O jednom nečakanom obrátení

Jedna vec, čo mi v živote našej Cirkvi na Slovensku v poslednom polstoročí chýba, sú poriadne obrátenia. Naša Cirkev má svoje osobnosti. Od Hlinku cez Korca až po Neuwirtha však ide o – ako by povedali moji po anglicky hovoriaci priatelia – cradle Catholics, katolíkov od kolísky. Jasné, konvertitov tu máme, každý z nás ich pár pozná.

To, čo mám na mysli, sú však epické príbehy, intelektuálne zápasy, zanechanie chodníčkov, strata priateľov. Pamätáte na svätého Augustína? Príbeh o tom jeho obrátení je v tlači už vyše poldruha tisícročia. Alebo Newman, kedysi nádej celého oxfordského anglikanizmu, neskôr opovrhnutý vlastnými. Z hľadania pravdy ich išlo občas roztrhať, no oni sa nedali a dnes sú ich úvahy obrovským bohatstvom pre celú Cirkev.

Príbehy predávajú, povie vám každý marketér. Ale nie každý príbeh je len marketingovým trikom. Príbehy konvertitov sú často veľkým obohatením pre nás kolískových katolíkov. Pri odpovedi na volanie zápasia článok za článkom kréda, verš za veršom Písma… a musia sa vyrovnať s nuansami viery, o ktorých bežní veriaci ani len netušili.

Pár dní po našom Pochode za život som dočítal jednu skvelú knižku, ktorá vyšla v USA len minulý rok. Je rozprávaním mladej profesorky o jej – nečakanom – obrátení. Abigail Rine Favale by bola skvelou spíkerkou pre náš ďalší Pochod za život. Ešte pred pár rokmi z nej bola sľubná teoretička feminizmu, dnes je autorkou bestselleru o vlastnom obrátení, v ktorom ako zasvätený insider citlivo rozoberá postmodernú feministickú teóriu zvnútra na kúsky a opisuje, ako v Katolíckej cirkvi objavila krásny, bohatý a vyvážený pohľad na úlohu ženy – a omnoho, omnoho viac.

Jej príbeh je presne príkladom konvertitu, ktorý odpovedal na tiché nenápadné volanie a skončil, kde nečakal, za cenu, ktorej sa bál: získal pokoj, ktorý tento svet nedáva, a napísal o tom knihu, ktorú budete rozdávať v tuctoch.

V prvej polovici knihy Favale rozpráva, ako ju sola scriptura hermeneutika postupne priviedla od evanjelikalizmu jej detstva až po nič-nevyžadujúci-a-všetkých-prijímajúci anglikanizmus. Jej intelektuálna cesta sa prelína s osobným životom, od prstienkov čistoty cez randenie na výške, nešťastné hook-ups, básne pod lampou a napokon manželstvo v 22 rokoch, to všetko z pozície mladej nadanej ženy s úžasným darom rozanalyzovať a opísať vnútorný ženský svet. Kľúčovým momentom knihy je narodenie prvého syna: motherhood broke me open.

Skúsenosť materstva začína lámať dovtedy nespochybniteľné predpoklady feministickej teórie a Favale zdvihne telefón a zavolá do miestnej farnosti, že by sa rada dozvedela niečo viac o katolicizme. Po zvyšok knihy Favale opisuje, ako ďalšie roky zápasila so všetkým, čo jej kedysi na katolicizme prekážalo: žiadne vysviacky žien, žiadna antikoncepcia, žiadne manželstvá pre osoby rovnakého pohlavia, a pritom objavila bohatstvo posvätnej tradície od apoštolskej postupnosti až po sväteniny. Zvlášť veselá je príhoda, ako si nenápadne prvýkrát v nedeľu počas sv. omše nasadila závoj na pokrytie hlavy...

Poučné na knihe je, že to, čo Favale vedie do náruče Cirkvi, nie sú argumenty: naopak, sú to predovšetkým sviatosti, možnosť prežiť posvätnosť liturgie, ponoriť sa do toho, čo nás presahuje, a tiež niečoho, čo od nás čosi vyžaduje. Rovnako dojemné je k záveru vyzradenie jej túžby priviesť k viere aj svojho manžela. Túto stať ukončuje citátom svojho spovedníka: ak ho skutočne chceš obrátiť, usiluj sa najmä o svoje vlastné obrátenie.

Pochodujme za život, volajme si top spíkrov, ale majme na pamäti, že naše argumenty a manifestácie sú limitovaným úsilím. Zvyšok si priebežne koná Boh – medzi pochodujúcimi aj medzi všetkými ostatnými.