť komunitný život modlitby a vzájomnej podpory.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo