(Nielen) knižná inšpirácia pre spoločensky angažovaných kresťanov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
(Nielen) knižná inšpirácia pre spoločensky angažovaných kresťanov

Doslov vedúceho rubriky Svet kresťanstva ku knihe Ľubomíra Martina Ondráška Verejná teológia na Slovensku.

Novinárske povolanie mi velí, aby som bez kvetnatých slov na úvod prešiel priamo k veci. S Ľubomírom Martinom Ondráškom sa poznám osem rokov. Nie je to dlhý čas a kvôli geografickej vzdialenosti nie je náš osobný kontakt ani častý. Napriek tomu si dovolím označiť náš vzťah za hlboko priateľský.

Dôkazom a poctou zároveň je pre mňa Martinova ponuka napísať doslov k zbierke jeho štúdií, úvah a rozhovorov z rokov 2013 – 2018, ktorej názov tvorí to, čo všetky tieto texty spája – Verejná teológia na Slovensku (Dobrá kniha, 2019).

Privilégium byť medzi prvými

Skôr ako sa dostanem k jednej-dvom subjektívnym poznámkam k obsahu tejto vzácnej publikácie, dovolím si v krátkosti zbilancovať svoje roky s Martinom a jeho textami.

Úmyselne som spomenul nielen autora, ale aj jeho texty, keďže z 35 štúdií, úvah a rozhovorov len päť nevyšlo na webových stránkach konzervatívneho denníka Postoj.sk, respektíve jeho predchodcu Postoy.sk. A tie, ktoré na Postoji vyšli, do jedného prešli mojimi rukami.

Prosím cteného čitateľa, aby nevnímal moje slová ako samochválu. Kto pozná Martina bližšie, vie, že jeho texty sú vždy brilantne zvládnuté nielen po obsahovej, ale aj po formálnej stránke. Preto prechádzanie jeho článkov pred zverejnením pre mňa nebolo pracovnou povinnosťou, ale privilégiom byť jedným z prvých čitateľov.

Samozrejme, potrebné bolo vybrať vhodné fotografie, navrhnúť výstižný perex a pútavé vynášky, ale túto pracovnú „daň“ som za čítanie a sprostredkovanie Martinových textov našim čitateľom prinášal rád.

„Martin nie je len teoretizujúcim akademikom či brilantným publicistom, aj keď v oboch týchto prostrediach je pevne a úspešne zakotvený. Martin je v prvom rade svedkom čerpajúcim z bohatstva kresťanského posolstva.“ Zdieľať

Prvý email sme si s Martinom vymenili začiatkom mája 2011. Oslovil ma vtedy s prosbou zverejniť svoju reakciu na zrušenie Ústavu pre vzťah štátu a cirkví, ktorý pôsobil pod Ministerstvom kultúry SR. Dôvody, pre ktoré svoju reakciu napísal a ja som ju rád publikoval, sme mali spoločné. Subjektívnym dôvodom bolo, že obaja sme poznali vtedajšiu riaditeľku ústavu Michaelu Moravčíkovú, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou Ústavu pre právne otázky náboženskej slobody Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Podstatnejšie bolo ale čosi iné – ústav pod Michaeliným vedením bol síce malou, ale zároveň špičkovou a pre slovenskú spoločnosť potrebnou inštitúciou.

Spätne si tak môžem (a hádam nie iba ja) s vďakou povzdychnúť, že krátko pred svojím zrušením Ústav pre vzťah štátu a cirkví stihol vydať priekopnícku publikáciu s názvom Neocharizmatické hnutie na Slovensku s podtitulom Analýza základných aspektov teológie a praxe kresťanských spoločenstiev. Autorom bol práve Ľubomír Martin Ondrášek. Vďaka tejto odbornej štúdii sa slovenská verejnosť mohla prvýkrát bližšie zoznámiť s dovtedy pomerne neznámou osobnosťou doktoranda University of Chicago, ktorý neocharizmatické a v širšom kontexte aj pentekostálne hnutie neskúmal len ako akademik, ale mal s ním aj intenzívnu životnú skúsenosť.

