Nie je to o technických riešeniach, ale o dlhodobom sprevádzaní

Nie je to o technických riešeniach, ale o dlhodobom sprevádzaní

Pre mnohých Rómov je viera vecou každodenného prežívania. Pastoračná práca na tom môže stavať. Ilustračné FOTO TASR – František Iván

Pozoruhodná konferencia predstavila aktivity Katolíckej cirkvi v rómskych komunitách.

Nikola má 27 rokov. Aj keď jej otec mal problémy s alkoholom a pochádza z košického sídliska Luník IX, vyštudovala vysokú školu, odsťahovala sa, založila si vlastnú rodinu a zaradila sa do strednej vrstvy.

Salezián Pavol Degro, pôsobiaci na známom košickom sídlisku, spomína jej príklad v rámci svojej prezentácie na konferencii Pastorácia Rómov a jej prínos pre spoločnosť. Konala sa v piatok v Bratislave a organizovala ju Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci s platformou SAVORE, neziskovou organizáciou Kanet, Spoločnosťou Úsmev ako dar, za finančného prispenia Nadácie Renovabis. Jej ambíciou bolo predstaviť výsledky niekoľkých pastoračných projektov v rómskych komunitách.

Už od roku 2003 pôsobia na Luníku IX dvaja kňazi. Saleziáni prišli v roku 2008. „Pomáhame tým, ktorí sami chcú,“ hovorí Degro pred plnou konferenčnou sálou hotela Devín. „Nie je to o technických riešeniach, ale o dlhodobom sprevádzaní.“

Saleziáni miestnym ponúkajú napríklad mentoring, ktorý zahŕňa rôzne činnosti podľa ich potrieb – od školského doučovania mládeže cez prípravu na rôzne praktické životné situácie až po učenie, ako čítať ručičkové hodinky pre tých, ktorí to nevedia. Zriadili tiež verejnú práčovňu. Aj práca v nej môže dlhodobo nezamestnaným poslúžiť ako odrazový mostík k uplatneniu na riadnom trhu práce.

Snažia sa tiež, aby každá služba mala aspoň symbolickú cenovku. Napríklad za kus šatstva pýtajú 5 centov a vyzbierané peniaze idú potom ako odmena ženám, ktoré pomohli šaty triediť. Čo nie je zadarmo, to si človek viac váži.

Aj Peter Varga je salezián. Šesť rokov pôsobí na bardejovskej Poštárke. Pracuje s deťmi, dospievajúcimi i dospelými.

Sestra Atanázia Holubová tu neoficiálne pôsobila medzi Rómami už za socializmu. Oficiálna pastorácia sa začala v roku 1991 posviackou kríža. Medzitým tu vznikol kostol, pastoračné centrum a cirkevná základná škola s materskou školou, pomenovaná po rómskom blahoslavenom Zefyrínovi Mallovi.

Varga zdôrazňuje, že materská škola je tu povinná a jej absolvovanie je predpokladom pre pokračovanie na základnej škole.

Obrátenia menia životy

Potenciál cirkevnej práce a najmä náboženských obrátení v práci s Rómami potvrdzuje aj štúdia Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou, ktorú v roku 2010 vypracovali Tomáš Hruštič a Tatiana Podolinská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Táto pozoruhodná vedecká práca je voľne dostupná TU. Hruštič vystúpil aj na piatkovej konferencii v rámci odborného panelu.

Zopakoval zistenia zo svojej štúdie, podľa ktorých náboženská transformácia mení jednotlivcov i rómske komunity na všetkých úrovniach: dochádza k zlepšeniu sebavnímania jednotlivcov, zlepšeniu rodinných vzťahov, obmedzeniu závislostí, zmene hodnotových orientácií... A tieto zmeny podľa štúdie reflektujú aj susedia z majoritného obyvateľstva.

Práca cirkví často nie je prvoplánovo sociálna. Viditeľná transformácia je zvyčajne nepriamym dôsledkom duchovnej premeny. Slovami Hruštiča ide o premenu zvnútra von.

