Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
10. marec 2021

Anketa

Má Figeľov podnet k zatvoreným kostolom na súdoch šancu na úspech?

Odpovedajú ústavní právnici Radoslav Procházka a Vincent Bujňák a bývalá zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková.

Má Figeľov podnet k zatvoreným kostolom na súdoch šancu na úspech?

Bývalý eurokomisár Ján Figeľ označil zákaz verejných bohoslužieb za porušenie ústavného a medzinárodného práva. Podal v tejto veci podnet Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu. Generálna prokuratúra Figeľov podnet eviduje a zo zákona sa ním zaoberá.

Právnikom sme v tejto súvislosti položili dve otázky:

Stotožňujete sa s právnym názorom Jána Figeľa?
Má podľa vás podnet v tejto veci šancu na úspech?

Radoslav Procházka, ústavný právnik

1. S právnym názorom Jána Figeľa sa stotožňujem len v menšej, a možno nepodstatnej časti. Legislatívna nekompetentnosť Úradu verejného zdravotníctva je nesporná. Hlavný hygienik už rok produkuje akty, ktorých súlad s právnym štátom býva skôr vecou náhody ako úmyslu. Jednoducho, na tú úlohu nestačí. A on by ňou vôbec nemal byť poverený, ani prakticky, ani z hľadiska inštitucionálnej hierarchie nie je únosné, aby úradník na čele rozpočtovej organizácie disponoval právomocou v podstate neobmedzene regulovať výkon základných práv a slobôd. Na základe nedávno prijatej novely zákona o ochrane verejného zdravia však takouto právomocou disponuje.

Bohoslužby pritom nezakázal výslovne, je to dôsledok obmedzenia slobody pohybu. Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu považujem tieto obmedzenia za primerané vo vzťahu k cieľu, ktorý sa nimi sleduje. V skratke, napriek presvedčeniu, že slobodu pohybu by v čase núdzového stavu mala regulovať vláda, a nie úrad, z vecného hľadiska je podľa mňa faktické obmedzenie verejných bohoslužieb ústavne prípustné.

2. Vo vzťahu k štrasburskému dohovoru platí, že na rozdiel od niektorých štátov sa vláda dodnes nerozhodla pre postup podľa čl. 15, čiže pre pozastavenie jeho účinnosti počas pandémie. Dohovor teda platí v plnom rozsahu. Napriek tomu nepredpokladám, že by ESĽP mal tendenciu spochybňovať diskrečnú úvahu vnútroštátnych orgánov ochrany zdravia. Ešte menej pravdepodobným je takýto prístup zo strany Ústavného súdu. Ten voči pandemickým opatreniam prejavuje veľkú zdržanlivosť a zdá sa, že je na ňu dokonca hrdý. Opäť v skratke, považujem za vysoko nepravdepodobné, že by buď ESĽP, alebo Ústavný súd vyslovil porušenie náboženských slobôd opatreniami ÚVZ.

Vincent Bujňák, ústavný právnik

1. Stotožňujem sa s tým, že súčasný plošný zákaz verejných bohoslužieb bez ohľadu na plochu interiéru a kapacitu daného chrámu naráža na ústavný princíp proporcionality, a k obdobnému záveru dospela napríklad aj Štátna rada vo Francúzsku (rozhodnutie z 29. 11. 2020, protiprávnosť plošného limitu 30 ľudí bez ohľadu na veľkosť chrámu).

Základné právo slobodne prejavovať svoju vieru bohoslužbou možno obmedziť, avšak za splnenia tzv. prísneho testu proporcionality. Jeho súčasťou je aj subtest nevyhnutnosti, ktorý znamená, že ak na dosiahnutie legitímneho cieľa (ochrana života a zdravia) existujú menej drastické prostriedky, štát je povinný ich využiť. Rovnako je jeho súčasťou aj tzv. praktická konkordancia, teda subtest zachovania maxima z obidvoch základných práv.

Inzercia

Povedané na konkrétnom príklade: pre Dóm sv. Alžbety s plochou interiéru 1 200 m2 a kapacitou 5 000 ľudí platí rovnaký plošný zákaz ako pre x-násobne menší chrám. Menej drastickým prostriedkom by bolo obmedzenie založené napríklad na 6-metrových rozostupoch medzi ľuďmi mimo spoločnej domácnosti (trojnásobok vzdialenosti predpísanej Úradom verejného zdravotníctva pri verejných hromadných podujatiach dnes), povinnom respirátore, dezinfekcii a negatívnom teste, so zohľadnením, či je daný okres v II. alebo vyššom stupni varovania.

2. Nemo iudex sine actore, alebo kde niet žalobcu, niet ani sudcu. Ak by sme považovali za najdôležitejšie časové hľadisko, schodnejším je skôr konanie na Ústavnom súde, ktorý vie zabezpečiť nápravu prostredníctvom pozastavenia účinnosti napadnutých právnych noriem. Avšak návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (v danom prípade vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva) môže podať Ústavnému súdu len oprávnený subjekt. Patria sem nielen generálny prokurátor alebo verejná ochrankyňa práv v súvislosti s vybavovaním podnetu, ale napríklad aj skupina 30 poslancov Národnej rady.

Neexistuje právny nárok občana, aby tieto oprávnené subjekty návrh podali. Čím sú však argumenty podávateľa silnejšie, a to aj s ohľadom na rozhodovaciu činnosť zahraničných súdnych autorít (pozri rozhodnutie 1 BvQ 44/20 Spolkového ústavného súdu v Nemecku), tým je aj nepodanie návrhu oprávneným subjektom ťažšie zdôvodniteľné.

Marica Pirošíková, právnička, bývalá zástupkyňa Slovenskej republiky pred ESĽP

Podľa Benátskej komisie k najzávažnejším porušeniam ľudských práv dochádza práve počas núdzového stavu. V súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom dochádza v Slovenskej republike k rozsiahlym zásahom do základných ľudských práv a slobôd, akými sú právo na súkromie, na osobnú slobodu a bezpečnosť, právo na slobodu pobytu, slobodu pohybu, slobodu zhromažďovania a združovania, práva na vzdelanie, práva na slobodu náboženského vyznania či majetkových práv vrátane práv zamestnancov a podnikateľov. Vyhlásený núdzový stav pre celé územie Slovenskej republiky a ďalšie s ním súvisiace opatrenia majú dosah na všetky sféry života jednotlivcov, ktorí vyjadrujú rôznymi formami svoju nespokojnosť.

Benátska komisia, podobne ako judikatúra ESĽP poukazuje na dôležitosť zásady zákonnosti zásahov do ľudských práv, ďalej musí byť dodržaná zásada proporcionality a dočasnosti zásahov do práv. Otázky vyvoláva v súčasnosti už to, na akom právnom základe dochádza k zásahom do ľudských práv a slobôd vrátane slobody náboženského vyznania. V tomto ohľade odborníci diskutujú o tom, či je tak možné robiť na základe uznesení vlády či vyhlášok ÚVZ SR, ktoré nie sú preskúmateľné ani Ústavným súdom v konaní o súlade právnych predpisov.

Odpoveď na uvedené problémy možno ako prvý podá ESĽP v súvislosti so sťažnosťou fitnescentier, ktorá už bola oznámená vláde a v ktorej sa ESĽP vlády pýta aj to, či zásah do práv sťažovateľov na pokojné užívanie majetku bol v súlade s požiadavkou zákonnosti. Ak by bol ESĽP namietaný zásah považoval bez akýchkoľvek pochybností za zákonný a primeraný, sťažnosť by vyhlásil za neprijateľnú bez jej oznámenia vláde už na úrovni samosudcu z dôvodu zjavnej nepodloženosti. Ak ESĽP konštatuje, že zásah bol nezákonný, už uvedené samo osebe znamená porušenie uvedeného článku Dohovoru.

Ak ESĽP dospeje k záveru, že zásah splnil požiadavku zákonnosti, ďalej skúma otázku primeranosti. Štát je povinný podmienku primeranosti zásahu do jednotlivých základných práv a slobôd vedieť vysvetliť, podložiť a preukázať, nielen následne pred ESĽP, ale v prvom rade ex ante svojim občanom a organizáciám, ktorých základné práva a slobody má rešpektovať a chrániť, a to pred schvaľovaním rozhodnutí, ktorými ich obmedzuje.

Foto – R. