Rok svätého Jozefa Hľadajme priateľstvo tohto tichého muža pravej viery

Pápež František 8. decembra 2020 apoštolským listom Patris corde vyhlásil osobitný Rok svätého Jozefa, ktorý nám je daný k dispozícii, aby sme objavili a osobne sa priblížili tejto krásnej postave dejín spásy. 

Hodný opakovaného rozjímavého čítania je aj samotný list pápeža. Vyberám z neho len jeden detail, ktorý zvlášť oslovil mňa, no ktorý nijako nechce byť náhradou osobnej lektúry.

Pápež František v liste píše: „Jozefovo šťastie nespočíva v logike sebaobetovania, ale v sebadarovaní.“ A pokračuje: „Každé pravé povolanie sa rodí zo sebadarovania, ktoré je ovocím zrelej obety. Aj v kňazstve a v zasvätenom živote sa vyžaduje tento druh zrelosti. Nech ide o akékoľvek povolanie, či už do manželstva, na život v celibáte, alebo panenstve, k zrelému sebadarovaniu sa nedá dospieť, ak sa zastavíme len pri logike obety. Vtedy hrozí, že namiesto toho, aby povolanie bolo znamením krásy a radosti lásky, bude prejavom nešťastia, smútku a frustrácie.“

Toto rozlíšenie medzi darom a obetou je zaujímavé a poukazuje na jadro kresťanstva, ktoré krásne vyjadril Františkov emeritný predchodca: „Kresťanstvo je život z daru.“ Áno, aby bolo možné stať sa darom, je nevyhnutné poznať – alebo skôr čoraz viac poznávať –, že som obdarúvaný, že žijem „za-darmo“. V opačnom prípade sa riskuje akýsi život duchovného výkonu, ktorý nemôže viesť k šťastiu. Môže viesť iba k nešťastnému, smutnému a frustrovanému kresťanstvu, ktoré ním vlastne vôbec nie je.

Aby však bolo možné žiť život z daru a stávať sa darom, je nevyhnutné robiť kroky. Malé kroky v ustavičnom procese obrátenia alebo „návratu“, ako proces obrátenia chápe už starozákonná biblická skúsenosť a tradícia: kroky návratu k Otcovi.

A tieto kroky nemajú žiaden iný charakter ako charakter konkrétnych všedných, každodenných rozhodnutí, postupne otvárajúcich náš život pretavujúcemu pôsobeniu Otcovej milosti – jeho daru, daru jeho života, ktorý je aj naším skutočným životom. No tieto kroky vedia byť aj náročné, a preto im treba dobre rozumieť – rozumieť a poznávať čoraz lepšie seba (a Otca zároveň) –, aby boli konané správne a viedli k cieľu.

Nechcem sa tu tejto témy dotýkať viac. Každý, kto hľadá, nájde: nájde pomocníka na ceste, ktorý už má nejakú skúsenosť za sebou; nájde oporu v tradícii kresťanskej mystiky; a – v dnešnej dobe azda o čosi potrebnejšie – nájde oporu aj v ľudských vedách...

Svätý Jozef je excelentným príkladom človeka rozhodnutí. Rozhodnutí aj ťažkých a bolestivých, ktoré však vždy hľadali skutočný život. A život, a s ním pokoj, v rastúcej schopnosti sebadarovania aj prinášali!

Hľadajme priateľstvo tohto tichého muža pravej viery. Hľadajme ho aj s pomocou nádherného listu pápeža Františka.