Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
20. február 2020

Prvá arabská krajina uznala genocídu na kresťanoch na sklonku Osmanskej ríše

Sýrsky parlament jednomyseľne schválil rezolúciu, v ktorej sa uznávajú za „genocídu“ masakre spáchané na Arménoch a ďalších kresťanoch v Osmanskej ríši od roku 1915.
Prvá arabská krajina uznala genocídu na kresťanoch na sklonku Osmanskej ríše

Arménska žena kľačí pred mŕtvym dieťaťom, snímka z rokov 1915 – 1919. Foto: wikimedia.org

„Sýrsky parlament uznáva a odsudzuje genocídu spáchanú na Arménoch (a ďalších kresťanoch) osmanským štátom na začiatku 20. storočia,“ uvádza sa v rezolúcii prijatej 13. februára 2020.

Sýria je prvou arabskou krajinou, ktorá oficiálne a na najvyššej inštitucionálnej úrovni uznala genocídu a systematické prenasledovania, ktoré počnúc rokom 1915 osmanská štátna moc zosnovala proti Arménom (a ďalším kresťanom).

Reakcia Turecka

Rezolúcii predchádzali týždne trvajúce napätia medzi Ankarou a Damaskom po zrážkach v severozápadnej sýrskej provincii Idlib, kde sýrska vládna armáda oblieha ešte posledné územia kontrolované islamistickými milíciami.

Po sýrskom uznaní genocídy spáchanej na Arménoch ihneď nasledovala oficiálna reakcia Turecka. Vo vyhlásení hovorca tureckého ministerstva zahraničných vecí Hamy Aksoy odsúdil sýrsku rezolúciu o „takzvanej genocíde“ a označil ju za „obraz pokrytectva režimu, ktorý celé roky podporuje akýkoľvek druh masakrovania svojho vlastného ľudu vrátane detí; režimu, ktorý podnietil milióny svojich obyvateľov na útek a je známy tým, že nemá mravné zábrany použiť chemické zbrane“.

Sýria nekonala neuvážene

Už 4. marca 2015 venoval sýrsky parlament „spomienkovú hodinu“ genocíde spáchanej na Arménoch. Na iniciatíve, ktorú podporovala predovšetkým sýrska kresťanská poslankyňa Maria Saadehová, sa zúčastnili členovia parlamentných výborov a veľvyslanec Arménskej republiky v Sýrii Aršak Poladyan, ktorý vo svojom prejave pripomenul, že na konci prvej svetovej vojny arménski utečenci našli prijatie v Sýrii.

V máji 2019 sýrsky prezident Baššár al-Asad apeloval na sýrskych Arménov, ktorí počas konfliktu v Sýrii utiekli do Libanonu, Arménska či ďalších krajín Blízkeho východu alebo na Západ, aby sa vrátili do Sýrie.

Inzercia

Pozvanie na návrat arménskych utečencov prezident al-Asad vyslovil 14. mája 2019 v Damasku počas stretnutia s kilíkijským arménskym apoštolským katholikom Aramom I., ktorý sídli v Libanone.

Pri tejto príležitosti sýrske médiá informovali aj o al-Asadovom ocenení „patriotického ducha“ arménskych Sýrčanov. Sýrsky prezident označil sýrskych Arménov za „vzorových obyvateľov“ a chválil príspevok, ktorý dali na ochranu národnej jednoty proti „úsiliu svetových a regionálnych mocností o rozkúskovanie krajiny“. Pri tejto príležitosti al-Asad prirovnal brutalitu tohto „teroristického barbarstva“ k masakrom, ktoré páchal mladoturecký režim hnutia „Jednota a Pokrok“ (Ittihad ve Terakki) od roku 1915 na arménskom ľude. 

Katholikos-patriarcha Karekin II. poďakoval prezidentovi al-Asadovi

Najvyšší katholikos-patriarcha všetkých Arménov Karekin II. poďakoval prostredníctvom listu sýrskemu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi za to, že sýrsky parlament uznal za genocídu prenasledovanie Arménov počas posledných rokov existencie Osmanskej ríše. „Odsúdenie zločinov proti ľudskosti a politických stratégií osočovania je najlepšou garanciou na to, aby sa zabránilo ďalším zločinom a genocídam a mohol sa budovať svet solidarity,“ píše sa v liste katholika-patriarchu sýrskemu prezidentovi.

Karekin II. poďakoval v liste aj sýrskemu ľudu za pomoc poskytnutú Arménom na konci prvej svetovej vojny a zaželal Sýrii vytúžený mier.

Pôvodne publikované na Pro Oriente. Krátené.

Odporúčame