Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
20. jún 2020

Cirkevný otec Irenej

Tradícia je len jedna (3)

Proti gnostikom, ktorí sa odvolávali na prístup k pravde prostredníctvom „tajného zjavenia“, Irenej postavil ako najvyššie kritérium pravdy tradíciu.

Tradícia je len jedna (3)

Vitráž z Kostola sv. Ireneja v Lyone. Foto – Wikipedia.org

Najväčším Irenejovým výdobytkom pre teológiu všetkých čias je kritérium tradície. Z tohto dôvodu Irenej zaujíma dôležité miesto v dejinách teológie. 

Každá veda má nejaké kritérium na posudzovanie pravdivosti svojich tvrdení (zrejmosť, experimentálne overenie, analýza, atď.). Aj teológia potrebuje nejaké kritérium.

Proti gnostikom, ktorí sa odvolávali na prístup k pravde prostredníctvom „tajného zjavenia“, Irenej postavil ako najvyššie kritérium pravdy tradíciu, ktorú Cirkev zachytila v pravidle pravdy (regula veritatis).

Kritérium tradície

Tomuto kritériu podliehajú všetci veriaci, nielen jednoduchí, ale aj učenci, intelektuáli, teológovia. Ich úlohou nie je budovať veľkolepé systémy, ale garantovať na konceptuálnej úrovni prenášanie pôvodného kresťanského posolstva.

Irenej výslovne sformuloval kritérium tradície, ktoré bolo nerozvinuto prítomné už v myslení apoštolských otcov a apologistov.

Posvätením kritéria tradície Irenej vytýčil koniec súkromných výkladov pneumatických a pentekostálnych siekt a všetkých, ktorí tvrdili, že Svätý Duch k nim hovoril tak, ako hovoril k apoštolom.

Triumfom kritéria tradície a definíciou kánonu Svätého písma bola garantovaná jedinosť viery, ktorá sa nachádza celá obsiahnutá v pravde, ktorú Kristus zjavil apoštolom a apoštoli preniesli svojim učeníkom.

Irenej sa nebojácne postavil proti gnostikom a priamo ich vyzval na ich vlastnom poli, na poli gnózy, čím napodobnil Justína, ktorý vyzval pohanských intelektuálov na poli filozofie.

A ako Justín tvrdil, že Cirkev legitímne vlastní autentickú filozofiu, rovnako Irenej tvrdil, že Cirkev plne vlastní autentickú gnózu.

Tradícia je len jedna

Irenej ukazuje, že v snahe o „pravú gnózu“ musíme začať od bezpodmienečného súhlasu so všetkým, čo Cirkev verí, a každý hlbší výklad Svätého písma je platný v miere, v akej súhlasí s touto vierou.

Táto viera je obsiahnutá v živom kázaní Cirkvi a v niektorých dokumentoch, v ktorých apoštoli zapísali alebo nechali zapísať svoje kázania. Ale tak živé kázanie, ako aj Sväté písmo sú k dispozícii všetkým v Cirkvi.

Takto padá rozlišovanie gnostikov medzi verejnou tradíciou (zjavením) a tajomnou tradíciou (zjavením). Tradícia je len jedna: tradícia, ktorú verejne káže Cirkev; Sväté Písmo je písomnou formou tohto kázania a jeho pravý význam chápeme vo svetle živej tradície.

V takomto poradí myšlienok sa Irenej usiluje presne ukázať, ktoré spisy tvoria Sväté písmo (popri Starom zákone sú to štyri evanjeliá, Skutky apoštolov, apoštolské listy a Apokalypsa), a vysvetliť spôsob identifikácie živej tradície v Cirkvách (stačí zistiť, čo učia rozličné cirkvi založené apoštolmi, predovšetkým Rímska cirkev).

Ako vidíme, kritérium tradície, ktoré navrhol Irenej, nie je abstraktným princípom, prázdnou formulou, ale je koncipované ako mohutná skriňa naplnená všetkými vzácnymi pokladmi, ktoré Svätý Duch zveril Cirkvi.

Poklad Božieho slova

Najväčším pokladom je Božie slovo, ktoré skrze božskú inšpiráciu bolo zhromaždené v spisoch Starého a Nového zákona. Pre Ireneja odvolávanie sa na apoštolskú tradíciu sa jednoducho rovná odvolávaniu sa na Sväté písmo, ktoré je istotne inšpirované Bohom, a nie na apokryfné spisy.

V Irenejovej teológii má biblický argument najvyššiu hodnotu. Ale na rozdiel od apoštolských otcov a apologistov, ktorí používali takmer výlučne Starý zákon, Irenej používa tak Starý, ako aj Nový zákon, ale s prednosťou pre Starý zákon v Demonstratio apostolicae praedicationis a pre Nový zákon v Adversus haereses.

Irenej sa nebojácne postavil proti gnostikom a priamo ich vyzval na ich vlastnom poli, na poli gnózy, čím napodobnil Justína, ktorý vyzval pohanských intelektuálov na poli filozofie. Zdieľať

Demonstratio apostolicae praedicationis Irenej píše: „Ak proroci predpovedali, že Boží Syn sa objaví na zemi, a prorokovali toho miesto a spôsob a vlastnosti a ak Pán uskutočnil v sebe všetky proroctvá, naša viera v neho je dobre odôvodnená a pravá je vyučovaná tradícia, totiž svedectvo apoštolov, ktorí po vyslaní Pánom kázali po celom svete, že Boží Syn prišiel trpieť a bol trápený, aby zrušil smrť a dal život telu“ (n. 86).

Vo svetle tohto princípu Irenej prevádza pozorný prieskum celého Ježišovho života: od panenského narodenia k verejnému kázaniu, zázrakom, až po jeho smrť a zmŕtvychvstanie, a ukazuje, že toto všetko, čo anticipovali a predpovedali orákulá Starého zákona, sa presne uskutočnilo (porov. nn. 43 – 45).

Proti novým tajným zjaveniam, ktorými sa vystatovali gnostici, Irenej v Adversus haereses prehlasuje, že sa chce zveriť len náukám nášho Pána a apoštolským listom:

„V tejto piatej knihe diela, Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, sa pokúsime získať dôkazy zo zvyšku náuk nášho Pána a z apoštolských listov (...) a v každom prípade sa budeme usilovať podľa našich schopností ponúknuť ti čo najväčší počet pomôcok proti negáciám heretikov, aby sme blúdiacich priviedli k zmene názoru a ku konverzii do Božej Cirkvi, aby sme posilnili myslenie neofytov, nech si uchovajú vieru prijatú od Cirkvi, ktorá ju opatruje verne, a aby sa nenechali nijako rozrušiť tými, ktorí sa pokúšajú uviesť ich do omylu a odvrátiť ich od pravdy“ (Adversus haereses V, Pref).

Akým spôsobom Irenej používal Sväté písmo, to zistíme, keď preskúmame jeho teologickú metódu.

Inzercia

Teologická metóda

Samozrejme, že otázka teologickej metódy v Irenejových časoch výslovne ešte neexistovala. De facto však v Adversus haereses je táto otázka jasne prítomná a rieši sa otvoreným súhlasom s takzvanou „metódou zhora“, ktorá odmieta akúkoľvek podriadenosť Božieho slova filozofii alebo akejkoľvek inej forme ľudského poznania, a s pozitívnou metódou, s plným a verným prijatím Božieho slova a apoštolskej tradície.

Toto je jediný predpoklad (hypothesis), ktorý si teológ musí osvojiť a na ktorom musí podrobiť skúške vlastnú inteligenciu, „pracujúc na tom dôkladne“, takže akýkoľvek je výsledok, vždy je možné „priniesť ho domov“ a zosúladiť ho s východiskovou pravdou.

