Poslanci schválili nové financovanie cirkví. Zohľadňuje sa aj počet veriacich

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Poslanci schválili nové financovanie cirkví. Zohľadňuje sa aj počet veriacich

Ilustračné foto – TASR

Nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností principiálne nemení doterajší model, domnieva sa advokát Igor Augustinič.

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Nový spôsob financovania registrovaných cirkví má zohľadniť aj počet veriacich. Vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladať má však postupné zohľadňovanie počtu veriacich. Rozširuje takisto možnosti použitia štátneho príspevku.

Vyplýva to z novely zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností z dielne Ministerstva kultúry, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady.

Novela získala podporu 115 poslancov, 25 sa ich zdržalo, proti bola jediná poslankyňa - Zuzana Zimenová z SaS. Ostatní poslanci tejto strany, vrátaneho odídencov okolo Ľubomíra Galka, sa zdržali.

Systém priamej podpory od štátu ostáva

Právna úprava z dielne ministerstva kultúry mení zastaranú koncepciu financovania cirkví podľa zákona z roku 1949, zachováva však systém priamej podpory zo strany štátu. Rezort kultúry v tejto súvislosti poukazuje na to, že aktualizáciu tohto systému vyhodnotila ako optimálne riešenie expertná skupina, zložená zo zástupcov štátu a cirkví.

„Nový model je založený na zásadách spravodlivosti, transparentnosti, solidarity, nezávislosti cirkví a rešpektovania ekonomických možností štátu, zároveň je predpokladom na splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou,“ uviedol prednedávnom štátny tajomník MK SR Ivan Sečík.

Príspevok je v zmysle právnej úpravy koncipovaný ako jeden z prostriedkov, ktorými štát napomáha činnosť cirkví a s ktorým cirkvi samostatne hospodária. Doterajšia koncepcia, ktorá určovala výšku mzdy duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu formou mzdovej tabuľky určenej nariadením vlády, sa ruší.

Výšku mzdy duchovných budú určovať cirkvi v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.

Biskupi novelu zákona vítajú

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský schválenie novely privítal. Uvádza to vo vyjadrení, ktoré priniesla TK KBS. "Rozhodnutie Národnej rady v súvislosti so zákonom, ktorý sa týka financovania cirkví a náboženských spoločností, vítame a sme vďační poslancom za jeho schválenie.

Ak tento zákon vstúpi do platnosti, podarí sa nahradiť legislatívu, ktorá vznikla ešte za komunistického režimu s cieľom získať kontrolu nad cirkvami. Schválený zákon cirkvi rešpektuje a berie do úvahy súčasne okolnosti ich pôsobenia v spoločnosti," reagoval predseda KBS.

Komentár hovorcu Trnavskej arcidiecézy Antona Ziolkovského
Čo prináša nový zákon o financovaní cirkvi Zdieľať

Štát bude prispievať na činnosť cirkví príspevkom každoročne zvyšovaným o mieru inflácie a valorizáciu. Celková suma príspevku na rok 2020 sa rozdelí tak, že prostriedky vo výške tohtoročného príspevku sa medzi jednotlivé cirkvi rozdelia tak ako v roku 2019, zvyšná časť celkovej sumy od štátu (zvýšenie o infláciu a valorizáciu) bude cirkvám prerozdelená pomerne podľa počtu veriacich cirkví uvedeného v sčítaní obyvateľov.

Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich.

Novela ráta s tým, že ak počet veriacich v porovnaní s posledným zisťovaním klesne alebo narastie o viac ako desať percent, príspevok štátu ministerstvo kultúry jednorazovo zníži alebo zvýši, najviac však o 1/3 percentuálneho poklesu alebo nárastu počtu veriacich.

Štátny príspevok môžu registrované cirkvi (na Slovensku je ich momentálne 18) použiť nielen na výkon svojej bohoslužobnej činnosti a mzdové a odvodové náklady pre zamestnancov cirkví, ale po novom napríklad aj na kultúrne a sociálne činnosti či vzdelávacie aktivity zamerané na deti a mládež.

Cirkvi majú povinnosť každoročne predkladať správu o hospodárení s príspevkom, štát si ponecháva právo vykonať kontrolu tohto hospodárenia.

Ideálny model financovania cirkví neexistuje, dôležitou je transparentnosť

Analýza Igora Augustiniča, advokáta a odborníka na cirkevné právo.


Novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností principiálne nemení doterajší model financovania cirkví a náboženských spoločností fungujúci od roku 1949.

Výška príspevku štátu, ktorý je určený pre jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti, sa fixuje priamo v zákone, resp. v jeho prílohe, vychádzajúc z čísiel pre rok 2019.

Rovnako tak aj kľúč prerozdelenia medzi jednotlivé cirkvi. Pre cirkvi a náboženské spoločnosti to v prvom rade znamená, že priamo na úrovni zákona o ich financovaní sa fixuje ako východisko status quo.

V budúcich rokoch sa tento príspevok má upravovať v závislosti od inflácie a valorizácie platov verejných zamestnancov. Tu tiež nebadať zásadný rozdiel voči doterajšej úprave, kedy bol príspevok štátu pravidelne valorizovaný, hoci parameter inflácie do neho nevstupoval.

