Svet kresťanstva Svet Biblie 21. január 2023

Biblista Róbert Lapko Potrebujeme v cirkvi nanovo objaviť radosť z Božieho slova

Imrich Gazda
Imrich Gazda

S Róbertom Lapkom sme sa rozprávali o novom preklade Jánovho evanjelia, ale aj o tom, ako čítať Bibliu s duchovným úžitkom.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Potrebujeme v cirkvi nanovo objaviť radosť z Božieho slova

S Róbertom Lapkom sme sa rozprávali o novom preklade Jánovho evanjelia, ale aj o tom, ako čítať Bibliu s duchovným úžitkom.

Rozhovor pôvodne vyšiel v januári 2020.

Ako sa zrodila idea začať nanovo prekladať Sväté písmo?

Prišla s tým Konferencia biskupov Slovenska, ktorá na plenárnom zasadnutí v roku 2013 iniciovala vytvorenie nového prekladu Svätého písma do slovenčiny. V tom roku sme slávili 1150. výročie príchodu svätých Konštantína-Cyrila a Metoda na naše územie. Biblisti združení okolo Katolíckeho biblického diela sa následne dohodli, že na fakultách, kde pôsobia, predložia projekty, ktorých výstupom by bol preklad jednotlivých biblických kníh. Spolu s kolegami Petrom Juhásom a Jurajom Feníkom z Teologickej fakulty Katolíckej univerzity sme napokon boli jediní, ktorí projekt podali a boli úspešní.

Keď ste získali finančné prostriedky, tak ste sa pustili do prekladania?

Nie, najprv sme v rámci projektu KEGA riešili otázky súvisiace s metodikou prekladu, ktoré sme zhrnuli v knihe K metodike nového prekladu Svätého písma do slovenčiny. Zmapovali sme v nej napríklad doterajšie preklady Biblie, a to nie len v katolíckom prostredí.

Následne sme podali ďalší projekt pod hlavičkou Slavistického ústavu Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, ktorý sa už v minulosti venoval prekladom Biblie. Vrátane známeho Kamaldulského prekladu z 18. storočia, ktorý je zachovaný v jedinom rukopisnom exemplári. Našiel sa na fare v Cíferi a v súčasnosti sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave. Pred niekoľkými rokmi bol zdigitalizovaný a záujemcovia ho nájdu aj na internete.

Keďže náš projekt bol úspešný, mohli sme sa pustiť do prekladania Jánovho a Lukášovho evanjelia. Treťou knihou, ktorú sme sa zaviazali nanovo vydať, je Kalvínsky žaltár v zemplínskom nárečí z roku 1752. Ten je dokonca o čosi starší ako Kamaldulský preklad Biblie a kalvíni ho používali ešte začiatkom 20. storočia.

Koncom roka 2019 sa vám podarilo splniť prvý plánovaný cieľ a vydali ste preklad Jánovho evanjelia. Ako taký preklad vzniká?

Juraj Feník najprv nahrubo preložil jednu kapitolu. Následne sme usporiadali stretnutie nášho prekladateľského kolektívu, ktorý je zložený nielen z biblistov, ale aj zo slovenčinára či historika, aby sme prvotný preklad pripomienkovali, korigovali a vylepšovali. Rovnakým metodologickým postupom sa urobil preklad celého evanjelia. Nejde teda o dielo jednotlivca, ale kolektívu.

Veľmi nápomocným bol profesor Ján Doruľa, ktorý nám kládol na srdce dve veci: aby sme pri preklade nemenili to, čo nie je nevyhnutné meniť, a aby sme sa usilovali o nadkonfesionálny preklad. Jeho radu sme rešpektovali a zmeny sme robili len na miestach, ktoré boli nezrozumiteľné alebo vo svetle najnovších výskumov exegeticky nepresné.

Mnoho otázok náš prekladateľský kolektív konzultoval so širším grémiom, ktoré tvorili napríklad Peter Dubovský, Peter Juhás, Miroslav Varšo a ďalší poprední biblisti. Celý preklad potom ešte prechádzali traja recenzenti – Erika Brodňanská, Terézia Rončáková a Pavol Farkaš.

Knihy Nového zákona boli napísané v hovorovej gréčtine, no ani jedna z nich nebola zachovaná vo svojej pôvodine. Z čoho ste teda Jánovo evanjelium prekladali?

Pôvodné biblické texty do celistvej podoby odborníci rekonštruovali pomocou textovej kritiky zo starých odpisov, z citátov a výťahov novozákonných textov v spisoch prvokresťanských autorov, ako aj z ich prekladov do vtedajších rečí. Najstaršie pochádzajú z druhého storočia. Konkrétne Jánovo evanjelium sme prekladali z najnovšej verzie jeho štandardizovaného akademického vydania, ktoré sa označuje ako Nestle-Aland 28.Tieto vydania vychádzajú na Inštitúte pre novozákonný textový výskum na teologickej fakulte univerzity v Münsteri, kde od začiatku roka pracuje aj spomínaný slovenský biblista Peter Juhás.

Vďaka kontinuálnemu výskumu špičkových odborníkov z celého sveta, ktorí majú k dispozícii všetky najstaršie fragmenty novozákonných textov, dnes napríklad vieme, že časť Jánovho evanjelia o Ježišovi a cudzoložnici nebola súčasťou najpôvodnejšieho textu, ale bola vsunutá až neskôr. Rovnako ako niektoré iné časti. Pretože, aj keď sa celkové autorstvo pripisuje Jánovi, do textu vstupovali aj iní spoluautori.

Základným pracovným materiálom bola pre vás najaktuálnejšia verzia Jánovho evanjelia v gréčtine. S akými materiálmi ste ešte pri preklade pracovali?

Opierali sme sa o poznatky dostupné v najmodernejšom exegetickom, teologickom a lingvistickom výskume Jánovho evanjelia. Ide napríklad o komentár švajčiarskeho protestantského teológa Jeana Zumsteina z roku 2016, v ktorom približuje rôzne problémové miesta a navrhuje ich riešenia. Jedným okom sme, samozrejme, pozerali na už existujúce slovenské a cudzojazyčné preklady, ako sa s problémami vyrovnali ony. Dôležitou pomôckou bol vynikajúci grécko-slovenský slovník Heleny Panczovej či špecializovaný počítačový program Bible Works. O to väčšie uznanie si zaslúžia naši prekladateľskí predchodcovia, ktorí takéto možnosti nemali.

Napríklad táto kôpka papierov na polici je preklad Matúšovho evanjelia, ktorý počas komunistického režimu urobil katolícky kňaz a básnik Ján Švec Slavkovian. Dodnes jeho preklad nebol vydaný. Spolupodieľal sa aj na preklade Starého zákona, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1955 a v reedícii je vydávaný dodnes.

Teda preklad Starého zákona v tom známom hrubom vydaní opatrenom poznámkami Jozefa Heribana či v najnovšom vydaní v menšom formáte a v mäkkej väzbe pochádza ešte z roku 1955?

Presne tak, iba Kniha Žalmov, Tobiáš a Judita boli neskôr nanovo preložené.

A čo preklad Nového zákona?

Ten je mladší, pochádza z roku 1986. Ide o preklad podľa Neovulgáty, to znamená z revidovaného latinského prekladu svätého Hieronyma.

Máme na Slovensku aj nejaké novšie preklady?

Najaktuálnejším je prvý ekumenický preklad, ktorý vydala Slovenská biblická spoločnosť v roku 2007. Jeho štvrté opravené vydanie vyšlo v roku 2018. Spoluautor tohto prekladu Jozef Jančovič je súčasťou aj nášho prekladateľského tímu.

Spravme si taký menší prekladateľský exkurz. Vedeli by ste spomenúť nejaký verš z Jánovho evanjelia, ktorý je ľuďom dobre známy a vy ste ho preložili nejako ináč?

Takých miest je, samozrejme, viac. Ale napríklad Jánov prológ sa končí veršom: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ My sme tú druhú vetu preložili takto: „Jednorodený Boh, ktorý je pri Otcovej hrudi, ten ho predstavil.“ Namiesto slova lono sme použili termín hruď a namiesto spojenia priniesol zvesť sme uprednostnili sloveso predstavil.

Prečo?

Lebo grécke spojenie είςτόνκόλπον sa vzťahuje na pozíciu človeka s hlavou pri hrudi druhého človeka a pravdepodobne je inšpirované obrazom hostiny, na ktorej niekto zaujíma čestné miesto vedľa hostiteľa. Neľahkým na preloženie bolo aj sloveso έξηϒήσατο, ktoré znamená vysvetliť, vyrozprávať, opísať, vykladať. Keďže Ježiš a jeho posolstvo boli zjavením, teda predstavením Otca, použili sme sloveso predstaviť.

„Biblia by sa v prvom rade mala čítať a vykladať s samotnou Bibliou.“Zdieľať

Aj kvôli takýmto špecifikám za každou preloženou kapitolou nasledujú prekladateľské poznámky s krátkym komentárom a zoznam intertextuálnych prepojení, teda citátov a parafráz ďalších biblických textov a alúzií na biblické motívy. Pretože Biblia by sa v prvom rade mala čítať a vykladať samotnou Bibliou.

Pri tej hrudi mi napadá, že evanjelista Ján mal pri poslednej večeri hlavu pri Ježišovej hrudi. Takto je to spomínané v evanjeliu a zobrazované aj na rôznych maľbách.

Presne tak. Slovné spojenie použité na tomto mieste Jánovho evanjelia je to isté ako v Prológu: „Jeden z jeho učeníkov stoloval s hlavou pri Ježišovej hrudi; bol to ten, ktorého Ježiš miloval.“ Takto sme to preložili my, ale aj v doteraz používanom preklade sa písalo o Ježišovej hrudi.

Ježišova intímna pozícia vo vzťahu k Otcovi korešponduje s tou, ktorú mal Ján voči Ježišovi. No kým v Prológu sme doteraz používali slovo lono, pri opise poslednej večere sme mali slovo hruď. Pritom ide o identický grécky výraz, ktorý sme v našom preklade zjednotili.

Jánovo evanjelium sa svojou štruktúrou výrazne odlišuje od ostatných troch, ktoré sú označované za synoptické. Čo to znamená?

Najstarším evanjeliom je Markovo. Keď svoje evanjeliá písali Matúš a Lukáš, poznali už Markovo evanjelium a dopĺňali ho o vlastný obsah, ktorým disponovali na základe vlastných zdrojov. Ale Ján išiel svojou vlastnou autorskou cestou, aj keď zrejme už poznal ostatné tri evanjeliá, keďže jeho text je najmladší. Napísal ho až koncom prvého storočia.

Máte ambíciu, aby po preložení zvyšných evanjeliových kníh bol nový preklad používaný aj v kostoloch, aby sa ujal medzi veriacimi?

Áno, aj keď si uvedomujeme, že musí prejsť dlhší čas, aby sa tak stalo. O postupe prekladateľských prác je priebežne informovaná Konferencia biskupov Slovenska, ktorá ich napokon sama iniciovala. Za výhodu považujem aj to, že preklad vzniká pod hlavičkou SAV, čo garantuje, že bude naozaj moderný, nadkonfesionálny a z hľadiska spisovnej slovenčiny bezchybný.

Okrem vášho prekladateľského tímu máme na Slovensku ďalšiu skupinu biblistov, ktorí už viac ako desať rokov pracujú na vydávaní komentárov k biblickým knihám. Doteraz vyšlo šesť publikácií k starozákonným knihám a jedna k novozákonnému Markovmu evanjeliu. Nejde pritom o konkurenčné skupiny, keďže personálne sa sčasti prekrývajú. Sám ste spolupracovali na štyroch z nich. Zdá sa, že malá krajina, akou je Slovensko, má biblistov naozaj dosť...

Áno, viacerí sa dokonca uchytili na špičkových zahraničných pracoviskách, ďalší zasa v týchto rokoch absolvujú doktorandské štúdiá na popredných inštitúciách, ako je Pápežský biblický inštitút v Ríme či Hebrejská univerzita v Jeruzaleme.

Majú základné znalosti o Biblii aj bežní veriaci?

Slovensko je ešte stále relatívne religióznou krajinou a tým, že ľudia vo väčšom množstve prichádzajú minimálne na nedeľné a sviatočné bohoslužby, počas ktorých sa čítajú state zo Svätého písma, tak základné povedomie o ňom majú. Tých, ktorí Bibliu čítajú aj doma, je výrazne menej. Pritom tu nejde len o nejaké kvantitatívne poznanie, o nejaké penzum vedomostí, ale najmä o kvalitatívne prežívanie Božieho slova.

Pred niekoľkými rokmi sme s podporou košického arcibiskupa Bernarda Bobera založili Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta, aby sme prostredníctvom neho popularizovali Bibliu, robili biblický apoštolát. Organizujeme biblické duchovné obnovy, poznávacie cesty, vydávame knihy, pripravujeme každoročnú Letnú školu jazykov Biblie, ktorú už absolvovali približne dve stovky účastníkov, a na blogu Postoja zverejňujeme biblické zamyslenia ku každej nedeli.

Ako biblista sa určite nádejate, že prehĺbeniu záujmu o Bibliu pomôže aj slávenie Nedele Božieho slova, ktoré ustanovil pápež František. Dnes ju vlastne prežívame premiérovo. Navyše sa slovenskí biskupi pripojili k výzve prezidenta Katolíckej biblickej federácie, kardinála Luisa Antonia Tagleho, a počnúc Prvou adventnou nedeľou až do sviatku svätého Hieronyma 30. septembra 2020 vyhlásili Rok Božieho slova. Čo na tieto počiny hovoríte?

Je dobré si všimnúť, že Nedeľa Božieho slova završuje Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Božie slovo je to, čo nás kresťanov spája, o čo sa môžeme oprieť. Biblia je veľkým kódexom kultúr, napomáha nielen medzináboženský a ekumenický dialóg, ale aj dialóg so sekulárnym svetom. Je základným prostriedkom novej evanjelizácie.

Napríklad anglický kardinál Vincent Nichols robí niektoré biblické katechézy v rámci Roka Božieho slova v Národnej galérii v Londýne. Umenie je totiž presiaknuté biblickými motívmi. Taký Rembrandt len z Knihy Tobiáš stvárnil dvadsiatku výjavov. Niektoré ostali len v náčrtoch. Aj v rámci nášho centra sme usporiadali niekoľko interdisciplinárnych seminárov na témy Biblia a výtvarné umenie, hudba či film a účastníci si tento koncept naozaj pochvaľovali.

To sú naozaj inšpiratívne postrehy, ale ostať na tejto primárnej úrovni asi nestačí?

Samozrejme, veriaci potrebujú ísť na vyšší level. Kresťanstvo nie je len náboženstvom knihy, ale náboženstvom Božieho slova. V prvom rade musíme Bibliu poznať a rozumieť jej my kňazi, aby sme vedeli obohacovať našich veriacich. Je to veľká zodpovednosť, ktorú si často neuvedomujeme.

„Odporúčam vybrať si nejakú biblickú knihu, dobré je začať evanjeliami, a každý deň si z nej prečítať nejakú malú časť, stačí aj pol kapitoly, a nechať tie slová na seba pôsobiť.“Zdieľať

V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium pápež František napísal, že homília má mať takmer sviatostný charakter. A v apoštolskom liste Aperuit illis, ktorým ustanovil slávenie Nedele Božieho slova, k tomu dodal, že Sväté písmo a sviatosti sú navzájom neoddeliteľné. Podobnú myšlienkou použil aj pápež Benedikt XVI. v apoštolskej exhortácii Verbum Domini, kde píše o sakramentálnosti Slova.

Keď je kňaz na homíliu dobre pripravený, ak má zápal pre lámanie Božieho slova, ak ho má akoby prežuté a prežité, ak pri tom prežíva radostnú skúsenosť Ducha, stretnutie so Slovom, tak má jeho kázanie v rámci liturgického slávenia pápežom spomínaný sviatostný charakter.

Väčšia veriacich má doma Bibliu, ale nemajú na ňu toľko času, ako ho majú alebo mali by mať kňazi. Ako ju má čítať bežný pracujúci človek tak, aby z nej mal čo najväčší úžitok?

Doma nemáme bohostánky, ale máme Biblie s Božím slovom. Tie by mali byť vždy otvorené a viditeľne položené na vhodnom mieste. Lebo v duchovnom živote je dôležitá pravidelnosť. A to platí aj o čítaní Biblie. Odporúčam vybrať si nejakú biblickú knihu, dobré je začať evanjeliami, a každý deň si z nej prečítať nejakú malú časť, stačí aj pol kapitoly, a nechať tie slová na seba pôsobiť. Pouvažovať, ako sa dotýkajú môjho života, či neosvetľujú nejakú konkrétnu životnú situáciu. Urobiť z čítania Biblie súčasť modlitby. Zaujať postoj malého Samuela, ktorého veľkňaz Héli inštruoval, aby keď bude opäť počuť Pánovo volanie, odpovedal: „Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.“ Keď nám Boh volá, je dobré zdvihnúť ten telefón.

Máte nejaké odporúčanie aj pre tých, ktorí už majú k Biblii vybudovaný hlbší vzťah?

Dobré je, aby ľudia, ktorí chodia do nejakého spoločenstva, čítali Bibliu spoločne. A k tomu si vzali už aj nejaký ľahký komentár alebo iné preklady Biblie, či už cudzojazyčné, alebo ekumenický, ponorili sa do textu, porovnali si ho a za pomoci komentárov aj trochu rozanalyzovali a interpretovali.

Všetko by to malo smerovať k tomu, aby sme sa v cirkvi začali nanovo tešiť z toho, že máme medzi sebou Božie slovo, že Boh sa nám prihovára. Liturgiu slova si nemáme len vypočuť, ale máme ju sláviť. Slová „Chvála tebe, Kriste“ po prečítaní evanjelia nemajú byť len zautomatizovanou odpoveďou, ale radostnou chválou. A jej najvyšším prejavom je to, že sa o Božie slovo budeme svojím životom deliť aj s ostatnými.

Kto je Róbert Lapko



Narodil sa vo Vranove nad Topľou v roku 1972. Za kňaza bol vysvätený v roku 1998. Po magisterskom štúdiu katolíckej teológie na Spišskej Kapitule pokračoval v postgraduálnom štúdiu biblickej teológie na Univerzite Palackého v Olomouci. Počas tohto štúdia absolvoval ročné študijné pobyty na Vrije Universiteit v Amsterdame, The Catholic University of America vo Washingtone, D. C., a Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Následne absolvoval postgraduálne štúdium teórie a dejín žurnalistiky. V roku 2019 sa inauguroval na Prešovskej univerzite.
V rokoch 2010 – 2014 bol prorektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde v súčasnosti vyučuje Starý zákon a biblickú hebrejčinu.  V rokoch 2011 – 2014 prednášal biblické vedy na Teologickom inštitúte v Rige, detašovanom pracovisku Pápežskej Lateránskej univerzity v Ríme. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV je predsedom vedeckej rady. V Košiciach moderuje Centrum pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta a je kaplánom pre komunitu anglicky hovoriacich veriacich.


Foto – Tomáš Puškáš 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0