Minikázeň Aj Boha možno pokúšať

Na prvú pôstnu nedeľu pri katolíckych bohoslužbách sa číta evanjelium o tom, že i Ježiš bol podrobený pokušeniu. Evanjelista Marek príbeh opisuje veľmi stroho: Duch hnal Ježiša na púšť, bol tam 40 dní a Satan ho pokúšal, bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali (Mk 1, 12-15).

Duchovné posolstvo evanjelia by mohlo byt nasledujúce: pokušenie sa koná z Božieho dopustenia, ale pokušiteľom je Satan; pokušenie môže byť i relatívne dlhodobé (40 dní) i dramatické či životu nebezpečné (bol medzi divou zverou), ale Pán Boh nás ani v pokušení neopustí, ale nám pomáha (anjeli mu posluhovali).

Chcem poukázať ešte na ďalší rozmer, ktorý sa nachádza v biblickom príbehu pokušenia Ježiša. Katolícka morálka pozná hriech „pokúšanie Boha“ (tentatio Dei), ktorý spočíva v tom, že človek slovom alebo skutkom podrobuje skúške samého Boha (KKC 2119). Je to pyšný vyzývavý postoj, ktorý ponižuje a potupuje Boha. Je to hriech proti prvému prikázaniu Desatora.

Dovoľte, aby som uviedol niekoľko poučných vyjadrení o tom, ako sa vyhýbať hriechu „pokúšať Boha“ i pohoršeniu blížnych. Vybral som ich z diela (Dekrét, r. 1140) stredovekého cirkevného právnika Jána Gratiana (C. III., q. 7):

„Nech životy iných súdi ten, kto sám na sebe nemá čo trestať“ (c. 4);

„Nesmie súdiť kriminálne činy ten, kto sám je zaťažený kriminálnymi skutkami“ (c. 5);

„Najprv seba a až potom blížnych môžeme naprávať“ (c. 6);

„Kňaz najprv svoje hriechy a až potom hriechy iných nech napráva“ (c. 7).

Požehnanú prvú pôstnu nedeľu vám prajem!