„Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ – Je to jedna zo známych biblických viet, ktorá sa používa aj v hovorovej reči.
Pochádza z 8. kapitoly Jánovho evanjelia: Aby farizeji pokúšali Ježiša, predviedli pred neho ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Chceli by ju kameňovať, ako káže Mojžišov zákon. No pýtajú sa Ježiša, čo majú urobiť, lebo dúfajú, že ho nachytajú s odpoveďou.
Následne povie Ježiš onú okrídlenú vetu. Ľudia sa postupne rozídu bez toho, aby cudzoložnicu odsúdili... „Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš,“ zakončuje evanjelista túto príhodu, ktorú si celú môžete prečítať TU.
Katolícka spravodajská agentúra UCA News pred dvomi týždňami priniesla správu, že tomuto biblickému príbehu dala čínska učebnica etiky a práva pre stredné odborné školy pozmenené zakončenie: Po tom, ako sa ľudia rozídu, Ježiš hriešnicu ukameňuje na smrť sám a povie: „Aj ja som hriešnik. No ak by zákon mohli vykonávať len ľudia bez poškvrny, právo by bolo mŕtve.“
Správa ďalej cituje niekoľkých čínskych katolíkov, ktorých rozhorčila informácia o takomto hrubom a rúhavom prekrútení biblického príbehu. Aj keď dodáva, že obsah podobných učebníc sa líši od lokality k lokalite.
Pred štyrmi mesiacmi americký denník Wall Street Journal v komentári s názvom Evanjelium podľa Xiho upozornil na novú vlnu snáh komunistického režimu v Číne potlačiť alebo podriadiť si jednotlivé náboženské skupiny vrátane kresťanov: Kostoly sú zbavované krížov či rovno búrané, pandémia bola použitá ako zámienka na obmedzenie bohoslužieb i online... No asi najudivujúcejšia je ambícia prepísať sväté písma jednotlivých náboženstiev, aby sa stali kompatibilnými s hodnotami režimu.
Čínska komunistická strana vníma kresťanstvo ako konkurenciu pre transcendentné hodnoty, ktoré ponúka, a ako ohrozenie – jednak pre jeho medzinárodné väzby, jednak pre kongregačné väzby medzi veriacimi v samotnej Číne. Súdruhovia sa boja, že takto zdola pospájaní ľudia by časom mohli ohroziť ich moc.
Pozmenený príbeh o cudzoložnici je predkrmom toho, ako by onedlho mohla vyzerať „kresťanská Biblia“ upravená totalitným režimom. Kresťanskému čitateľovi môžu k tomuto prípadu zísť na um slová z Desatora: „Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto zneužije jeho meno!“
Pri Svätom písme to však nezostáva. Minulý rok sa objavila správa o tom, že viacero cirkevných zhromaždení na severovýchode Číny dostalo pokyn nahradiť piesne zo svojho spevníka schválenými svetskými piesňami, oslavujúcimi vlastenectvo či úctu k rodičom a starším, no s minimom náboženských odkazov. Obrazy Ježiša boli v niektorých kostoloch nahradené obrazmi Mao Ce-tunga, prípadne súčasného čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
Americký minister zahraničia Mike Pompeo pred pár dňami kritizoval náboženskú politiku Číny. Okrem posielania moslimských Ujgurov do prevýchovných táborov spomenul aj ambíciu režimu prepisovať Bibliu.
Popri snahách komunistov „počínštiť kresťanstvo“ dochádza aj k represáliám voči veriacim. Len vo štvrtok informoval americký evanjelikálny spravodajský portál Christian Post o prípade majiteľa kresťanského internetového kníhkupectva v Číne, ktorý bol odsúdený na sedem rokov väzenia a vysokú peňažnú pokutu za „nelegálne obchodovanie“.
Skoro 13-tisíc kníh, ktoré mal na sklade, bude úradne zničených. Úrady dokonca plánujú podľa platobných údajov vypátrať zákazníkov a kúpené knihy im skonfiškovať.
Za Čínu, tamojších kresťanov, skončenie prenasledovania a obrátenie jej obyvateľov, sa dá zo Slovenska asi len modliť. V každom prípade niektoré pokusy tamojšieho režimu o kontrolu náboženského života zrejme predstihnú aj to, čo poznáme z našich vlastných dejín pred rokom 1989.