Milan Bubák: Takto sa žiť nedá. Musíme sa začať uskromňovať

Pred dvadsiatimi rokmi založil bratislavské Univerzitné pastoračné centrum. Dnes už doň nechodí. Roky sa venoval problematike utečencov a myslí si, že pri pomoci treba uprednostniť kresťanov. Františkove sociálne názory dráždia najmä kapitalistov, hovorí katolícky kňaz a verbista Milan Bubák.  

Ako prázdninoval Milan Bubák?

Neviem, či možno hovoriť o prázdninovaní. Začiatkom júla som bol na cyklistickej púti v rodnom meste zakladateľa verbistov Jozefa Freinademetza. Potom som mal ísť na dovolenku, ale tú som zrušil, lebo prerábame nejaké veci v kostole. V auguste som ešte stihol absolvovať farský rodinný tábor vo Vrútkach.

Dlhé roky ťa ľudia vnímali ako správcu Univerzitného pastoračného centra (UPeCe) v Mlynskej doline v Bratislave. Potom si sa zrazu vytratil. Kde si strávil uplynulé roky?

V UPeCe som skončil v lete 2007. Povolali ma do Ríma, kde som sa na generaláte verbistov stal koordinátorom pre spravodlivosť a pokoj a integritu stvorenia. Po šiestich rokoch som sa vrátil na Slovensko a odvtedy som správcom farnosti v Petržalke, ktorú verbisti prebrali od saleziánov.

„Upecečku“ som na začiatku ani sám neveril

Ako si spomínaš na zakladanie bratislavského UPeCe?

Na budúci rok uplynie už dvadsať rokov od jeho založenia. Piateho mája 1996 som slúžil prvú svätú omšu v diskoklube Unic, na ktorú prišlo asi 120 študentov. Keďže išlo o nestabilné a málo dôstojné priestory, začali sme sa modliť a pýtať sa svätého Jozefa Freinademetza ako ďalej.

Vtedy si zorganizoval podobnú cyklopúť do jeho rodiska, ako si absolvoval tohto roku...

Išli sme tam so seminaristami – verbistami, ktorým som bol rektorom. Po návrate sa veci pohli vpred a mohli sme začať pôsobiť v nevyužívanej internátnej jedálni. Samozrejme, pripísali sme to orodovaniu nášho svätca a preto sme UPeCe po ňom aj pomenovali.

V čom sa počas dvoch desaťročí bratislavské UPeCe zmenilo?

Ťažko sa mi to hodnotí, keďže do UPeCe úmyselne nechodím. Moja misia sa skončila povolaním do Ríma a prebrali ju iní. Každé dielo dokáže svoju opodstatnenosť až vtedy, keď prežije prvú, zakladateľskú generáciu. Myslím si, že hoci sa zmenila doba, okolnosti aj ľudia, UPeCe funguje dobre a reaguje na nové výzvy.

Koľko ľudí sa tam premlelo za tvojich čias?

Podľa štatistík, ktoré sme vtedy viedli, to mohlo byť asi tritisíc študentov týždenne. S viacerými som stále v kontakte, niektorí sú už na dôležitých pozíciách, iní sú priamo moji farníci, majú svoje rodiny. UPeCe prinieslo svoje ovocie.

Má formácia vysokoškolákov v univerzitných pastoračných centrách ešte aj dnes svoje opodstatnenie?

"Každé dielo dokáže svoju opodstatnenosť až vtedy, keď prežije prvú, zakladateľskú generáciu. Myslím si, že hoci sa zmenila doba, okolnosti aj ľudia, UPeCe funguje dobre a reaguje na nové výzvy."

Zdieľať

Priznám sa, že na začiatku som tomu ani ja veľmi neveril. Priestory v Mlynskej doline som prenajal len na desať rokov, lebo som si myslel, že doba sa zmení tak výrazne, že nejaké UPeCe už nebude aktuálne. Ukázal sa však presný opak. Aj dnes, keď sa rozmáhajú rôzne formy e-learningového a dištančného štúdia, mladí ľudia potrebujú priestory, kde sa budú môcť osobne stretať. UPeCe je komunita a spoločenstvo bude ľudí vždy priťahovať.

Nie je problémom univerzitných pastoračných centier uzavretosť? Chodí tam síce istá skupina ľudí, ale väčšinu vysokoškolákov nezachytí.

