Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
04. marec 2021

Pápež v Iraku

František prichádza do krajiny Abraháma, ktorú kresťania takmer opustili

Hlava Katolíckej cirkvi sa po prvýkrát stretne s veľkým ajatolláhom, najvyššou duchovnou autoritou moslimských šiitov v Iraku.

František prichádza do krajiny Abraháma, ktorú kresťania takmer opustili

Podobizeň pápeža Františka v uliciach Bagdadu. Foto – TASR/AP

Na pozvanie irackej vlády a miestnej Katolíckej cirkvi pricestuje František ako prvý pápež do krajiny Eufratu a Tigrisu. Stane sa tak už zajtra, pričom v krajine zotrvá až do pondelka 8. marca.

Svätý Otec chce priniesť trpiacim irackým kresťanom útechu, vyjadriť uznanie a všetkým Iračanom adresovať posolstvo pokoja, vysvetlil kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi.

Svätá stolica nadviazala diplomatické vzťahy s Irakom v roku 1966. V súčasnosti je apoštolským nunciom v Bagdade 51-ročný slovinský arcibiskup Mitja Leskovar, ktorý však pre ochorenie na COVID-19 nebude môcť pápeža sprevádzať.

Exodus kresťanov z Iraku

Od zvrhnutia Saddáma Husajna koaličnými jednotkami pod vedením USA v roku 2003 je Irak v permanentnej politickej, vojenskej, hospodárskej a sociálnej kríze.

Takmer polovica z vyše 39 miliónov obyvateľov Iraku menej ako 21 rokov. Podľa údajov OSN takmer tretina Iračanov žila v roku 2019 pod hranicou chudoby. V krajine navyše pobýva štvrť milióna utečencov zo Sýrie, no ešte väčšiu výzvu pre krajinu predstavuje 1,4 milióna vnútorne vysídlených osôb.

Najmenej 98 percent obyvateľov Iraku predstavujú moslimovia. Asi dve tretiny z nich tvoria šiiti a jednu tretinu sunniti.

Pred rokom 2003 v krajine žilo aj milión kresťanov, no ich počet začal dramaticky klesať pre krvavý konflikt medzi sunnitmi a šiitmi, pre rastúci islamistický fundamentalizmus a pre všeobecne zlú situáciu v Iraku.

Odhady, koľko kresťanov ešte zostalo v Iraku, sa pohybujú medzi 200-tisíc až 300-tisíc. Spoľahlivejšie údaje neexistujú, pretože ostatné sčítanie obyvateľstva sa konalo pred 34 rokmi.

Kresťania sú dnes sústredení v hlavnom meste Bagdade a na severe krajiny. Hoci sa v roku 2017 podarilo vojensky poraziť teroristickú milíciu Islamský štát, len časť vyhnaných kresťanov sa vrátila do svojich domovov (najmä na Ninivskej planine v severnom Iraku).


Kresťania sa modlia v chráme v severoirackom Karakoši. Foto – TASR/AP

Najdôležitejšou kresťanskou komunitou v krajine Eufratu a Tigrisu je Chaldejská katolícka cirkev (67 percent irackých kresťanov). Medzi autochtónne cirkvi patrí aj Asýrska cirkev Východu (20 percent), Sýrsko-pravoslávna a Sýrsko-katolícka cirkev (spolu 10 percent), Arménska apoštolská a Arménska katolícka cirkev. V Iraku žije aj niekoľko tisíc veriacich Rímskokatolíckej cirkvi a cirkví protestantskej tradície.

Na 5. marca večer je naplánované stretnutie pápeža s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, seminaristami a katechétmi v sýrsko-katolíckej katedrále v Bagdade. Tento mariánsky chrám sa 31. októbra 2010 stal terčom islamistického teroristického útoku, ktorý si vyžiadal životy 48 kresťanov rozličného veku (vrátane dvoch kňazov pri oltári). Tridsiateho prvého októbra 2019 bola v Bagdade slávnostne ukončená diecézna fáza procesu blahorečenia týchto mučeníkov.

Na druhý deň, 6. marca, bude pápež sláviť bohoslužbu v chaldejskej Katedrále sv. Jozefa v Bagdade. Chaldejská katolícka cirkev vzišla z Asýrskej cirkvi Východu v 16. storočí. Odhaduje sa, že v Iraku dnes žije ešte100-tisíc až 250-tisíc chaldejských veriacich a 400-tisíc až milión na celom svete.

Chaldejský patriarcha sídli v Bagdade. Od roku 2013 je ním Louis Rafael I. Sako, ktorého pápež František v roku 2018 prijal do kardinálskeho kolégia. Na znak solidarity s trpiacimi irackými kresťanmi už Benedikt XVI. kreoval za kardinála Sakovho predchodcu Emanuela III. Dellyho.

Hlas irackých kresťanov

Kardinál Sako dlhodobo varuje pred zánikom kresťanstva v regióne, v ktorom sa kresťanstvo zrodilo. Emigrácia, ktorá sa začala po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna a dramaticky vzrástla počas rokov teroru milície Islamský štát, pokračuje aj po porážke brutálnych fanatikov.

Proti tomuto fenoménu chaldejský patriarcha bojuje na dvoch frontoch: na medzinárodných fórach otvorene kritizuje postoj západných mocností k Iraku a v rodnej krajine zasa vystupuje za práva náboženských menšín a zasadzuje sa za demokratické a sekulárne štátne zriadenie.

Chaldejský patriarcha otvorene kritizuje západné mocnosti: namiesto demokratických reforiem na Blízkom východe Západ sleduje len svoje vlastné ekonomické záujmy. Blízkovýchodní kresťania nemajú ani politickú podporu, ani ochrannú mocnosť. A okrem toho, veľkoryso otvorené dvere západných krajín prispievajú k masívnej emigrácii kresťanov z Iraku.

Irackí kresťania potrebujú sekulárny štát

Irak sa vyznačuje veľkou náboženskou pestrosťou. Popri moslimoch šiitskeho i sunnitského smeru a popri kresťanoch rôznych obradov a konfesií tu žijú jezídi, šabakovia, mandejci, kakajovia a zoroastriáni.

Iracká ústava síce zaručuje slobodu náboženského vyznania, no žiaden zákon nesmie byť v rozpore s islamom, ktorý je štátnym (privilegovaným) náboženstvom. A to v praxi neustále vedie k problémom a diskriminácii náboženských menšín.

Podľa slov chaldejského patriarchu budúcnosť kresťanov v Iraku závisí od toho, či sa podarí v krajine presadiť demokratické a sekulárne zriadenie, ktoré nie je viazané žiadnou náboženskou ideológiou a súčasne zaručuje svojim občanom slobodu vyznania.

Od jesene 2019 protestujú najmä mladí ľudia proti starému skorumpovanému politickému systému a požadujú presne takýto sekulárny štát. Teror, ktorý sa nedávno znovu rozhorel v Iraku, je namierený predovšetkým proti tomuto spoločenskému vývoju.


Irackí vojaci hliadkujú v uliciach v severoirackom Karakoši. Foto – TASR/AP

Louis Sako sa vždy vyjadroval k politickým udalostiam vo svojej vlasti. Ešte ako kirkukský arcibiskup v roku 2007 dôrazne odmietol vytvorenie „kresťanskej provincie“ na Ninivskej planine. Argumentoval tým, že kresťania by sa stali „pohodlným a zraniteľným nárazníkom“ medzi Arabmi a Kurdmi.

Inzercia

Už vtedy Sako žiadal prepracovanie irackej ústavy v tom zmysle, aby „členom všetkých náboženských komunít, a tým aj kresťanom, ktorí žijú po celom Iraku, garantovala na celom území krajiny náboženskú slobodu a rovnaké zaobchádzanie“.

Referendum o nezávislosti Kurdov v septembri 2017 chaldejský patriarcha vnímal so znepokojením ako hrozbu pre stabilitu regiónu v čase, keď v kurdskom regióne našlo útočisko veľa kresťanov.

Sako uvítal prevzatie premiérskej funkcie šiitom Mustafom al Kázimím vlani v máji. Verejne ho značil za čestného človeka, ktorý sa bude usilovať o národnú jednotu a podnikne kroky proti korupcii a militarizácii krajiny.

Zdá sa, že v novom irackom premiérovi, s ktorým sa pápež František má súkromne stretnúť 5. marca popoludní po prílete do Iraku na bagdadskom letisku, chaldejský patriarcha našiel partnera do dialógu, ktorý by mohol zlepšiť narušenú dôveru v politiku.

„Irak by nebol Irakom bez kresťanov,“ povedal Kázimí v polovici februára na stretnutí so zástupcami cirkví. Podľa slov premiéra Irak je silný vďaka svojej kultúrnej a náboženskej pluralite, „prítomnosť autochtónnych kresťanských komunít v Iraku od apoštolských čias“ je potvrdením schopnosti krajiny k otvorenosti.

Pápež v Kurdistane

Pre sýrsko-katolíckeho arcibiskupa Natanaela Nizara Samaana, ktorý vedie diecézu Hadiab v autonómnej provincii Kurdistan, je vrcholom pápežskej cesty omša v nedeľu 7. marca v Erbile: „Bude to jediné podujatie v programe pápežskej návštevy, na ktorom sa stretne veľa ľudí.“ Pri všetkých ostatných termínoch programu, dokonca aj v Bagdade a Karakoši, bude prístup veľmi obmedzený.

Na omši na štadióne Fransa Haririho v Erbile sa môže zúčastniť 10-tisíc ľudí. Štadión by pojal aj 30-tisíc účastníkov, „no pandémia Covid-19 v Erbile si vynútila obmedzenie prístupu“. Prinajmenšom polovica účastníkov príde z miest a obcí provincie Kurdistan, uviedol arcibiskup Samaan: „Zvyšok lístkov sme rozdelili medzi diecézy po celej krajine.“

Stretnutie s veľkým ajatolláhom

Pápež František má v sobotu 6. marca predpoludním zdvorilostne navštíviť v Nadžafe veľkého ajatolláha Alího al-Sistáního. 90-ročný Sistání je najvyššou duchovnou autoritou väčšinových moslimských šiitov v Iraku. Jeho vplyv, ktorý ďaleko presahuje iracké hranice, vychádza z jeho pozície v čele Nadžafskej teologickej vysokej školy.

Sedem desaťročí žije Al-Sistání v 150 kilometrov južne od Bagdadu vzdialenom meste, ktoré je pre šiitských moslimov posvätné. Tento šiitský duchovný akceptuje sekulárne štátne zriadenie a náboženský pluralizmus.

Pápež František a veľký ajatolláh al-Sistání sú „veľkými mužmi mieru“, konštatoval chaldejský bagdadský pomocný biskup Šlemon Warduni. Veľký ajatolláh na stretnutiach neustále zdôrazňuje, že nie je politikom, ale „človekom viery, ktorý chce mier pre celú krajinu“. Podľa Warduniho slov chaldejský patriarcha Louis Rafael I. Sako má s al-Sistáním dobré vzťahy.

Warduniho pohľad na šiitskú kľúčovú osobnosť je živený skutočnosťou, že al-Sistání v priebehu rokov opakovane vyjadril svoju solidaritu s irackými kresťanmi a výslovne sa zasadzoval za uchovanie kresťanských komunít v krajine. Po vojenskej intervencii vedenej Spojeným štátmi, ktorá v roku 2003 zvrhla režim Saddáma Husajna, al Sistání vydal fatvu vyzývajúcu všetkých šiitských moslimov, aby chránili veriacich z menšín vrátane kresťanov a nepovažovali ich za „piatu kolónu“ zahraničných vojsk.

Neskôr veľký ajatolláh viackrát kritizoval teroristické útoky na kresťanov. Požadoval rešpektovanie ich práv v Iraku takisto ako práv iných vierovyznaní. Všetci majú právo „pokojne žiť vo svojom rodnom Iraku“.


Bilbord s pápežom a veľkým ajatolláhom v uliciach Bagdadu. Foto – TASR/AP

Začiatkom roku 2019 sa al-Sistání vyslovil za vyšetrenie „ohavných zločinov“ spáchaných džihádistickou milíciou Islamský štát v Iraku na jezídoch v Sindžare, na kresťanoch v Mosule a Turkménoch v Tal Afare.

Počas posledných týždňov bojov o Ninivskú planinu šejk Abdul Mahdi Karbalai ako oficiálny zástupca al-Sistáního na stretnutí s kresťanmi z Mosulu vyjadril plnú ochotu podporiť iniciatívy, ktoré umožnia chaldejským, sýrskym a asýrskym kresťanom návrat do ich domov a dedín po oslobodení od Islamského štátu.

Stretnutie medzi pápežom a veľkým ajatolláhom bude vrcholom dlhej výmeny prejavov solidarity a súcitu medzi kresťanmi a al-Sistáním počas uplynulých desaťročí. Dosiaľ nikdy nedošlo k osobnému stretnutiu medzi veľkým ajatolláhom a pápežom.

Po smrti Jána Pavla II. v roku 2005 poslal al-Sistání telegram vtedajšiemu vatikánskemu štátnemu sekretárovi Angelovi Sodanovi, v ktorom prejavil sústrasť „všetkým katolíkom“. Zosnulý „odovzdal posolstvo mieru a podporoval medzináboženský dialóg. Bol to pápež, ktorý veľmi rešpektoval všetky náboženstvá,“ ocenil veľký ajatolláh Jána Pavla II.

Pri prameni monoteistických náboženstiev

V rámci svojej návštevy Iraku má pápež František v sobotu 6. marca navštíviť Ur – jedno z najstarších miest ľudstva. Tam sa chce popri predstaviteľoch iných náboženstiev pomodliť za mier v krajine.

Štyritisíc rokov staré ruiny v púšti na juhu Iraku majú veľký symbolický význam: Ur, dnes Tell el-Muqayyar, je považovaný za domov Abraháma, ktorého si židia, kresťania i moslimovia uctievajú ako praotca.

Už Ján Pavol II. chcel na prelome tisícročí prísť do Uru, ale jeho plán stroskotal na Saddámovi Husajnovi.

František príde ako pútnik. Celé mesiace pápež apeluje na všetkých ľudí, aby sa napriek etnickým, náboženským a sociálnym hraniciam považovali za súrodencov v jedinom ľudstve. „Ako veriaci sme vyzvaní k návratu k našim zdrojom, aby sme sa sústredili na to podstatné: uctievanie Boha a lásku k blížnemu,“ napísal pápež František vo svojej najnovšej encyklike Fratelli tutti.

Modlitbu v Ure, ktorý je prameňom pre tri monoteistické náboženstvá, chce venovať „Abrahámovým synom a dcéram“.

Odporúčame