Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
01. apríl 2020

Hriechy cez plexisklo, prijímanie skrz okienko. Ako funguje cirkev v čase korony

O týždeň sa začína veľkonočné Trojdnie, cirkev čelí výzve, ako vyslúžiť sviatosti zodpovedne.
Hriechy cez plexisklo, prijímanie skrz okienko. Ako funguje cirkev v čase korony

Ilustračné foto: TASR/AP

Po jednom a cez fóliu

Zapíšete sa do tabuľky, ktorá je na výveske kostola. Treba prísť načas. Kňaz sedí vo vnútri predsiene kostola, vy kľačíte na kľačadle zvonku. Medzi vami a kňazom je plexisklo. Obaja máte rúška. Po spovedi vám kňaz podá na ľavú ruku Eucharistiu cez okienko v plexiskle, druhou rukou ju pred kňazom prijmete. 

Ak žijete v Ružomberku, tieto dni sa môžete vyspovedať podľa tohto modelu.  

„Sviatosť zmierenia vysluhujeme pre tých, ktorí ju nevyhnutne potrebujú,“ vysvetľuje Postoju ružomberský dekan Dušan Škrabek. Vo farnosti spovedajú dve hodiny denne – jednu dopoludnia a jednu hodinu poobede, vždy jeden kňaz v kostole a len ružomberských farníkov. 

Veriaci podľa dekana Škrabeka o spoveď záujem majú, správajú sa však zodpovedne, dodržiavajú predpísané rozostupy. „Doteraz vždy prišli len tí, čo boli aj zapísaní,“ hovorí. Tento spôsob spovedania chce ponechať do konca tohto týždňa. „Každý, kto cíti túto potrebu, môže týmto spôsobom prijať sviatosť zmierenia,“ dodáva. 

Kapucíni v Bratislave, ktorí sú zvyknutí na dlhé rady čakajúcich na spoveď, zatiaľ spovedajú v obmedzenom režime. „Spovedáme v nutných prípadoch a na požiadanie, keď zazvoníte na vrátnici kláštora od 8.00 do 17.50 každý deň,“ vyjadril sa pre Postoj gvardián kláštora Tadeáš Chrvala. Ako dodal, treba prísť s ochranou dýchacích ciest, pričom kapucíni budú spovedať v záhrade alebo parkovisku.

Bratislavskí kapucíni zatiaľ k veľkonočným sviatkom neplánujú žiadne zmeny.

Poďme z veľkých miest na vidiek. 

Na požiadanie spovedá aj Juraj Valúšek, farár na Bukovej v Trnavskej arcidiecéze. „Ak niekto chce pristúpiť ku sviatosti, zavolá na faru alebo ak ide okolo, zastaví sa a, samozrejme, som k dispozícii. Spovedám na dvore, penitent i ja musíme mať rúško. Ak nie je dobré počasie, spovedám na fare, po svätej spovedi vyvetrám,“ opisuje prístup kňaz Valúšek. 

V Grinave – historickej mestskej časti Pezinka spovedá miestny farár Miroslav Mika raz do týždňa vonku v areáli kostola za prenosným paravánom s okienkom prekrytým nepriepustnou fóliou. Okrem toho v 30-minútových intervaloch vyspovedaným rozdá Eucharistiu. 

„Ľudia boli disciplinovaní, ohľaduplní a dodržiavali odstupy i hygienické opatrenia a pokojne čakali vonku v areáli, pokiaľ im iní uvoľnili miesto na spoveď či priestor chrámu, za čo som im veľmi vďačný,“ uviedol kňaz Mika. 

Predveľkonočné spovedanie nehrozí ani na vidieku. Podľa Juraja Valúška je to nemožné. Za šťastné riešenie z hľadiska epidemiológie nevidí ani spovedanie od domu k domu. „Keďže ľudia nepôjdu na veľkonočné sviatky do kostola na sväté prijímanie naraz hromadne ako inokedy, netreba ani hromadne naraz ísť k sviatosti pokánia,“ dodáva. 

Inzercia

Pohreby a návštevy chorých 

Spoveď však nie je jedinou duchovnou službou, pri ktorej musia kňazi pre súčasnú situáciu strpieť obmedzenia. 

„Pohreby sa zatiaľ konajú za účasti najbližších príbuzných, pri dodržaní hygienických opatrení,“ ozrejmuje farár z Grinavy Mika. Juraj Valúšek k tomu dodáva, že tak fara, ako aj pohrebná služba vyzývajú k čo najnižšej účasti na pohrebe, čiže iba najbližšiu rodinu. „Keďže naša farnosť je malá, zachováva sa zvyk zvoniť zosnulému od smrti po pohreb dvakrát denne. Aj keď ľudia nemôžu ísť na pohreb priateľom, zvonenie im pripomína, že sa môžu za zosnulú osobu modliť a takto duchovne byť aj na pohrebe,“ hovorí. 

Pohreby sú, samozrejme, bez pohrebnej omše a v exteriéri. Ako pripomína ružomberský dekan Škrabek, pozostalí aj pri hrobe dodržujú adekvátny odstup.

K téme: 
Z reverendy do lekárskeho plášťa: ako cirkev pomáha v čase koronavírusu Zdieľať

Citlivou oblasťou je tiež návšteva starých a chorých s cieľom vyslúžiť im sviatosť zmierenia. Dekan Škrabek hovorí, že každému z chorých vopred zatelefonovali s tým, či chce prijať túto sviatosť. „Ak mali záujem, tak pri dodržaní všetkých hygienických opatrení sa k dotyčnému išlo,“ vraví.  

V prípade sviatosti pomazania farár Valúšek navštevujete v týchto okolnostiach chorých, iba ak im hrozí nebezpečenstvo smrti. „Vtedy samozrejme a bezodkladne. Pred Veľkou nocou je však zvykom, že starší bratia a sestry raz v roku pristupujú k tejto sviatosti. Tí nie sú v nebezpečenstve života, takže nie je nutné im túto sviatosť vyslúžiť,“ konštatuje. 

Farár Mika zatiaľ v tomto období sviatosť pomazania nevysluhoval, ale informoval farníkov, že v prípade skutočnej potreby kedykoľvek príde k lôžku chorého. 

Chýba najviac omša

Oslovení kňazi sa zhodujú, že najväčšou komplikáciou pre život farnosti pre krízu pandémie je nemožnosť spoločného slávenia Eucharistie. „Tiež vysluhovanie ostatných sviatostí v obmedzenom režime. Sviatosti sú o posväcovaní, ktoré môže poslúžiť veriacim,“ hovorí dekan Dušan Škrabek. 

Farárovi z Grinavy Miroslavovi Mikovi chýbajú aj spoločné prípravy na prijímanie sviatostí detí a mládeže. Správca farnosti na Bukovej Juraj Valúšek zase vidí ťažkosti aj v komunikácii s farníkmi.

„Mladší ľudia bežne používajú moderné technológie, takže cez sociálne siete som v kontakte s miništrantmi či niektorými deťmi vo farnosti. So staršími však iba takým spôsobom, že oznam dám vyhlásiť obecným rozhlasom alebo im odkážem po miništrantoch. Nás – farárov a kaplánov – teraz suplujú kňazi v televízii či rádiu,“ uzatvára. 

Odporúčame