Vatikánska polícia počas víkendu zatkla 54-ročného kňaza Lucia Ángela Valleja Baldu a 33-ročnú laičku Francescu Immacolatu Chaouquiovú. Informovali o tom talianske médiá. Dôvodom je vynášanie dôverných dokumentov zvnútra Vatikánu. Medializované informácie v pondelok napoludnie potvrdila aj Svätá stolica.
Španielsky kňaz od roku 2011 pôsobil ako sekretár Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice. V roku 2013 ho pápež František vymenoval aj za sekretára novozriadenej Pápežskej referenčnej komisie na preskúmanie a usmernenie usporiadania ekonomicko-administratívnej štruktúry Svätej stolice (COSEA). Za členku komisie pápež vymenoval aj taliansku PR odborníčku Francescu Immacolatu Chaouqui.
Uniknuté dokumenty sa čoskoro môžu objaviť na verejnosti, keďže zadržaní vatikánski zamestnanci ich posunuli novinárom. Emiliano Fittipaldi z týždenníka L´Espresso podľa nich pripravil knihu Lakomstvo a Gianluigi Nuzzi zo spoločnosti Mediaset ich využil pri napísaní knihy Via Crucis.
Tlačové stredisko Svätej stolice uviedlo, že šírenie dôverných správ a dokumentov je podľa vatikánskeho trestného zákonníka trestným činom a zároveň odsúdilo vydanie oboch kníh ako snahu profitovať z protizákonnej činnosti.
Vatikán tiež informoval, že kým Chaouquiovú vyšetrovatelia prepustili na slobodu, keďže sa rozhodla s nimi spolupracovať, španielsky kňaz ostáva naďalej vo väzení.
K téme
Pápežovho komorníka zatkli pre vynášanie dokumentovZdieľať
Talianske médiá aktuálny prípad označili za pokračovanie kauzy Vatileaks. Niet sa čo čudovať, keďže obe kauzy sa veľmi podobajú. V máji 2012 vatikánska polícia zatkla komorníka Benedikta XVI. Paola Gabrieleho, ktorý z pápežského apartmánu vyniesol množstvo dokumentov a posunul ich spomenutému novinárovi Nuzzimu, ktorý podľa nich napísal knihu Vaša Svätosť.
Pápež Benedikt XVI. vtedy vymenoval trojčlennú kardinálsku komisiu, ktorá mala prípad vyšetriť. Jej členom bol aj slovenský kardinál Jozef Tomko. Benedikt XVI. po svojej rezignácii odovzdal výsledky vyšetrovania svojmu nástupcovi.
Všetko nasvedčuje tomu, že španielsky kňaz a talianska PR manažérka od začiatku pôsobenia vo Vatikáne pracovali ako zohratý tím. Chaouquiová sa stala členkou komisie COSEA na osobnú žiadosť Valleja Balda. Atraktívna Talianka zasa vyhlasovala, že španielsky kňaz je najlepším ekonómom v cirkvi.
Pozornosť pútali aj Chaouquiovej tweety, ktorými útočila na bývalého vatikánskeho štátneho sekretára Tarcisia Bertoneho. Písala tiež o leukémii, ktorou údajne trpí emeritný pápež. Talianka sa bránila tým, že ide o falošné obvinenia a že jej konto na Twitteri zneužili cudzie osoby.

František musí čeliť podrazom rovnako ako jeho predchodca Benedikt XVI. Foto - TASR/AP
Vlna kritiky sa na oboch zniesla aj minulý rok. Vallejo Balda a Chaouquiová v čase svätorečenia Jána Pavla II. a Jána XXIII. usporiadali na terase Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice recepciu pre 150 exkluzívnych hostí, odkiaľ sledovali slávnosť prebiehajúcu na Námestí sv. Petra.
Pochybnosti o lojalite Valleja Baldu sa objavili už minulý rok. Na základe odporúčaní COSEA sa pápež František rozhodol vo februári 2014 zriadiť Ekonomický sekretariát a Ekonomickú radu. Španielsky kňaz následne verejne oznámil, že pápež ho čoskoro vymenuje za sekretára Ekonomického sekretariátu. Jeho slová potvrdil aj prefekt Ekonomického sekretariátu, kardinál George Pell.
O niekoľko dní však Vatikán prekvapivo informoval, že ekonomickým sekretárom sa stal maltský kňaz Alfred Xuereb, ktorý je zároveň osobným tajomníkom pápeža Františka.
Nešlo o jediné prekvapenie na úkor španielskeho kňaza. Okrem Ekonomického sekretariátu pápež vymenoval aj členov Ekonomickej rady. Stali sa nimi takmer všetci dovtedajší členovia COSEA – okrem Valleja Baldu a Chaouquiovej.
Vallejo Balda sa pokúsil pápežove rozhodnutia vysvetliť „nezlučiteľnosťou funkcií“, keďže naďalej zastával pozíciu sekretára Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice. Zároveň naznačil, že prefektúra sa časom stane súčasťou Úradu generálneho revízora, ktorý pápež zriadil spolu s Ekonomickou radou a Ekonomickým sekretárom.
Začiatkom leta pápež František vymenoval za generálneho revízora skúseného odborníka, 67-ročného Libera Miloneho, ktorý dlhé roky pracoval pre spoločnosť Deloitte. Práve on sa pred niekoľkými dňami stal obeťou pokusu o odcudzenie údajov z jeho počítača.
Vatikánske úrady zatiaľ nepotvrdili, či existuje nejaká spojitosť medzi únikom dokumentov a hackerským útokom.