Knižné sestry

Rok nato som sa s Martinom mohol spoznať konečne aj osobne, a to na medzinárodnej konferencii s názvom Pentekostalizmus v súčasnom náboženskom a spoločenskom kontexte, ktorá sa v októbri 2012 konala na pôde Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde som v tom čase pôsobil na katedre žurnalistiky. Mojím kolegom bol v tom čase Ivan Moďoroši, ďalšia Martinova slovenská „spojka“, ktorý vyučoval na katedre religionistiky a náboženskej výchovy. V súčasnosti je už kňazom Žilinskej diecézy.

Martin na spomenutú konferenciu neprišiel sám, ale priviedol aj osobnosť, ktorej meno sa v tejto knihe opakuje niekoľkokrát – svojho profesora Eldina Villafañeho z Gordon-Conwell Theological Seminary. Jeho príspevok, ako aj príspevky ďalších prednášajúcich sú súčasťou publikácie, ktorú pod editorskou taktovkou Martina a Ivana vydala Katolícka univerzita v Ružomberku v roku 2013.

Tá istá dvojica a ten istý vydavateľ stojí aj za ďalšou inšpiratívnou publikáciou s názvom Cirkev a spoločnosť: smerom k zodpovednej angažovanosti (2015). Okrem profesora Villafañeho do nej autorsky prispeli aj ďalší dvaja členovia Martinovho učiteľského triumvirátu – Harvey Cox a dnes už zosnulá Jean Bethke Elshtainová. Čitatelia v nej ale nájdu aj texty spomenutej Michaely Moravčíkovej či Tomáša Halíka, autora predslovu knihy, ktorú držíte v rukách.

Keď už takto vypočítavam Martinove knižné počiny, ktoré vyšli na Slovensku, patrí sa spomenúť aj „sestru“ aktuálnej publikácie – zbierku publicistických esejí z rokov 2014 – 2017 s názvom Kresťanstvo, etika a verejný život, ktorú v roku 2017 vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška.

Na jej margo som vtedy napísal: „Ľubomír Martin Ondrášek má za sebou nezvyčajnú duchovnú a intelektuálnu cestu. Každá esej, ktorú publikoval počas uplynulých rokov, je akousi správou z jeho putovania. Vo svojich zápiskoch nielen opisuje krajinu, ktorá sa pred ním rozprestiera, ale kladie aj dôležité otázky, aké dokáže klásť len pútnik prahnúci po cieli svojho putovania. Popritom káže bez moralizovania, poúča bez povyšovania, a tak sa krok za krokom približuje k svojmu vytúženému cieľu – pozitívnej transformácii spoločnosti.“

Životnou misiou, ktorou chce Martin dospieť či prispieť k tomuto cieľu, je budovanie a rozvíjanie verejnej teológie. Ozrejmeniu tohto pre mnohých neznámeho slovného spojenia je napokon venovaná celá táto publikácia.

Čo ma však osobne povzbudzuje pri každom Martinovom texte a doslova fascinuje pri každom osobnom stretnutí, je to, že on o verejnej teológii nielen teoretizuje, ale ju aj dennodenne prežíva. „Za najdôležitejšie považujem, aby teológ rozumel svojmu povolaniu a verne ho žil. Ak oddelíme teológiu od spirituality, budeme mať problém. V prvom rade sme kresťania, až potom teológovia,“ povedal Martin v jednom z rozhovorov, ktoré nájdete v tejto knihe.

Martin nie je len teoretizujúcim akademikom či brilantným publicistom, aj keď v oboch týchto prostrediach je pevne a úspešne zakotvený. Martin je v prvom rade svedkom čerpajúcim z bohatstva kresťanského posolstva.

„Svedectvo vlastného života viac než kedykoľvek inokedy stáva sa dnes základnou podmienkou účinnej evanjelizácie,“ napísal pápež Pavol VI. V roku 1975 vo svojej nadčasovej apoštolskej exhortácii o ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete Evangelii nuntiandi.

Vložiac tieto slová do kontextu Martinovho života by sme citovanú myšlienku mohli modifikovať takto: „Svedectvo vlastného života viac než kedykoľvek inokedy stáva sa dnes základnou podmienkou pozitívnej transformácie spoločnosti.“

V tomto je Ľubomír Martin Ondrášek žijúcim príkladom pre všetkých spoločensky angažovaných kresťanov.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo