Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Svet kresťanstva
03. september 2020

Katechézy Dobrého Pastiera

Voviesť deti do rozhovoru s Bohom a nechať ich tam

Ako vyzerá montessori metóda v duchovnom rozvoji detí: keď ovečka stretne Pastiera, ktorý ju pozná po mene.

Voviesť deti do rozhovoru s Bohom a nechať ich tam
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Ako vyzerá montessori metóda v duchovnom rozvoji detí: keď ovečka stretne Pastiera, ktorý ju pozná po mene.

Máriu Montessori dnes minimálne podľa mena pozná azda väčšina rodičov či pedagógov. No kresťania by mali poznať aj ďalšie dve talianske ženy: Sofia Cavaletti a Gianna Gobbi aplikovali túto metódu, aby deti mohli zažiť hĺbku stretnutia s Bohom.

Desaťročia pozorovali, ako deti reagujú na jednotlivé náboženské témy aj materiály. Vytvorili ucelený systém pre rozvoj duchovného života detí. Volá sa Katechézy Dobrého pastiera.

Na Slovensko prišli pred piatimi rokmi.

Príbeh Katechéz na Slovensku

Katechézy Dobrého pastiera sú rozšírené vo viac ako šesťdesiatich piatich krajinách sveta. Len v USA napríklad funguje vyše 1600 takzvaných átrií – špeciálne zariadených priestorov, kde Katechézy prebiehajú. Je tiež bežné, že átriá sú súčasťou katolíckych Montessori škôl.

Katarína Brezová spoznala počas štúdia na Teologickom inštitúte v rakúskom Trumau komunitu amerických rodín, ktoré týmto spôsobom viedli k viere svoje deti. Katarína síce absolvovala kurz Montessori pedagogiky, no prvá návšteva v átriu bol aj tak silný zážitok: krásne zariadená miestnosť s historickým nábytkom a miniatúrami liturgických predmetov. Deti tu pracovali ako v malom úli. Každé dieťa si zobralo materiál k niektorej z ponúkaných tém, ako napríklad zvestovanie, podobenstvo o kupcovi a perle či Posledná večera, na svoj koberček a samostatne „pracovali“.

Najviac ju oslovila ich modlitba: „Deti mali len 6 až 9 rokov, no vlastnými slovami sa modlili tak hlboko a úprimne, že si to pamätám dodnes. Takú hlbokú vieru som nevidela ani u dospelých.“

Aj keď nemala v pláne stať sa katechétkou, rozhodla sa absolvovať kurz Katechéz Dobrého pastiera. Keď sa to dozvedela skupina slovenských katolíckych mamičiek, zaangažovali ju. A tak sa v provizórnych podmienkach začala stretávať s prvými desiatimi deťmi. Čoskoro pribudli ďalšie skupiny a začali ju oslovovať rodičia z celého Slovenska.

Dnes na Slovensku funguje vo farnostiach, kluboch a komunitách asi päťdesiat átrií, ktoré sa zatiaľ zameriavajú na deti vo veku 3 až 6 rokov. Aj keď sa občas vyskytne aj katechéta-muž, väčšinu z viac ako sto katechétov tvoria ženy, ktoré sa tomu venujú popri materskej či práci. Zastrešuje ich občianske združenie, ktoré vedie Lenka Bene.

Mnohí prijali vieru cez prvotný obraz Boha-sudcu a toho sa ťažko a dlho zbavujeme.  Zdieľať

„Nemyslíme si, že Átrium je jediná cesta k Bohu, vôbec nie. No aj z môjho pozorovania sa zdá, že naša generácia vyrastala na viere, ktorá bola odovzdávaná cez príkazy, zákazy a desatoro,“ hovorí Katarína Brezová.

Kolegyňa Lenka Bene dodáva: „Mnohí katechéti odvádzajú výbornú prácu, no v našej spoločnosti je rozšírené, že sme prijali vieru cez prvotný obraz Boha-sudcu a toho sa ťažko a dlho zbavujeme. Do šiestich rokov sa budujú základné nastavenia človeka. Tie nie sú založené na intelektuálnom usudzovaní. Idú hlboko do našej identity. Preto ich ani nevieme zmeniť racionálnou úvahou. Odpoveďou je katechizácia, ktorá ponúkne živú skúsenosť s Bohom a prežitie jeho bezpodmienečnej lásky k nám.”

Keď sa stretne home-schoolovaná teologička a učiteľka vyškolená Máriou Montessori

Súčasťou pôvodného konceptu výchovy Márie Montessori bola vždy aj náboženská výchova, a teda aj kútik určený práve pre ňu. Miniatúra oltára či ornátu, ktoré sú dnes súčasťou katechéz, vytvorila ešte Mária Montessori.

Pri práci s deťmi videla, že majú hlboký hlad po duchovne a bezpodmienečnej láske, ktorý nedokážu naplniť ani rodičia. Vydala knihu „The child in the church“, v ktorej hovorí o náboženskom potenciáli detí a vysvetľuje, ako má byť dieťa vovádzané do tajomstiev Písma a liturgie. Načrtla, ako možno jej pedagogiku ďalej rozpracovávať pre náboženskú výchovu. To sa podarilo až jej dvom nasledovníčkam.

Sofia Cavalletti bola aristokratka, ktorá sa vzdelávala doma a neskôr získala doktorát z hebrejského jazyka a semitských jazykov. Nemala skúsenosti s deťmi a ani sa ich vzdelávaniu nevenovala. Jej dlhoročná priateľka, ktorá viedla Montessori školu, ju však poprosila, aby pripravila niekoľko detí na prvé sväté prijímanie. Myslela si, že to bude práca na niekoľko mesiacov.

Lenka Bene (vľavo) a Katarína Brezová

Sofia si uvedomovala, že o pedagogike nevie nič. Jej priateľka ju teda zoznámila so skúsenou montessori učiteľkou, ktorú vyškolila priamo Mária Montessori, menom Gianna Gobbi. Ona Sofiu naučila princípy tejto pedagogiky a spolupracovali nasledujúcich päťdesiat rokov.

Aj keď ani jedna dáma nemala vlastné deti, poznávaniu výnimočného vzťahu, aký majú s Bohom deti, zasvätili celý život. Pracovali s rôznymi skupinami detí, aby pochopili, čo pri duchovnom rozvoji naozaj potrebujú. Postupne tak do svojej práce zapojili skúsenosti a pozorovania detí nielen z talianskych šľachtických rodín, ale aj detí z rôznych sociálnych vrstiev v rôznych krajinách sveta.

Pre deti do 6 rokov je Boh-Otec veľmi abstraktný. Do tajomstva jeho lásky ich však môžeme priviesť cez obraz Pastiera.  Zdieľať

Vychádzajúc z metód Márie Montessori, pracovali s deťmi v troch vekových skupinách: tri až šesť, šesť až deväť a deväť až dvanásť rokov. Tieto vekové kategórie sa zásadne líšia v tom, ako svet vnímajú aj aký prístup potrebujú. Experimentálne overovali, ako deti reagujú na jednotlivé duchovné témy, skúšali a menili pedagogické materiály a až v sedemdesiatych rokoch vydali prvú knihu ku katechézam.

„Prišli na to, že pre dieťa vo veku 3 až 6 rokov je Boh-Otec veľmi abstraktný. Do tajomstva jeho lásky ich však môžeme priviesť cez obraz Pastiera. Deťom nevysvetľujeme, kto sú ovce a kto je Pastier. Postupne prídu na to, že ovcami sme vlastne my. Že Boh každého z nás bezpodmienečne miluje, pozná po mene a jeho lásku si nemusíme zaslúžiť. A keď sa stratíme, ide nás hľadať. Toto je pevný základ, ku ktorému sa môžu deti kedykoľvek v živote vrátiť,“ hovorí Lenka Bene.

Montessori v duchovnom rozvoji: puzzle Izraela a kadiaľ išiel Ježiš do Kafarnauma

Montessori je pedagogický prístup založený na rešpekte voči dieťaťu a jeho dôstojnosti ako ľudskej osoby. Z neho potom vyplývajú ďalšie princípy ako vekovo zmiešaná skupina, vzájomný rešpekt, poriadok a vekovo primerané, vopred pripravené prostredie, ktoré uskutočňovanie týchto princípov umožňuje, ako napríklad vlastný pracovný priestor či tematicky členená miestnosť. Je základom pre Katechézy Dobrého pastiera. Aj pri nich je dôležitá práca rúk a špirála, po ktorej sa deti vracajú a stále hlbšie ponárajú do jednotlivých tém. Podobne katechéta nie je učiteľ, ktorý pozná odpovede, ale sprievodca na ceste.

Systém katechéz tvorí jeden celok a teologický koncept. Stojí na Svätom Písme a vovádzaní detí do liturgie. U katolíkov deti spoznávajú časti svätej omše, ostatné kresťanské denominácie, voči ktorým sú katechézy otvorené, si ich môžu podľa svojej liturgie upraviť. Poradie tém určujú tri najväčšie kresťanské sviatky, teda Vianoce, Veľká noc a Turíce. 

Samotný priestor átria upriamuje deti na podstatu viery. V modlitebnom kútiku nájdu stôl, ktorý môžu samy ozdobiť, napríklad obrusom v liturgickej farbe či sochou Dobrého pastiera. Samy sa učia dôstojne naň položiť Sväté Písmo, svoj obrázok či modlitebnú kartičku, ktorú napísali. Je to miesto, kde môžu s katechétkou či ostatnými deťmi zapáliť sviečku a pomodliť sa.

Najskôr získavajú praktické zručnosti, ktoré budú potrebovať na prácu s materiálom katechéz. Napríklad sa učia skladať obrus, aby mohli neskôr skladať malú oltárnu plachtu. Alebo sa učia opatrne presýpať šošovicu, aby mohli potom pracovať s vodou a kalichom. 

Inzercia

V kútiku biblickej geografie deti spoznávajú krajinu Izrael. Už štvorročné dieťa, ktoré počúva príbeh o Márii, vďaka tomu vie, kde je Nazaret a ako ďaleko putovali s Jozefom a Ježišom do Betlehema. Prostredníctvom puzzle skladajú do mapy regióny Samária, Judea, Galilea a Perea. Vo vyšších vekových skupinách deti poznajú aj izraelské pohoria, vodstvá či púšte, vedia si predstaviť, kadiaľ Ježiš kráčal do Kafarnauma a vedia jednotlivé príbehy priradiť k miestam, kde sa odohrali.

V inej časti átria nájdu deti materiály, ktoré vychádzajú z príbehov z Písma. Sú vybrané primerane veku a v určenom poradí, na základe pozorovaní detí. Tvoria ich napríklad domčeky, postavy pastierov aj oviec, Márie či anjelov. Nájdu tu aj malé knižky s úryvkami z Písma, ktoré sú prepísané rukou ‒ v átriu nepoužívajú žiadne prerozprávané texty.

Ako vyzerá stretnutie s Pastierom

„V átriu sa nehráme. Sprítomňujeme a prežívame príbehy,“ hovorí Katarína. Katechéza trvá hodinu a pol až dve: „Deti vstúpia do pripraveného prostredia, ktoré má istý systém práce a pravidlá, na ktoré reagujú. Je to priestor, v ktorom ideme počúvať Boží hlas, preto hovoríme istým tónom hlasu, chodíme a dotýkame sa istým spôsobom. To s deťmi prvé mesiace trénujeme. Podobne ako v Montessori učebni, aj tu si dieťa môže vybrať, s ktorým materiálom chce pracovať.

Každé dieťa má takzvané senzitívne obdobia ‒ akýsi vnútorný hlas, ktorý mu hovorí, v čom potrebuje rásť a rozvíjať sa. Vyberie si materiál a pracuje s ním. Keď sa nasýti, vráti ho naspäť do poličky a môže si vybrať ďalší. Katechétka vníma, čím sa dieťa zaoberá a čo opakuje. Zvažuje, či má dieťa nechať niekoľko katechéz skladať a rozkladať oltár, pretože je ním zjavne zaujaté, alebo či už prišiel čas na novú tému.“

Mojou úlohou je nezavadzať Bohu.  Zdieľať

Ak sa dieťa rozhodne pracovať napríklad s príbehom zvestovania, vezme si z poličky na svoj koberček škatuľku, v ktorej nájde figúrku Márie a anjela, miniatúru Máriinho domčeka a príslušnú knižku. Môže sa rozhodnúť, či zostane s príbehom samo alebo zavolá katechétku či asistentku. Tá prečíta kúsok textu Písma a dieťa potom pohybuje postavami. Pre deti do šesť rokov je veľmi dôležité pracovať s materiálom, pretože, ako hovorila Montessori, „ruka je nástroj ducha“.

Detaily vysvetľuje Lenka Bene: „Dieťaťu nedávame dva vnemy naraz, aby sa mohlo sústrediť ‒ keď čítame, postavami nepohybujeme a naopak. Po prečítaní sa katechétka spýta niekoľko otázok. Otázka ,Čo sme počuli?‘ zaznie vždy.  Deti odpovedajú a mojou úlohou nie je hodnotiť, či to pochopili správne či nesprávne. Ani ja nemám kľúč. Mojou úlohou je nezavadzať Bohu. Voviesť deti do rozhovoru s ním a nechať ich tam. Deti staršie ako šesť rokov môžem upriamiť na moment, keď Mária povedala Bohu áno. ,Čo to znamená povedať Bohu áno? Vedela Mária, čo ju čaká?‘ Sledujem, ako dieťa reaguje.“

V Katechézach Dobrého pastiera nenájdeme žiaden výklad toho, čo deti v Písme počuli. „Intelektuálny traktát by bol kontraproduktívny. V katechézach uznávame, že sme len neužitoční sluhovia a že jediný učiteľ je Kristus. Preto je našou jedinou úlohou pripraviť prostredie a zasievať semienka. Robím to tak, že text Písma prečítam a vediem deti k žasnutiu nad podstatou textu. Aby neriešili, ako anjel priletel alebo ako vyzeral Máriin dom, ale aké špeciálne dieťa príde na svet a akú radosť má Mária. A ďalej hlbšie prenikáme do tajomstva tohto dieťaťa,“ opisuje skúsenosti z katechéz Lenka.

Katechéza sa končí kresbou, kde môžu deti vyjadriť, nad čím premýšľali, a potom sa modlia. Aj keď môže katechétka prísť na stretnutie s témou a plánom, vždy reaguje najmä na to, čo sa práve odohráva. Pozná každé dieťa: vie, kde sa práve nachádza a čo by mohla byť ďalšia téma v jeho duchovnom rozvoji. Aj preto jej často pomáha asistentka a spolu vedú nie jednu, ale desať katechéz a príbehov duší ‒ a popritom riešia všetky vzniknuté situácie, od návštevy toalety až po vytečené lepidlo.

Teológia vzťahu miesto vedomostí a stíšenie miesto rýchlosti

Založiť si átrium je náročné, no nie je to len otázka peňazí. Jedným z princípov totiž je, že katechétky si predmety do átria vyrábajú samy. Aj kvôli tomu, aby mohli všetky témy premodliť a duchovne sa pripraviť. Vyrábajú tak miniatúrne verzie liturgických predmetov, ktoré nepoznajú ani mnohí dospelí: malý korporál, purifikatórium, pallu, ampulky, paténu a kalich. Svojimi rukami tvoria a meditujú aj oltár, albu, ornáty a štóly všetkých liturgických farieb. Vyrábajú aj drevené „puzzle“ krajiny Izrael, figúrky pastiera, ovečiek a mnohé ďalšie.

Aj v tomto idú katechézy proti tomu, ako funguje spoločnosť dnes: „Týmto a ďalšími princípmi bojujeme proti nadmernej efektivite, konzumizmu, naháňaniu sa a očakávaniu mať všetko hneď. Toto meditovanie nad materiálom má ozdravné účinky pre katechétu aj celé átrium,“ vysvetľuje Lenka Bene.

Katechéta nečaká odmenu či uznanie a nenárokuje si vidieť, čo zo semienka vyrastie.  Zdieľať

Katechéta nemusí byť biblista, no je dôležité, aby viedol hlboký duchovný život a neustále sa vzdelával: „Je spolunačúvajúci, ktorý sa nechá premieňať a Božie slovo prijíma s deťmi spoločne. Nečaká odmenu či uznanie a nenárokuje si vidieť, čo zo semienka vyrastie. Ovocie často nevidíme a môžeme mať pocit, že deti nič nezasiahlo, no veríme, že v nich pôsobí Boží duch.“

Lenka Bene, ktorá celý projekt vedie, spočiatku nevedela o katechézach takmer nič. No keď sa jej dcéra raz vrátila z návštevy átria, povedala jej: „Mami, ty vieš, že víno v kalichu predstavuje Ježiša, a keď do nej kňaz kvapne pár kvapiek vody, to sme my ľudia, ktorí sme spojení s Ježišom jeho láskou?” Spomína: „Hovorila mi to ako hlbokú a vážnu vec. Aj keď som katolíčka, nikdy som nič podobné nepočula. To, že mi tento obraz priniesla osemročná dcéra, sa ma hlboko dotklo.“

Aj táto príhoda vysvetľuje, čo sa na katechézach deje. Katarína pripomína, že často sme zameraní na morálnu formáciu. Akoby výsledkom náboženského života mala byť len zmena v správaní dieťaťa. „To je obrovské redukovanie viery. Morálna formácia sa na katechézach deje tiež, no naším hlavým cieľom je vzťah s Bohom,“ tvrdí Katarína. A Lenka ju dopĺňa: „Kresťanská morálka je odpoveďou na zážitok lásky. Predstavujeme si, že po roku v átriu budeme mať dokonalé dieťa, ktoré sa delí so všetkými o hračky. No aj zo psychológie vieme, že v tomto období, aj keď os dobra a zla vnímajú, deti ešte svoju osobnosť len budujú. V tomto veku ich vovádzame do žasnutia nad Božou láskou. Aj preto je ústredné podobenstvo o Dobrom pastierovi.

Stretnúť sa s Podstatou bez zbytočného výkladu, položiť len pár otázok, k tomu ticho a čas na meditáciu, kde nepotrebujeme nič hodnotiť. Tieto aspekty sú uzdravujúce nielen pre deti. Takto strávený čas učí deti aj katechétov spomaliť, sústrediť sa a nezameriavať sa na výkon. Je akoby protipólom ku kolotoču krúžkov a očakávaniu výsledkov.

Aj preto sú deti miestom stíšenia priťahované. „Katechézy odpovedajú na prirodzenosť detí. Keď dieťa do šesť rokov vezme do rúk list, je to preň celý svet. Nepotrebuje počuť, že je to lipa. Je nastavené žasnúť. To mu počas týždňa často nevieme dať. Preto je pre deti taký príťažlivý priestor, ktorý ide podľa rytmu, veľkosti a potrieb dieťaťa,“ hovorí Katarína.

Ovocie katechéz, ktoré (ne)vidno

Aj keď to, čo sa stane so zasiatym semenom, často nevidieť, katechéti, rodičia aj samotné deti ovocie katechéz vnímajú a vedia ho pomenovať. Často je ním modlitba. Ako jeden z najsilnejších momentov opisujú obe katechétky chvíľu, keď dieťa v modlitbe vysloví napríklad „Bože, ty si stále dobrý“. Nevyjadruje tak svoju túžbu, ale opisuje niečo, čím si je úplne isté, ako niečo také prirodzené, ako keď na jeseň padajú listy. Mnoho rodičov opisuje, ako sa mení aj pozornosť dieťaťa na omši, jeho domáca modlitba aj to, ako rozumie Svätému Písmu.

Katechétov a rodičov často prekvapia aj detské kresby. „Na obrázku, ktorý sa stal obálkou jednej z našich metodických kníh, nakreslilo deväťročné dievčatko meditáciu nad metaforou o pravom viniči. Vysvetlilo nám, že Ježiš je kmeň, z ktorého vyrastáme. My sme jeho ruky – ratolesti, cez ktoré robí dobro. Keď sme s ním spojení, prinášame ovocie. Suché konáriky sú to, keď urobíme niečo nesprávne. Tie odstrihne Otec, znázornený ako nožnice, aby sme mali dosť priestoru na ovocie. Celá kresba je žltá ‒ táto farba a holubica predstavuje Ducha Svätého, ktorý je všade. Iné dieťa možno nakreslí len tri kruhy, no netušíme, či neskrývajú rovnakú lásku a reflexiu,“ hovorí Katka Brezová.

Aj keď to môže byť pokušením mnohých dospelých, úlohou katechéz nie je, aby dieťa nasalo čo najviac vedomostí. „Vzdávame sa formy kontroly. Na konci roka nemeriame, koľko detí pozná všetky príbehy Pána Ježiša a vie správne určiť izraelské mestá,“ vysvetľuje Lenka.

Veľkou túžbou ľudí z komunity Katechéz Dobrého pastiera je, aby Katechézy prinášali svetlo do životov mnohých detí, rodičov aj farností a aby čo najviac ľudí vymenilo strach z Boha za skúsenosť bezpodmienečnej lásky. Nemajú ambíciu stať sa masovým dielom. Motivuje ich svedectvo dospelej ženy, ktorá Katechézy zažila ako dieťa: „Boh pre mňa navždy zostal Dobrým pastierom, ako som ho spoznala v átriu.“

Foto: Archív Katechéz Dobrého pastiera

Odporúčame

)