Minikázeň Program duchovnej pomoci

Evanjelium, ktoré sa číta v katolíckych kostoloch na 11. nedeľu v cezročnom období, možno chápať ako zásadný duchovný a pastoračný program súčasnej cirkvi (Mt 9, 36 – 10, 8).

(1) Ježiš videl zástupy! A videl, že „sú to zmorení/unavení a sklesnutí/bezradní ľudia, ktorí kráčajú týmto pozemským životom bez cieľa“ (porov. Mt 9, 36), ponechaní napospas metódam egoistických vodcov (Stock, 277). Toto je nielen vtedajšia, ale aj súčasná duchovná a pastoračná situácia. Toto je duchovná a pastoračná analýza súčasnosti. Toto je východiskový bod pre duchovný a pastoračný prístup.

(2) Prvou odpoveďou Ježiša na túto situáciu nie je vymýšľať „programy pomoci“, ale modliť sa k Bohu, ktorý je „Pánom žatvy“. Tým nám pripomenul starobylú ľudovú múdrosť, že „márne je ľudské namáhanie, kde chýba Božie požehnanie“. Programy pomoci sú potrebné, ale ešte potrebnejšie je Božie požehnanie a viera v Boha.

(3) Druhou Ježišovou odpoveďou na situáciu ľudu, ktorú videl/vidí, je poslanie učeníkov, ktorí sa tak stali apoštolmi. Tu by som zdôraznil, že sú ustanovení po mene! Nie je to teda len nejaký kolektív s kolektívnou zodpovednosťou, ale sú to jednotlivci, každý s osobnou zodpovednosťou. Ako rád by človek ukryl osobnú zodpovednosť za nejaký kolektív?! Ešte ani meno Judáša Iškariotského evanjelista neukryl...

Ako ďalšiu vec by som chcel zdôrazniť zverenú úlohu: uzdravovať, kriesiť, vyháňať, dávať nádej! Treba robiť, čo príde a čo je potrebné, najmä konsolidovať duše, uzdravovať ich, dávať nádej, ale najmä rozumieť a chápať duchovné rozpoloženie človeka a – s Božou pomocou a z jeho poverenia a s jeho mocou – dodávať potechu a nádej! Aby ľudia pocítili, že Pán je ich skutočným pastierom, ktorý ich vedie na pašienky večnosti.