Čo sa týka viery – píše Irenej –, „že niekto na úrovni chápavosti do nej viac-menej hlboko prenikol, to nepochádza z toho, že zmenil samotný predpoklad (hypothesis), aby vynašiel ďalšieho Boha popri Stvoriteľovi a Tvorcovi a Podporovateľovi tohto vesmíru – akoby to samo osebe nestačilo – alebo ďalšieho Krista a Jednorodeného, ale pochádza to z toho, že dôkladne spracoval to, čo je povedané v podobenstvách, a priviedol to späť k predpokladu pravdy (aletheias hypothesis) a teda podrobne vysvetlil Božie správanie a ekonómiu (oikonomia) voči ľudstvu.

Ako jasne hovorí, bádanie teológa sa neuzatvára „objavom“ niečoho nového o božskej prirodzenosti, ale hlbším „pochopením“ toho, čo Boh skutočne urobil a vykonal pre ľudstvo: bádanie teológa bude „prezeraním“ a „vysvetľovaním“ Božieho „reálneho správania“ (pragmateia), vnímaním skutočnej Božej „správy svojho domu“ (oikonomia).

Čo môže byť prácou teológa?

Táto „božská chápavosť“ (theia sunesis) spásnych udalostí nie je nevyspytateľným potulovaním sa, ale je to ako krúženie zverokruhu okolo nehybnej osi pravdy.

A tak Irenej vysvetlí v dvanástich momentoch, ktoré zodpovedajú symbolike dvanástich znamení zverokruhu, čo môže byť skutočnou teologickou prácou.

Pre Váhy navrhuje: „objasniť, aký veľkorysý bol Boh voči odpadnutiu hriešnych anjelov a neposlušnosti ľudí;

pre Škorpióna: „spoznať, na aký účel jediný a tento istý Boh stvoril časové bytosti a večné bytosti, nebeské bytosti a pozemské bytosti“;

pre Strelca: „pochopiť, z akého dôvodu sa Boh, hoci je neviditeľný, zjavoval prorokom a nie iba jedným spôsobom, ale jednému takým spôsobom, inému onakým spôsobom“;

pre Kozorožca: „odhaliť, aké boli viaceré zmluvy s ľudstvom“;

pre Vodnára: „vysvetliť vlastný charakter každej zmluvy“;

pre Ryby: „odhaliť dôvod, pre ktorý Boh ‚uzavrel všetko do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zľutoval‘“;

pre Barana: „povedať výrazmi milosti, prečo sa Božie Slovo stalo telom a trpelo“;

pre Býka: „spoznať, z akého dôvodu bol rezervovaný pre posledné časy príchod Božieho Syna, totiž prečo sa Počiatok zjavil na konci“;

pre Blížencov: „odhaliť, čo sa nachádza vo Svätom písme o dovŕšení a budúcom veku“;

pre Raka: „nedržať v skrytosti fakt, že pohanov, ktorí boli najskôr odmietnutí, Boh urobil spoludedičmi svätých, jediným telom s nimi a podielnikmi na rovnakých prisľúbeniach“;

pre Leva: „vysvetliť, ako bude toto smrteľné telo zaodiate nesmrteľnosťou a toto pominuteľné telo nepominuteľnosťou“;

pre Pannu: „vysvetliť, čo sa myslí tým, že ,nie-ľud sa stal ľudom‘, ,nemilovaná milovanou‘ a ,synovia opustenej sú početnejší než synovia vydatej‘ (Adv. haer. I,10,3).

Ako vidíme, Irenej navrhuje teológovi ako predmet jeho bádania pekný zoznam skutočne základných a ťažkých „tajomstiev“, ktoré majú medzi sebou presnú logickú a chronologickú spojitosť. Toto potvrdzuje, že dejiny spásy ako reálny údaj sú predpokladom každého teologického bádania a základom a meradlom pravdy každého konceptuálneho spracovania.

Zdroj: Battista Mondin, Storia della teologia, EDS 1996.    

Odporúčame