Autori štúdie z roku 2010 by sa chceli na miesta, ktoré skúmali, vrátiť. Po desaťročí bude zaujímavé zmapovať, ako sa lokálne aktivity cirkví vyvinuli. No už vtedy zaznamenali, že nadobudnuté zručnosti a kompetencie zostali zachované aj u jednotlivcov, ktorí prípadne vo viere ochladli.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Na začiatku konferencie organizátori premietli niekoľko svedectiev obrátených Rómov. Mnohé môžu slúžiť ako inšpirácia bez ohľadu na etnicitu alebo sociálne zázemie. Jeden z respondentov napríklad hovorí, ako peniaze, ktoré vhadzoval do automatov, teraz investuje do svojich detí. Boh ho od závislosti oslobodil. Mnohé problémy, o ktorých rozprávajú ostatní, sa nelíšia od problémov väčšinového obyvateľstva.  

Vtiahnuť Rómov aj do rozhodovania

O ovocí v podobe zmenených životných orientácií Rómov pod vplyvom kresťanskej viery hovorí na konferencii aj Silvia Zábavová, sestra Congregatio Jesu, ktoré pôsobia v Jarovniciach od roku 2007.

Pastoračná práca podľa nej môže stavať na prirodzenej nábožnosti Rómov, ktorí vieru vedia prežívať veľmi bezprostredne. Výzvou je, naopak, rozšírenie nekresťanských zvykov ako napríklad zaklínanie, ktoré katolíci nemôžu podporovať. Sestry sa snažia s Rómami zdieľať ich každodenný život a povzbudzovať ich v tom, aby zručnosti, ktoré im odovzdali, odovzdávali vo svojom okolí ďalej.

Gréckokatolícku rómsku misiu zastupoval Martin Mekel. Pôsobia v Čičave, Hlinnom, Jastrabom či v Soli. Mekel vyzdvihuje duchovnú formáciu v malých komunitách. Snažia sa pôsobiť nielen na jednotlivcov, ale na celé rodiny.

„Do služby pre Rómov je potrebné zaangažovať aj Rómov,“ zdôrazňuje Mekel. Je to téma, ku ktorej sa všetky diskusné príspevky vracajú: dôležité je vyvarovať sa paternalistického prístupu k Rómom.

Prečítajte si rozhovor s rehoľnou sestrou Silviou Zábavovou
Naši Rómovia majú vlastný kostol aj prijímanie a sú na to hrdí Zdieľať

Rómovia nemajú byť objektom pomoci, ale majú sa spolupodieľať na aktivitách, ktoré nie sú ani tak „pre nich“ ako „s nimi“. A majú v konečnom dôsledku spolurozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Je dôležité trénovať lídrov z rómskeho prostredia. Napokon, aj samotné rozhodnutie pre vieru je zvrchovaným osobným a vnútorným rozhodnutím.

Šesť gréckokatolíckych kňazov, ktorí sa venujú rómskej misii, má podľa Mekela asi 50 rómskych spolupracovníkov, ktorí im pomáhajú. Všetky komunitné centrá, ktoré gréckokatolíci zriadili, si podľa Mekela postavili sami Rómovia.

O rímskokatolíckych aktivitách v Lomničke, Letanovciach a Krížovej Vsi informoval Marián Sivoň. V Letanovciach a Tomášovciach sú cirkevné školy, ktoré sú takmer celé rómske.

Sivoň momentálne pripravuje dvojjazyčný rómsko-slovenský katechizmus, ktorým chce vieru viac priblížiť deťom. Všíma si, že sú oveľa pozornejšie, keď sa im prihovára v rómskom jazyku, a chce, aby na svoju reč i národnosť boli hrdí.

Podľa Mariána Sivoňa existujú rómske komunity s rozvinutou pastoráciou, potom také, kde sa infraštruktúra ešte len buduje, a také, kde sa doposiaľ žiadna zvláštna činnosť nevyvíjala.

Moderátorka konferencie Renáta Ocilková upozornila, že čím viac času musia duchovní pracovníci venovať administratívnej stránke projektov, tým menej času im zostáva na vlastnú prácu s ľuďmi.

Piatková konferencia Pastorácia Rómov a jej prínos pre spoločnosť sa sústredila na projekty Katolíckej cirkvi. No aj podľa štúdie Hruštiča a Podolinskej sú medzi Rómami aktívne tiež protestantské cirkvi: Napríklad Apoštolská cirkev, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Evanjelická cirkev metodistická, Reformovaná cirkev a ďalšie. 

Minulotýždňová konferencia môže byť impulzom aj pre menšie cirkvi, aby prezentovali svoje výsledky a delili sa o svoje skúsenosti v šírení evanjelia.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Krivošík

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo