Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
05. marec 2021

Pápež v Iraku

Vyvrcholením bola modlitba v ruinách Mosulu a bohoslužba na štadióne v Arbíle

Posledný deň trojdňovej apoštolskej cesty patril návšteve Kurdistanu a Ninivskej planiny rozvrátenej džihádistami z ISIS.

Vyvrcholením bola modlitba v ruinách Mosulu a bohoslužba na štadióne v Arbíle

Pápež František prichádza papamobilom na štadión Arbíle. Foto – TASR/AP

Pápež František ukončil v pondelok ráno vôbec prvú pápežskú návštevu Iraku, ktorá prebehla bez problémov aj napriek obavám z bezpečnostnej situácie a druhej vlny koronavírusovej pandémie v krajine. 

Hlava cirkvi počas troch dní navštívila spolu päť irackých provincií a precestovala vyše 1 400 kilometrov. 

Na medzinárodné letisko v Bagdade sa s pápežom prišiel rozlúčiť iracký prezident Barham Sálih, prílet na rímske letisko Ciampino je naplánovaný krátko po poludní.


Foto - TASR/AP

Po skončení oficiálneho programu v nedeľu večer sa František v severoirackom Arbíle stretol s s otcom trojročného sýrskeho chlapčeka Ajlana Kurdího, ktorý sa pred niekoľkými rokmi utopil počas plavby cez more a stal sa symbolom utečeneckej krízy.

Fotografické zábery mŕtveho chlapčeka, ktorého v septembri 2015 vyplavilo na tureckú pláž, šokovali celý svet a vyvolali novú vlnu pozornosti venovanú ťažkému osudu migrantov usilujúcich sa dostať do Európy.

Sýrčan Abdulláh Kurdí, ktorý teraz žije v Iraku, prišiel pred šiestimi rokmi nielen o syna Ajlana, ale takisto o päťročného syna Galipa a 35-ročnú manželku Rihan. Ich čln sa prevrátil počas plavby cez Egejské more, keď sa chceli dostať z tureckého pobrežia do Grécka ako členského štátu Európskej únie.

Pápež už roky volá po ukončení vojenského konfliktu v Sýrii, ktorý sa začal v roku 2011 a odvtedy si vyžiadal viac ako 387 000 obetí na životoch a milióny vysídlených ľudí.


Pápež sa zhovára s Abdulláhom Kurdím po skončení svätej omše na štadióne v Arbíle. Foto - TASR/AP

Nedeľa patrila Kurdistanu a Ninivskej planine rozvrátenej džihádistami z ISIS

Návšteva pápeža Františka v Iraku vyvrcholila jediným masovým podujatím počas trojdňovej cesty – svätou omšou na štadióne Fransa Haririho v dvojmiliónovom Arbíle, hlavnom meste autonómnej oblasti Kurdistan. Ide o jedno z najstarších miest na svete, zapísané je aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Práve v tomto regióne sa nachádza jedna z najväčších kresťanských enkláv Blízkeho východu – žijú tu prevažne asýrski kresťania hovoriacich neo-aramejčinou, teda jazykom podobným tomu, ktorým hovoril aj Ježiš. V posledných rokoch mesto prijalo okrem utečencov zo Sýrie aj viac než pol milióna vnútorne vysídlených obyvateľov Iraku.

Aj keď štadión má kapacitu viac ako 30-tisíc miest, z hygienických dôvodov bola obsadená menej než polovica.

Pri oltári stála socha Panny Márie, ktorú pred niekoľkými rokmi zneuctili džihádisti z Islamského štátu (ISIS). Po tom, čo v roku 2014 obsadili starobylé asýrske mesto Keramlis, ktoré je vzdialené necelých 30 kilometrov od Mosulu, vtrhli do miestneho kostola svätého Addaja a soche odsekli hlavu aj ruky.  

„Naši mučeníci spoločne žiaria, ako hviezdy na rovnakom nebi! Tam zhora nás žiadajú, aby sme kráčali spoločne, bez zaváhania, smerom k plnosti jednoty,“ prihovoril sa pápež František účastníkom bohoslužby, medzi ktorými bol aj katolikos Gewargis III., patriarcha Asýrskej cirkvi Východu. 

„Irak zostane vždy so mnou, v mojom srdci,“ boli jedny z posledných slov pápeža.


Pápež František obklopený veriacimi na štadióne v Arbíle. Foto - TASR/AP


Napriek rekonštrukcii sochy Panny Márie sú jasne viditeľné miesta, kde bola poškodená. Foto - TASR/AP

V nedeľu dopoludnia pápež navštívil 700-tisícové severoiracké mesto Mosul, ktoré bolo v rokoch 2014 – 2017 zničené Islamským štátom. Zo 120-tisíc kresťanov v ňom ostalo len 70 rodín. V blízkosti Mosulu sa nachádza aj biblické mesto Ninive.

Na Námestí Hosh al-Bieaa (Námestie chrámov), pomenovanom podľa štyroch kresťanských chrámov po jeho obvode, ktoré sa rukami teroristov z Islamského štátu ocitli v troskách, vyzval kresťanov, aby zostali vo svoje vlasti a neodchádzali z nej.

„Tragické ubúdanie kresťanov, tu i na celom Blízkom východe, je nevyčísliteľná škoda nielen pre dotyčných ľudí, ale pre samotnú spoločnosť, ktorú zanechávajú,“ zdôvodnil pápež, ktorý na záver stretnutia predniesol modlitbu za obete vojny a vypustil holubicu ako symbol mieru.


Pápež František medzi ruinami mesta Mosul. Foto – TASR/AP


Pápež František v Mosule navštívil aj zrúcaniny kresťanských chrámov zničených Islamským štátom. Foto – TASR/AP

Z Mósulu sa pápež helikoptérou presunul do asýrskeho mesta Karakoš, kde pred inváziou Islamského štátu žilo 50-tisíc obyvateľov, z ktorých 90 percent sa hlásilo ku kresťanstvu. Dodnes sa z nich vrátila necelá polovica.

František sa s nimi stretol v miestnom Chráme Nepoškvrneného Počatia, ktorý džihádisti pred niekoľkými rokmi vypálili – v jeho veži si vytvorili palebné miesto –, no medzičasom sa ho už podarilo opraviť.

Na svedectvá, ktoré zazneli, pápež reagoval slovami: „Jedna vec, ktorú povedala pani Doha, ma osobitne dojala: povedala, že je nevyhnutné odpustenie zo strany tých, ktorí prežili teroristické útoky. Odpustenie: toto je kľúčové slovo. Odpustenie je nevyhnutné, aby sme zotrvali v láske, aby sme zostali kresťanmi. Cesta k plnému uzdraveniu môže byť ešte dlhá, ale prosím vás, nestrácajte odvahu. Chce to schopnosť odpúšťať a zároveň odvahu bojovať.“ Na konci stretnutia sa s prítomnými pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána.

Miestnej kresťanskej komunite Svätý Otec odovzdal aj vzácny rukopis pochádzajúci zo 14. – 15. storočia, tzv. Sidra, ktorý bol uchovávaný práve v Chráme Nepoškvrnenej Panny Márie. Počas okupácie džihádistov ho pred úplným zničením zachránili novinári. Dostal sa až do Talianska, kde sa postarali o jeho rekonštrukciu. Rukopis obsahuje sýrsko-katolícke liturgické modlitby, pre obdobie medzi Veľkou nocou a slávnosťou Svätého kríža.


Chrám Nepoškvrneného Počatia v Karakoši počas dnešnej návštevy pápeža Františka...


...a koncom roku 2016 po vypálení džihádistami z Islamského štátu. Foto - TASR/AP

Pápež sa v sobotu stretol s veľkým ajatolláhom, v Ure sa modlil za mier

V sobotu ráno o 9. hodine miestneho času (7.00 SEČ) sa pápež František v posvätnom moslimskom meste Nadžaf stretol s najvyššou duchovnou autoritou moslimských šiitov v krajine, 90-ročným veľkým ajatolláhom Alím al-Sistáním. V krajine, kde sa k islamu hlási 98 % obyvateľov, majú šiiti zhruba dvojtretinovú väčšinu.

Veľký ajatolláh Al-Sistání je známy svojím rešpektom voči kresťanom a iným náboženstvám. V roku 2014 vyzval všetkých Iračanov, aby sa spojili v boji proti samozvanému Islamskému štátu, obhajoval aj konanie slobodných volieb.

„Počas zdvorilostnej návštevy, ktorá trvala asi 45 minút, Svätý Otec zdôraznil dôležitosť spolupráce a priateľstva medzi náboženskými komunitami, pretože pestovaním vzájomnej úcty a dialógu možno prispieť k dobru Iraku, regiónu a celého ľudstva,“ informoval po stretnutí hovorca Svätej stolice Matteo Bruni.

Pápež sa zároveň poďakoval veľkému ajatolláhovi, že „spolu so šiitskou komunitou, zoči-voči násiliu a veľkým ťažkostiam minulých rokov pozdvihol hlas na obranu najslabších a prenasledovaných a potvrdil posvätnosť ľudského života a dôležitosť jednoty irackého ľudu“.


Pápež František počas stretnutia s veľkým ajatolláhom Alim al-Sistáním. Foto – TASR/AP

V roku 2017 podobne pápež František v Egypte navštívil vysokého predstaviteľa sunnitského islamu, veľkého imáma univerzity Al-Azhar Ahmeda Al-Tajeba, s ktorým neskôr v roku 2019 v Abú Zabí spoločne podpísal Dokument o ľudskom bratstve pre mier a spolunažívanie vo svete.

Medzináboženský charakter mal aj ďalší pápežov program. V starovekej lokalite Ur, meste patriarchu Abraháma, ktorého si ctia všetky tri monoteistické náboženstvá, sa modlil za mier medzi veriacimi rôznych vierovyznaní i vo svete. 

Chaldejský Ur bol hlavným mestom Sumerskej ríše vládnucej v treťom tisícročí pred Kristom v Mezopotámii, jeho základy pochádzajú až zo štvrtého tisícročia pred Kristom. Dodnes sa tu zachoval zikkurat – štvorcová stupňovitá chrámová stavba pyramídového charakteru z tretieho tisícročia pred Kristom. 

Medzi vykopávkami, ktoré sú dnes viditeľné v lokalite Tell-al-Muquayyat, je aj „dom“ praotca Abraháma. Podľa tradície práve na Urskej pláni prehovoril k nemu Boh po prvýkrát a povolal ho putovať do Kanaánskej zeme.

Inzercia


Pápež František počas stretnutia s predstaviteľmi islamu a ďalších náboženstiev v biblickej lokalite Ur. Foto – TASR/AP


Zikkurat na Urskej planine. Foto – TASR/AP

Na medzináboženskom stretnutí, ktoré sa konalo v púštnej oblasti blízko spomenutých miest, sa okrem moslimov – šiitských aj sunnitských – a kresťanov zúčastnili aj jazídi, mandejci a zástupcovia ďalších náboženských menšín.

Okrem čítaní o povolaní Abraháma z Biblie a Koránu a spevov zazneli aj tri osobné svedectvá miestnych obyvateľov: kresťanského a moslimského spolužiaka, mandejskej ženy a šiitskeho profesora.

„Kto nasleduje Božie cesty, nemôže byť proti niekomu, ale je za všetkých. Nemôže si ospravedlňovať žiadnu formu vnucovania, utláčania a zneužívania, nemôže mať postoj agresivity,“ povedal vo svojom príhovore pápež František. „Nevraživosť, extrémizmus a násilie sa nerodia z náboženského ducha: sú zradou voči náboženstvu. A my veriaci nemôžeme mlčať, keď terorizmus zneužíva náboženstvo.“


Pápež František medzi veriacimi v chaldejskej Katedrále sv. Jozefa v Bagdade. Foto – TASR/AP 

V sobotu popoludní pápež František slúžil svätú omšu vo východosýrskom chaldejskom obrade v Katedrále svätého Jozefa v Bagdade. Prítomní boli aj iracký prezident Barham Sálih a premiér Mustafá Kázimí.

„Skutočnosť, že sa rozhodol sláviť svätú omšu vo východnom ríte, a nie v latinskom, nie je len nejakým drobným detailom. Nikdy sa tak doteraz nestalo,“ povedal pre taliansky denník Corriere della Sera patriarcha Babylónie Louis Raphaël I. Sako, ktorý stojí na čele Chaldejskej katolíckej cirkvi. Ide o najväčšiu cirkev v Iraku, ku ktorej s hlásia dve tretiny miestnych kresťanov.

„Pozrime na patriarchu Abraháma. Boh mu sľubuje veľké potomstvo, ale on a Sára sú už starí a nemajú deti. Práve v ich trpezlivej, dôverujúcej starobe Boh koná divy a daruje im syna,“ uviedol pápež vo svojej homílii a dodal: „Niekedy sa môžeme cítiť neschopní, neužitoční. Neverme tomu, pretože Boh chce uskutočňovať znamenia práve prostredníctvom našich slabostí.“

V prvý deň pápež navštívil katedrálu, kde islamisti zabili desiatky ľudí

Hlava Katolíckej cirkvi zavítala do 39-miliónového Iraku prvýkrát v histórii. Ide o jedinú blízkovýchodnú krajinu, ktorú v moderných dejinách ešte žiadny pápež nenavštívil. Hoci v Jubilejnom roku 2000 sa pripravovala cesta pápeža Jána Pavla II., z bezpečnostných dôvodov sa napokon neuskutočnila.  

Na medzinárodnom letisku v Bagdade pápeža Františka privítal v piatok krátko popoludní (v Iraku sú o dve hodiny viac) premiér Mustafá Kázimí.

Oficiálna privítacia ceremónia sa uskutočnila v prezidentskom paláci, kde sa pápež stretol s prezidentom Barhamom Sálihom.  


Obyvatelia Bagdadu lemujú cestu, po ktorej sa presúval pápež z letiska do prezidentského paláca. Foto – TASR/AP


Pápež František s irackým prezidentom Barhamom Sálihom. Foto – TASR/AP


Pápež František počas príhovoru k politickým a spoločenským predstaviteľom v prezidentskom paláci v Bagdade. Foto – TASR/AP

„Prichádzam ako kajúcnik, ktorý prosí o odpustenie nebo i bratov a sestry za toľké deštrukcie a krutosti, a prichádzam ako pútnik pokoja, v mene Krista, Kniežaťa pokoja,“ povedal pápež František v príhovore k irackým predstaviteľom a členom diplomatického zboru.

„Náboženstvo zo svojej podstaty musí byť v službe pokoja a bratstva,“ dodal pápež, ktorý sa následne presunul do niekoľko kilometrov vzdialenej sýrsko-katolíckej katedrály Panny Márie Záchrankyne (Sayidat al-Nejat), kde sa uskutočnilo stretnutie s dvoma desiatkami biskupov, kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami. Z hygienických dôvodov bolo stretnutie obmedzené na stovku účastníkov. 

Práve tento chrám sa v roku 2010 stal terčom islamistického teroristického útoku, pri ktorom zahynulo 48 veriacich vrátane dvoch kňazov pri oltári. V súčasnosti prebieha proces ich blahorečenia. 

„Ich smrť nám jasne pripomína, že podnecovanie k vojne, nenávistné postoje, násilie a krviprelievanie sú nezlučiteľné s náboženským učením,“ uviedol pápež v príhovore. „Kiež nás spomienka na ich obetu inšpiruje k obnove našej dôvery v moc kríža a jeho spásneho posolstva odpustenia, zmierenia a znovuzrodenia. Kresťan je totiž povolaný dosvedčovať Kristovu lásku vždy a všade.“


Pápežovu cestu sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Foto – TASR/AP


Pápež vstupuje do sýrsko-katolíckej katedrály v Bagdade, v ktorej islamisti v roku 2010 zavraždili päť desiatok veriacich vrátane dvoch kňazov. Foto – TASR/AP


Pápež František počas príhovoru k irackým biskupom, kňazom a zasväteným osobám. Vpravo ho počúva chaldejský patriarcha Sako a vľavo sýrsko-katolícky patriarcha Younan. Foto – TASR/AP

Pápeža v mene prítomného kléru privítali sýrsko-katolícky patriarcha Antiochie Ignace Youssif III. Younan (rozhovor s ním sme nedávno priniesli aj v denníku Postoj) a patriarcha Babylónie Louis Raphaël I. Sako, ktorý stojí na čele Chaldejskej katolíckej cirkvi. Zároveň je predsedom Zhromaždenia katolíckych biskupov Iraku, ktoré združuje biskupov Chaldejskej katolíckej cirkvi, Sýrsko-katolíckej cirkvi, Arménsko-katolíckej cirkvi, Melchitskej cirkvi a Rímskokatolíckej cirkvi.

Kardinál Louis Raphaël I. Sako v rozhovore pre denník Corriere della Sera ešte pred príchodom pápeža upozornil, že za úpadok kresťanstva v krajine nemožno viniť len Islamský štát, ktorý v rokoch 2014 – 2017 zničil aj jeho rodné mesto Mosul.

„Naše prenasledovanie sa tragickým spôsobom začalo po americkej vojenskej invázii v roku 2003. Práve americkí vojaci zničili našu armádu. Odvtedy akýkoľvek druh extrémistu mohol napadnúť Irak. Upadli sme do anarchie,“ povedal pre taliansky denník patriarcha Sako.

Kým pred 20 rokmi žilo v Iraku 1,6 milióna kresťanov, dnes ich je menej ako 500-tisíc. „Počas desaťročia po roku 2003, teda pred ustanovením kalifátu, bolo napadnutých 58 kostolov, zabitých bolo 1025 kresťanov, medzi nimi aj biskup Mosulu,“ uviedol kardinál Sako. „Sme krajinou zredukovanou na vlastný tieň,“ dodal.

Program pápeža Františka v Iraku (výber hlavných udalostí)

Piatok, 5. marca

12:15 – 14:30 – stretnutie s irackým premiérom, prezidentom a diplomatickým zborom v Bagdade
14:40 – stretnutie s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a seminaristami

Sobota, 6. marca

7:00 – stretnutie s veľkým ajatolláhom al-Sistáním v Nadžáfe
9:10 – medzináboženské stretnutie na Urskej planine
16:00 – svätá omša v chaldejskej katedrále v Bagdade

Nedeľa, 7. marca (Kurdistan)

8:00 – modlitba za obete konfliktov v Mosule
9:30 – modlitba v chráme v Karakoši
14.00 – svätá omša na štadióne v Erbile

Pondelok, 8. marca

7:40 – odlet z Bagdadu
13:00 - prílet do Ríma

Termíny programu sú uvádzané podľa stredoeurópskeho času. V Iraku sú plus dve hodiny.   

Pápež František začal svoju 33. apoštolskú cestu v piatok ráno. Pri odchode z Domu svätej Marty sa na chvíľu zdržal pri skupinke Iračanov, ktorí boli ako utečenci v minulých rokoch prijatí v Taliansku vďaka Komunite Sant´Egidio a Kooperatíve Auxilium. Asi desiatku osôb mu predstavil pápežský almužník Konrad Krajewski.

Na ploche rímskeho Medzinárodného letiska Leonarda da Vinciho – Fiumicino sa pozdravil s prítomnými občianskymi a cirkevnými predstaviteľmi. Po schodíkoch do lietadla vystúpil so svojou čiernou aktovkou v ľavej ruke a rúškom na tvári. Okolo 7.45 hod. sa už Airbus 330 spoločnosti Alitalia vydal smerom na východ. Ide už o 180. let tejto spoločnosti s pápežom na palube.


Foto - TASR/AP

V pápežskom sprievode sú vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi Leonardo Sandri, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg Miguel Ángel Ayuso, vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Gallagher a ďalší cirkevní predstavitelia.

Svätého Otca sprevádza aj kardinál Fernando Filoni, ktorý bol kedysi apoštolským nunciom v Iraku, a zástupkyňa organizácie ROACO, ktorá koordinuje charitatívnu pomoc cirkevných organizácií pre cirkvi na Blízkom východe.

Pápež zvyčajne berie so sebou na cestu aj niektorého z vatikánskych zamestnancov, tentoraz je to jeden zo zdravotníkov. Na apoštolskej ceste hlavu cirkvi sprevádza aj skupina 74 novinárov z 15 krajín.

Posádku lietadla tvoria traja piloti a osem asistentov. Na palube lietadla si pri tejto ceste Svätý Otec prial mať obraz Panny Márie z Loreta, ktorej jubilejný rok cirkev slávi pri príležitosti 100. výročia jej vyhlásenia za patrónku pracovníkov letectva.

Takmer tritisíckilometrovú trasu vedúcu z Talianska ponad Grécko, Cyprus, Izrael a Jordánsko prekonal Airbus 330 za štyri a pol hodiny. Ako je zvykom, Svätý Otec počas letu pozdravil telegramom hlavy štátov, ponad ktorých územie prelieta. Na medzinárodnom letisku v Bagdade pápež pristál približne o 12. hod. nášho času (14:00 miestneho času).

V predvečer apoštolskej cesty do Iraku Svätý Otec podľa svojho zvyku zašiel do Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme, kde zotrval v modlitbe pred ikonou Salus Populi Romani.

Hlavná mariánska bazilika je v Ríme symbolickým miestom sprituality kresťanského východu, uchováva aj vzácnu relikviu jasličiek.

Odporúčame