Kristus smrťou smrť premohol. Už viac nesmie panovať nad človekom

Už dávno sa toľko nepísalo a nehovorilo o nebezpečenstve a o smrti. Spravodajské portály chrlia štatistiky, grafy a prognózy rastu počtov chorých a mŕtvych. Keďže športové spravodajstvo prakticky zaniklo, tak sú tieto čísla najčítanejším novinárskym žánrom i trvalou témou debát pri rannej káve.

V mene zdravého rozumu a ľudskej solidarity, ale najmä v mene strachu pred smrťou sme prijali obmedzenia, ktoré sme si pred pár týždňami nevedeli ani predstaviť. Je to normálne. Takýto strach patrí k ľudskej prirodzenosti. Poznal ho aj Kristus. Videli sme krvavý pot jeho úzkosti, strachu, agónie v Getsemanskej záhrade. Nič ľudské mu nebolo cudzie.

„Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.“ (Hebr 2, 17-18)

Dnes celý svet s nádejou čaká na vakcínu. Čo je to? Zjednodušene povedané, je to niečo, čo ľudský organizmus urobí imúnnym voči nejakej chorobe tým, že v kontrolovanej miere človeka „infikuje“, aby organizmus rozvinul imunitnú reakciu. Ľudovo povedané „klin sa klinom vyráža“.

Kristus prijal smrť, poskytol jej priestor vo vlastnom tele. Neurobil to však len v akejsi „kontrolovanej miere“, ako to robí lekár pri vakcinácii. Ponoril sa do smrti úplne, krvavo, nespochybniteľne. Jeho mŕtve telo bolo uložené a strážené v zapečatenom hrobe.

Nebojme sa smrti, ale hriechu!Zdieľať

A predsa, po troch dňoch, pri prázdnom hrobe povzbudzuje verné ženy slovami „Nebojte sa!“. Prechádza cez zatvorené dvere a pozdravuje učeníkov slovami „Pokoj vám!“, stoluje s nimi, kráča s nimi, vysvetľuje im Písma, necháva sa spoznať pri lámaní chleba, provokuje ich neveru tým, že im ponúka, aby vložili ruku do jeho rán.

V byzantskej liturgii dnes radostne spievame veľkonočný hymnus: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch život daroval.“

Naozaj, Kristus „... smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2, 14-15).

Smrťou smrť premohol. Kristus dokazuje svojim učeníkom, i nám všetkým, že smrť a strach už viac nesmú panovať nad človekom. „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ (1 Kor 15, 54-58)

Nebojme sa smrti, ale hriechu!

„I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ (Ž 23, 4)

Teraz, keď sme ukrytí v strachu z choroby a smrti v našich domovoch za zatvorenými dvermi, aj nám od prázdneho hrobu znejú Kristove slová: „Nebojte sa!“ (Mt 28, 10) i posledné slová Zjavenia: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne. Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“ (Zjv 3, 20-22)