Na mnohých kresťanských webových stránkach a blogoch sa po utorkovej explózii v bejrútskom prístave objavili výzvy k modlitbe za Libanon. Táto arabská krajina má zásadný význam pre blízkovýchodné kresťanstvo. V roku 2010 mali kresťania 41-percentný podiel na obyvateľstve tejto takmer 6-miliónovej republiky. V Libanone sídlia patriarchovia troch východných katolíckych cirkví: maronitskej, sýrskej i arménskej.

Tlaková vlna po explózii silno poškodila antiochijskú pravoslávnu Katedrálu svätého Juraja i sýrsko-pravoslávny Chrám svätých Petra a Pavla a mnohé ďalšie kostoly aj ostatných kresťanských konfesií zastúpených v Bejrúte. Značne poškodená je tiež Antiochijskou pravoslávnou cirkvou prevádzkovaná Nemocnica svätého Juraja, z ktorej museli pacientov previezť do blízkych nemocníc. Zahynuli v nej štyri zdravotné sestry a zranili sa viacerí lekári, pacienti i návštevníci. 

Maronitská cirkev, ktorá o sebe tvrdí, že nikdy neprerušila cirkevné spoločenstvo s Rímom, predstavuje najväčšiu kresťanskú komunitu v Libanone. Jej patriarcha je vnímaným a rešpektovaným hovorcom kresťanského obyvateľstva v republike, ktorej dodnes platná konfesionalistická ústava z roku 1920 stanovuje, že prezidentom libanonského štátu musí byť maronitský kresťan.

Maronitský patriarcha Bechara Boutros kardinál Rai apeloval v stredu na „všetky štáty sveta“, aby pomohli Bejrútu po „záhadnej explózii“, ktorá zdevastovala libanonské hlavné mesto:

„Bejrút je spustošený. Čistá katastrofa. Vojnová scenéria bez vojny. Poškodenie a zúfalstvo vo všetkých uliciach, štvrtiach a domoch. Desiatky ľudí prišli o život, tisícky ľudí sú zranené. Nemocnice, chrámy, domy, štátne budovy, hotely, obchody sú zničené. Stovky rodín zostali bez strechy nad hlavou.“

Ku gigantickej explózii došlo v čase, keď je libanonský štát na pokraji hospodárskeho a finančného bankrotu, takže nedokáže sám odstrániť túto katastrofu. Mnoho Libanoncov dnes žije v chudobe a biede.

Aj miestna cirkev, ktorá vybudovala sieť pomoci po celom Libanone, stojí pred novou veľkou výzvou, ktorú nedokáže zvládnuť sama, hoci sa plne solidarizuje „s postihnutými, s rodinami obetí, so zranenými a tými, ktorí prišli o strechu nad hlavou“, zdôrazňuje maronitský patriarcha. Kardinál Rai poďakoval štátom, ktoré prejavili ochotu pomôcť Bejrútu, a apeluje na všetky priateľské krajiny, na veľké štáty i OSN, aby poskytli pomoc, ktorá je „potrebná na záchranu mesta Bejrút“. Táto pomoc musí byť nezávislá od akýchkoľvek politických úvah, „lebo to, čo sa stalo, presahuje rámec politiky a konfliktov“.

Maronitský patriarcha pripomenul, že v ostatných rokoch Libanon zažíval politickú, hospodársku, finančnú i bezpečnostnú katastrofu: „Potrebujeme pomoc, aby sme mohli znovu vstať. Libanon, ktorý daroval svetu prvú abecedu, si zaslúži pomoc od bratov a priateľov, aby mohol znovu vybudovať svoje hlavné mesto.“ Kardinál navrhol, aby bol vytvorený pomocný fond pre Libanon pod kontrolou OSN.

V závere výzvy maronitského patriarchu Becharu Boutrosa kardinála Raia čítame: „Apelujem na všetky štáty sveta. Viem, že všetci milujú Libanon a uposlúchnu túto výzvu. Všetci chcú, aby Libanon mohol znovu prevziať svoju historickú rolu v službe ľudstvu, demokracii a mieru na Blízkom východe i vo svete.“

Ako sa postavia k tejto záležitosti Slováci?

Libanon daroval svetu nielen prvú abecedu, ale aj maronitského svätca Šarbela Machlúfa, ktorý je v týchto rokoch azda najaktívnejším divotvorcom na Slovensku. Som presvedčený, že teraz nadišiel ten čas, aby sme doterajšiu Šarbelovu pomoc aspoň trocha opätovali duchovnou i materiálnou pomocou jeho krajanom.