Problém môžu mať menšie cirkvi

Zásadnejšou novinkou je úprava príspevku štátu do budúcna aj podľa počtu veriacich. Pokiaľ sa ich počet pri jednotlivej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti zmení o viac ako 10 percent v porovnaní s posledným sčítaním, príspevok pre takúto cirkev alebo náboženskú spoločnosť sa upraví o jednu tretinu percentuálnej zmeny veriacich danej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Tento mechanizmus môže byť citeľnejší skôr pre menšie cirkvi a náboženské spoločnosti, kde postačuje menšie absolútne číslo zmeny jej členov, aby došlo k úprave príspevku štátu.

Ako základné údaje o počte členov cirkví a náboženských spoločností sa berú údaje zo sčítania z roku 2011. Možno si klásť otázku, či tieto údaje dostatočne verne zobrazujú stav ku koncu roka 2019, najmä ak najbližšie sčítanie má byť už v roku 2021.

Prípadnú skokovú zmenu príspevku po tomto novom sčítaní zabezpečuje úprava, že percentuálna zmena počtu členov tej ktorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti vstupuje ako parameter do určenia výšky príspevku len v jednej tretine.

Vo vzťahu k tým cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré z vlastného rozhodnutia aktuálne nepoberajú príspevok od štátu, ako aj k tým cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré budú registrované v budúcnosti, si možno klásť otázku, či je spravodlivé, aby v ich prípade ako „základ“ na výpočet príspevku vstupovali hodnoty z roku 2019, teda nula.

Zásadnejšou novinkou je rozšírenie účelu, na ktorý cirkvi a náboženské spoločnosti štátny príspevok môžu použiť (§ 6 návrhu zákona).

Pozitívne vnímam skutočnosť, že správa o hospodárení s príspevkom štátu, ktoré cirkvi a náboženské spoločnosti už teraz musia ministerstvu kultúry každoročne predkladať, bude zverejňovaná na webovom sídle ministerstva (§ 7 návrhu zákona). Doteraz ministerstvo zverejňovalo len výšku prostriedkov, poskytnutých jednotlivým cirkvám a náboženským spoločnostiam v danom roku.

Cirkvi by mali byť domami zo skla

V širšom kontexte je vhodné pripomenúť, že vo svete existuje niekoľko modelov financovania cirkví a náboženských spoločností, ako sú priame financovanie štátom, daňová asignácia, prípadne cirkevná daň, alebo samofinancovanie cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom cirkevných príspevkov, dobrovoľných darov a zbierok a financovanie majetkovými výnosmi cirkevného majetku, prípadne ich rôzne kombinácie.

Každý z týchto modelov má – v závislosti od toho, z akého uhla pohľadu sa hodnotí – svoje klady aj zápory. Rozhodnutie pre ten ktorý model by malo byť popri existujúcej politickej vôli, spravidla tiež výsledkom širšej spoločenskej diskusie. Je oprávnené požadovať, aby takáto diskusia zohľadnila tak kvantitatívne kritériá (počet členov cirkvi a náboženskej spoločnosti, možnosti cirkví a náboženských spoločností zabezpečiť svoje činnosti výnosmi z vlastného majetku alebo prostredníctvom priameho financovania svojimi členmi) ako aj kvalitatívne kritériá (pôsobenie cirkví a náboženských spoločností mimo vyslovene cirkevného priestoru).

Možno si klásť otázku, či štátnym financovaním cirkvi a náboženské spoločnosti neohrozujú svoju autonómiu. Túto otázku treba zodpovedať v kontexte spoločenskom a historickom.

V prvom rade nemožno cirkvi a náboženské spoločnosti apriórne a kategoricky stavať do opozície voči svetskej moci. Nemožno im ani vyčítať, že vstupujú do jednaní o ich financovaní s akoukoľvek vládou, ktorú možno napriek akýmkoľvek výhradám považovať za štandardnú.

Domnievam sa, že pôsobenie tajnej cirkvi pred rokom 1989 svedčí o tom, že naviazanie na štát, čo i len v otázke financií, nie je schopné v extrémnych prípadoch paralyzovať takú činnosť, motivovanú nábožensky, ktorá ide proti pravidlám, určeným štátnou mocou.

Model, ktorý by vyhovoval všetkým sociálnym skupinám, či už sympatizantom cirkví a náboženských spoločností, alebo ich oponentom, neexistuje. Z hľadiska širšej spoločenskej akceptácie ale minimálne považujem za vhodné, aby cirkvi a náboženské spoločnosti hospodárili s prostriedkami z verejných rozpočtov transparentne.

Platiť by to malo aj o hospodárení s vlastným majetkom, prípadne s finančnými prostriedkami získavanými akýmkoľvek spôsobom od členov alebo sympatizantov tej ktorej cirkvi.

Popri povinnosti zverejňovania podľa štátnych zákonov by tomu mohlo napomôcť napríklad zverejňovanie výročných správ o hospodárení aspoň na úrovni relevantnejších cirkevných právnických osôb, ako sú napríklad pri Katolíckej cirkvi diecézy alebo eparchie.

Prispelo by sa tým podľa môjho názoru k tomu, aby boli aj cirkvi a náboženské spoločnosti „domy zo skla“, ako to v inom kontexte svojho času povedal pápež Ján Pavol II.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo