Minikázeň O užitočnosti odpustenia

Nedeľné evanjelium katolíckej bohoslužby (Mt 20,1-16) nastoľuje tému odpustenia. Podľa Ježiša si človek nikdy nemôže povedať, že už sa dosť naodpúšťal, že už naplnil mieru svojho odpúšťania. Prečo?

(1) Z hľadiska ľudského poriadku je odpustenie užitočné. Iba odpustenie dokáže preťať reťaz násilia a pomsty, klamstiev a podrazov. Skrátka, je ľudsky užitočné preťať špirálu zla. A to sa dá iba odpustením.

Aj keď sa tvrdí, že „kto si myslí, že veľkí páni zabúdajú pre nové dobrodenia na staré urážky, ten sa veľmi mýli” (N. Machiavelli, s. 45), a skúsenosť nás učí, že ľudia neradi odpúšťajú, predsa treba uznať, že odpúšťať je ľudsky užitočné.

(2) Z hľadiska Božieho poriadku je odpustenie nevyhnutné. Ak by sme chceli od Pána zásadne spravodlivosť, ako by sme pred Ním obstáli my sami? Preto zásadnou motiváciou nášho odpustenia je to, že nám Pán odpúšťa naše podrazy.

(3) Odpustenie nie je porušením, ale naplnením spravodlivosti. Lebo odpustenie patrí do kategórie lásky a láska prevyšuje spravodlivosť (Benedikt XVI., Caritas in veritate, 6).

Ale takéto zmýšľanie patrí viac do Božieho poriadku, do Božej logiky. Azda aj pre toto majú ľudia pre odpustenie tak málo pochopenia a niektorí postoj odpustenia považujú za ľudskú slabosť. Aj v tom sa niekedy prejavuje ľudská bieda.