Aj malé farnosti majú svoje veľké dejiny

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Aj malé farnosti majú svoje veľké dejiny

Interiér kostola sv. Bartolomeja v Hniezdnom. Foto – facebook.com/farnosthniezdne

Kniha o spišskej farnosti Hniezdne je dôkazom, že aj na prvý pohľad nezaujímavé lokálne dejiny sa dajú prerozprávať atraktívnym spôsobom.

V živote každej farnosti či cirkevného zboru sa odohrávajú veľké dejiny v malom. Rozhodnutia panovníkov i biskupov, svetové konflikty či spoločenské zmeny dopadajú na pospolitý (Boží) ľud a neraz zásadným spôsobom ovplyvňujú životy jednotlivcov.

V zaprášených a zabudnutých farských archívoch a kronikách sa často skrývajú fascinujúce dejiny kostolov, kaplniek, farských budov, ale najmä osudy človeka-milión. Šťastné aj tragické.

Ak má miestny kňaz cit nielen pre duchovno, ale aj pre históriu a kultúru (napokon, všetko to spolu súvisí) a podľa vzoru hospodára z Matúšovho evanjelia „vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“, robí tým veľkú službu miestnemu cirkevnému aj občianskemu spoločenstvu, keďže upriamuje jeho pozornosť na korene, z ktorých vyrastá a tiahne sa do budúcnosti.

Nehovoriac o prinášaní drobných radostí jednotlivcom, ktorí pri čítaní historických záznamov môžu objaviť zabudnuté rodinné dejiny. Alebo si pri pohľade na dobové fotografie zaspomínať na miesta, ktoré sa pominuli či na nespoznanie zmenili svoju tvár.

Nie bezmenná, ale osobná história

S týmto zámerom pristúpil k písaniu knihy Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach jej autor Peter Olekšák, ktorý je miestnym farárom.

„Cieľom je predstaviť históriu tak, aby nebola vzdialená a bezmenná, ale osobná. Preto publikácia zámerne pomenúva konkrétne osoby žijúce vo farnosti, zabitých v koncentračných táboroch, vysídlených do Nemecka či odvlečených do ruských gulagov,“ píše v úvode kňaz Olekšák, ktorý knihu vydal pri príležitosti 200. výročia konsekrácie kostola a 750. výročia príchodu nemeckého obyvateľstva do pôvodne poľskej osady s históriou siahajúcou až do začiatku 13. storočia.

Pri príležitosti týchto jubileí zároveň inicioval vyhlásenie jubilejného roka farnosti (16. september 2019 – 16. september 2020).

V prvej kapitole autor približuje historický vývoj kostola sv. Bartolomeja, opisuje jeho interiér a exteriér, všíma si aj filiálny kostol sv. Doroty v susednej goralskej obci Forbasy a drobnú sakrálnu architektúru rozosiatu po okolí (kaplnky, kríže, trojičný stĺp).

Zaujímavou súčasťou farského kostola je starobylá krypta s hrobmi, ale najmä deväť oltárov, o ktoré sa v minulosti starali miestne cechy. Jeden z nich, kedysi spravovaný cechom kožušníkov, je zasvätený u nás málo známemu svätému Rochovi.

Druhá kapitola je venovaná samotnej farnosti, ktorej súčasťou je okrem Hniezdneho a Forbás aj rusínska obec Kamienka, kde sa však nenachádza rímskokatolícky kostol.

Dejiny farnosti Hniezdne sú do veľkej miery dejinami samotnej obce, ktorá mala od 15. do 19. storočia status mesta, po väčšinu času v poľskom zálohu. Na prelome 16. a 17. storočia bola farnosť evanjelickou, neskôr bola v správe krakovských biskupov.

Autor približuje pestré dejiny farnosti aj cez osoby biskupov, farárov a kaplánov, pričom siaha po početných archívnych dokumentoch. „Oznamujem Vašej osvietenosti, že sme sa podujali na základe môjho rozhodnutia plánovať nový organ pre kostol v Gňazdách. Dvesto zlatých dá farár z vlastných prostriedkov, štyristo z farských,“ napísal napríklad v roku 1869 farár Juraj Lesznitzký spišskému biskupovi Ladislavovi Záboyskému.

Populárne bratstvo

V tretej kapitole knihy sa čitateľ dozvedá o rôznych kultúrno-spoločenských reáliách, ktoré dotvárali život farnosti – od politického života cez školstvo, spolky a vzájomné spolužitie Slovákov, Nemcov a Židov až po dodatok k výnosu okresného náčelníka v Starej Ľubovni, aby „v každom hostinci a krčme bol vyvesený zoznam notorických pijanov“.

Zaujímavou je existencia dvoch bratstiev – Panny Márie a dobrej smrti. Druhé spomenuté počas fungovania v rokoch 1726 – 1784 prijalo do svojich radov viac ako 1 200 členov.     

Posledná, štvrtá kapitola približuje život farnosti v 20. a 21. storočí vo svetle Historiae Domus Parochiae Hniezdnensis, čo je akýsi farský denník zaznamenávaný jej správcami.

Vďaka tomu sa čitateľ dozvedá, že obec Gňazdá sa k farnosti nesprávala macošsky. Andrej Trunik, ktorý bol miestnym farárom dlhých 56 rokov (1905 – 1961), bol napríklad členom obecného zastupiteľstva. To v roku 1922 zvýšilo ročný paušál obce na omšové víno z 200 na 700 korún. Z rozpočtu obce bol platený aj zvonár (1 000 korún ročne a dve siahy dreva) či kostolník (2 000 korún).

Čitateľsky vďačnou súčasťou viac ako 300-stranovej knihy sú umelecké fotografie Jozefa Sedláka doplnené dobovými materiálmi a zábermi.

„Príbeh farnosti je fascinujúci,“ píše Peter Olekšák na prebale knihy. Kto ostane len pri vonkajšom pohľade, povie si, že to predsa môže povedať každý farár. No kto sa vnorí aj do jej vnútra, dá autorovi bezpochyby za pravdu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo