Veľká noc v evanjelickej cirkvi: cirkevné zbory majú rôzne zvyklosti

Veľký, tichý týždeň je vrcholom 40-dňového pôstneho obdobia, ktoré sa začína Popolcovou stredou.

Večera Pánova sa prisluhuje aj na Veľký piatok

Na Zelený štvrtok stíchnu zvony a až v nedeľu opäť hlásajú radostnú zvesť prázdneho hrobu, čo sa prísne zachováva najmä v rímskokatolíckej cirkvi – zvony sú „zviazané“. V evanjelickej cirkvi je to závislé od miestnych zvykov. Napríklad v evanjelickom kostole v Trenčíne zvonia aj na Veľký piatok, keďže zvuk zvonov patrí tak k radostným, ako aj smutným životným udalostiam, volajú ľudí k pokániu.

Počas pašiových evanjelických bohoslužieb sa na Veľký piatok zvyčajne zvoní vo chvíli, keď sa číta evanjeliová správa o dokonaní Syna Božieho. Tento rok, počas pandémie koronavírusu, Zbor biskupov ECAV pozval evanjelické cirkevné zbory, aby počas pašiových nedieľ (Smrtnej a Kvetnej), ako aj na Veľký piatok spoločným zvonením v chrámoch o 15. hodine pozvali ľudí k spoločnej modlitbe za lekárov, zdravotnícky personál a ľudí v pomáhajúcich profesiách.

Počas Veľkého piatku je oltár zastretý načierno alebo úplne odhalený. Rozdiel oproti rímskokatolíckej cirkvi je v tom, že v evanjelických chrámoch sa Večera Pánova – eucharistia prisluhuje aj v dni najväčšieho smútku, teda aj na Veľký piatok.

Pôstne obdobie prechádza Veľkonočnou nedeľou do 50-dňového obdobia veľkonočnej radosti.

Čo sa týka ľudových tradícií prežívania veľkonočných sviatkov, evanjelická cirkev je „chudobnejšia“ v porovnaní s rímskokatolíckou cirkvou. Ak sa aj niektoré zvyklosti zachovali, líšia sa v jednotlivých cirkevných zboroch, regiónoch či krajinách.

Veľká noc v cirkevných zboroch

Na evanjelickej fare v Žiline si tento rok na Zelený štvrtok pripomenuli Poslednú večeru Ježiša a jeho učeníkov nasledujúco:

Farárka Oľga Kaňuchová prostredníctvom videa zverejneného na facebooku predstavila prepojenie Zeleného štvrtku, ustanovenia Večere Pánovej Ježišom Kristom, s vyjdením židovského národa z otroctva v Egypte.

V cirkevnom zbore Partizánska Ľupča sa počas Tichého týždňa konajú každé ráno pôstne Služby Božie.

Na Zelený štvrtok býva takzvaná „veľká spoveď“ k Večeri Pánovej, ku ktorej za bežných okolností pristupuje vyše 400 ľudí. Farár Ján Molčan začína slúžiť o 15. hodine v domove dôchodcov a končí večer o 20. hodine v matkocirkevnom chráme v Ľupči.

K téme
Evanjelické pašie na Veľký piatok (podcast)Zdieľať

Na Veľký piatok bývajú dopoludnia pašiové Služby Božie – počas nich sa zvoní vo chvíli, keď sa v pašiách číta evanjeliová správa o dokonaní Syna Božieho. Po dočítaní pašií sa zhasínajú na oltári sviece a oltárne záhradky sa zatvárajú. Tieto potom kňaz otvára na Veľkonočnú nedeľu na začiatku slávnostných Služieb Božích. Je to veľmi pekná symbolika smrti a vzkriesenia.

Na Veľký piatok sa koná o 15. hodine takzvaný Pohreb Pána Ježiša. Sú to Služby Božie s prisluhovaním svätej Večere Pánovej.

Na Bielu sobotu je v Partizánskej Ľupči zaužívané zvonenie „solenites“ – je to polhodinové zvonenie zvonov, ktoré má presnú koncepciu, kedy ktorý zvon zvoní. Okrem toho sa „prezváňa Kristu Pánu“ – zvonenie ako pri úmrtí člena zboru. Brat farár podotýka, že zvonenie má pre ich cirkevný zbor veľký konfesionálny význam, keďže takmer všetky dediny v okolí sú prevažne katolícke a evanjelici zvonením „dávajú o sebe vedieť“.

Na Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok sa v oboch kostoloch cirkevného zboru konajú slávnostné Služby Božie s vystúpením detí, spevokolu a hudobnej skupiny.

Po skončení Služieb Božích na Veľkonočný pondelok chodí Ján Molčan s bratmi kantormi oblečený v kroji kúpať sestry: kostolníčky, pokladníčky, kurátorky a členky oltárneho krúžku žien.