Toto nie je problém iba „upecečiek“, ale každej farnosti. Vznikne istý okruh ľudí, ktorým je spolu dobre, ale nevpustia medzi seba iných, lebo sú pre nich cudzí. Musím na to reagovať aj vo svojej farnosti. Vraví sa, že kruh je dokonalý tvar, ale nie vždy to platí. Čo urobil zmŕtvychvstalý Ježiš, keď vo Večeradle našiel uzavretý kruh? Otvoril dvere, poslal tam Ducha Svätého a svojich učeníkov vyslal von.

Treba sa poučiť z chýb Západu

V centrále Spoločnosti Božieho Slova v Ríme si mal na starosti sociálnu problematiku – utečencov, bezdomovcov, životné prostredie. Tieto témy sú dnes veľmi aktuálne. Máme utečencom otvoriť hranice alebo si chrániť to, čo je naše?

Na generaláte v Ríme som pre rehoľu pripravil dve brožúry – jednu informatívnu o obchodovaní s ľuďmi a druhú o pomoci migrantom a utečencom. Diskusie, ktoré predchádzali ich schváleniu, trvali dva roky. To len dokazuje, o aké zložité témy ide.

Pomoc utečencom vždy obnáša konfrontáciou so zákonom, keďže mnohí z nich prichádzajú nelegálne. Máme sa však držať zákona a týchto ľudí na prahu života a smrti nahlasovať úradom? Kresťanské ideály sa v minulosti často presadzovali proti nespravodlivým zákonom. Preto máme toľko mučeníkov.

Aká je teda tvoja odpoveď?

Ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi, sme vždy povinní pomôcť. Bez ohľadu na to, odkiaľ k nám prišli a ako prišli.

Lenže aj mnohí kresťania majú problém s pomocou utečencom.

Je pre nás ťažké byť konfrontovaní so svojím pohodlím. Lenže kresťanský ideál lásky a pomoci druhým je nadradený nášmu „ja“. Na druhej strane, v západných krajinách vidíme strety kultúr a ľudia sa boja, že by to prišlo aj k nám. Máme preto právo sa vyjadriť, koho chceme prijať a koho nie.

Na Slovensko sa spustila silná vlna kritiky práve preto, že vláda chce prijať len kresťanských utečencov.

Pokiaľ je možnosť prijať tých, ktorí majú bližšie k našej kultúre a sú v rovnakej núdzi ako napríklad moslimov, treba prijať práve ich. Musíme sa poučiť z toho, čo na Západe nefungovalo. Prečo by sme si tu mali implantovať bombu, ktorá raz vybuchne?

Vnímaš moslimských prisťahovalcov ako bombu?

Ale veď ona vybuchuje všade na Západe. Aby bolo jasné – nie som proti pomoci moslimom. Ak by bolo potrebné pomôcť len im, treba tak urobiť.

V zahraničí sa veľa diskutuje o encyklike pápeža Františka, ktorá je venovaná životnému prostrediu. Aj z vnútra cirkvi zaznieva kritika, že pápež sa mieša do tém, ktoré nie sú cirkvi vlastné. Čo na to vravíš?

Proti encyklike sa ozývajú najmä skupiny, ktoré sú silno kapitalistické. Počas totality sme sa na kapitalizmus pozerali ako na jediný fungujúci systém. Dnes vieme, že to tak nie je. Kapitalizmus uspokojuje jednu skupinu ľudí na úkor iných. V USA žije päť percent populácie, ale užívajú až 40 percent zdrojov. Aby bol uspokojený ľudský komfort, neustále sa hľadajú nové zdroje, lenže tie nie sú nevyčerpateľné.

"Ak je ľavicovým prejavom starostlivosť o ľudí v nedostatku, tak potom je pápež ľavičiar. Ak to nie je ľavicové, ale evanjeliové, tak potom je evanjeliový."

Zdieľať

Paradoxom je, že tí, ktorí drancujú prírodu, majú často podporu miestnych obyvateľov, lebo im dávajú prácu. Tá však vydrží desať rokov, potom sa firma zbalí a nechá ľudí žiť bez práce v mesačnej krajine. Ľudia sa musia začať uskromňovať a nie zvyšovať blahobyt tým, ktorí sa už dnes majú dobre. Takto sa žiť nedá. Kto by však volil politikov, ktorí by vyzývali k uskromňovaniu?   

Mnohých pobúrilo, že pápež sa priklonil k názoru, že za klimatickými zmenami je ľudská činnosť.

Opäť ide o spomínané kapitalistické kruhy, pretože ak sa všeobecne prijme názor o ľudskom vplyve na zmeny podnebia, budeme musieť vykročiť na cestu uskromňovania. Pápež to svojím prorockým hlasom povedal na rovinu. Ide o vec, ktorá je nespochybniteľná a ľudia ju odmietajú len preto, lebo nechcú prijať skromnejší životný štýl.

František je pre tieto názory označovaný za doteraz najľavicovajšieho pápeža.

Čo si mám pod touto ľavicovosťou predstaviť? V Skutkoch apoštolov je to tiež ľavicové, lebo prví kresťania mali všetko spoločné a starali sa o tých, ktorí boli v núdzi. Ak je ľavicovým prejavom starostlivosť o ľudí v nedostatku, tak potom je pápež ľavičiar. Ak to nie je ľavicové, ale evanjeliové, tak potom je evanjeliový.

Okrem ľavičiarstva je pápež obviňovaný aj z populizmu.

František odstraňuje bariéry, približuje sa k ľuďom a hovorí ich jazykom. Toto má byť problém?

Keď sa rodilo viac detí, bolo aj viac duchovných povolaní

Tí, ktorí poznajú tvoje príhovory, si všimli, ako prepájaš spirituálny a psychologický rozmer. Musí byť kňaz tak trochu psychológom?

Osobne som si to nikdy neuvedomoval. Keďže som sa počas vyšších štúdií zameral na spiritualitu a poradenstvo, asi mi je to blízke. Ale súhlasím s tým, že každý kňaz je psychológom. Niektorí hovoria, že prvým psychológom bol svätý Augustín, ktorý vo svojich Vyznaniach analyzoval svoju dušu. Kňazi sa snažia vnímať problémy aj na prirodzenej rovine a potom ich prepájať s nadprirodzenou. Nemôžeme skočiť rovno na nadprirodzenú úroveň, keď sa isté veci, ale nie všetky, dajú riešiť na prirodzenej rovine.

Na Postoy.sk si sa v jednom duchovnom zamyslení venoval téme autority. Dnes sa veľa hovorí o kríze autority. Súhlasíš s tým?

"Kňazi sa snažia vnímať problémy aj na prirodzenej rovine a potom ich prepájať s nadprirodzenou. Nemôžeme skočiť rovno na nadprirodzenú úroveň, keď sa isté veci, ale nie všetky, dajú riešiť na prirodzenej rovine."

Zdieľať

Autorita môže byť daná zhora alebo zdola. V Novom zákone sa píše, že Ježiš učil ako ten, ktorý mal moc – autoritu, a nie ako zákoníci. Tí mali autoritu zhora, boli nositeľmi úradu. Ježiš mal prirodzenú autoritu, nikto mu nedal žiadny dekrét, ale ľudia mu načúvali. Mal autoritu zhora, aj zdola. Autorita zhora, v zmysle – ja som nad tebou a ty ma preto musíš rešpektovať, bola vždy v kríze. Autorita zdola v kríze nikdy nebola, lebo bola prirodzená a dokázala si ľudí získať.

Majú cirkevné autority autoritu zdola?

Ako kto. Platí to aj o Slovensku.

Okrem krízy autority sa v cirkvi často hovorí aj o kríze povolaní. Prečo v Európe nepribúdajú noví kňazi a rehoľníci?

Prečítajte si
Duchovné zamyslenia Milana Bubáka na Postoy.sk

Zdieľať

Lebo niet detí. Keď sa rodilo viac detí, bolo aj viac duchovných povolaní. Ďalším dôvodom je množstvo možností, ktoré sa mladým ľuďom ponúkajú. A v neposlednom rade ide o krízu záväzku.

Čo tým myslíš?

Ľudia sa dnes nechcú zaväzovať na celý život bez ohľadu na to, čo príde. Rovnako ako krízu povolaní, máme aj krízu manželstva. Ľudia radšej ostávajú žiť vo voľných zväzkoch.

Vážia si viac svoje duchovné povolanie tí, ktorí si ho museli „vydrieť“. Je to napokon aj tvoj prípad – tvoji rodičia nechceli prijať to, že si sa rozhodol pre duchovnú cestu, do seminára si bol prijatý až na odvolanie...

Tento rok ubehlo tridsaťpäť rokov od mojej kňazskej vysviacky. Z nášho ročníka nikto z kňazstva neodišiel. Boli sme vysvätení dvadsiati – dvaja zomreli a zvyšní osemnásti sme stále kňazi. Asi naozaj bude niečo na tom, že sme si to „vydreli“.

Čo čaká Milana Bubáka na jeseň?

S farskou radou už dlhšie uvažujeme o vybudovaní pastoračného centra. Sme sídlisková farnosť a ľudia okrem chrámu potrebujú nejaké miesto, kde sa môžu stretávať. Je to pre mňa nová výzva.

Imrich Gazda

Foto: Simona Plávková

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo