Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
11. apríl 2020

Kristus smrťou smrť premohol. Už viac nesmie panovať nad človekom

Teraz, keď sme ukrytí v strachu z choroby a smrti v našich domovoch za zatvorenými dvermi, aj nám od prázdneho hrobu znejú Kristove slová: Nebojte sa!
Kristus smrťou smrť premohol. Už viac nesmie panovať nad človekom

Ikona Zmŕtvychvstania z 11. storočia, ktorá sa nachádza v gréckom kláštore Hosios Loukas. Zdroj – Wikipedia

Už dávno sa toľko nepísalo a nehovorilo o nebezpečenstve a o smrti. Spravodajské portály chrlia štatistiky, grafy a prognózy rastu počtov chorých a mŕtvych. Keďže športové spravodajstvo prakticky zaniklo, tak sú tieto čísla najčítanejším novinárskym žánrom i trvalou témou debát pri rannej káve.

V mene zdravého rozumu a ľudskej solidarity, ale najmä v mene strachu pred smrťou sme prijali obmedzenia, ktoré sme si pred pár týždňami nevedeli ani predstaviť. Je to normálne. Takýto strach patrí k ľudskej prirodzenosti. Poznal ho aj Kristus. Videli sme krvavý pot jeho úzkosti, strachu, agónie v Getsemanskej záhrade. Nič ľudské mu nebolo cudzie.

„Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.“ (Hebr 2, 17-18)

Dnes celý svet s nádejou čaká na vakcínu. Čo je to? Zjednodušene povedané, je to niečo, čo ľudský organizmus urobí imúnnym voči nejakej chorobe tým, že v kontrolovanej miere človeka „infikuje“, aby organizmus rozvinul imunitnú reakciu. Ľudovo povedané „klin sa klinom vyráža“.

Kristus prijal smrť, poskytol jej priestor vo vlastnom tele. Neurobil to však len v akejsi „kontrolovanej miere“, ako to robí lekár pri vakcinácii. Ponoril sa do smrti úplne, krvavo, nespochybniteľne. Jeho mŕtve telo bolo uložené a strážené v zapečatenom hrobe.

Nebojme sa smrti, ale hriechu! Zdieľať

A predsa, po troch dňoch, pri prázdnom hrobe povzbudzuje verné ženy slovami „Nebojte sa!“. Prechádza cez zatvorené dvere a pozdravuje učeníkov slovami „Pokoj vám!“, stoluje s nimi, kráča s nimi, vysvetľuje im Písma, necháva sa spoznať pri lámaní chleba, provokuje ich neveru tým, že im ponúka, aby vložili ruku do jeho rán.

V byzantskej liturgii dnes radostne spievame veľkonočný hymnus: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch život daroval.“

Inzercia

Naozaj, Kristus „... smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2, 14-15).

Smrťou smrť premohol. Kristus dokazuje svojim učeníkom, i nám všetkým, že smrť a strach už viac nesmú panovať nad človekom. „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (1 Kor 15, 54-58)

Nebojme sa smrti, ale hriechu!

„I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ (Ž 23, 4)

Teraz, keď sme ukrytí v strachu z choroby a smrti v našich domovoch za zatvorenými dvermi, aj nám od prázdneho hrobu znejú Kristove slová: „Nebojte sa!“ (Mt 28, 10) i posledné slová Zjavenia: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne. Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“ (Zjv 3, 20-22)

Odporúčame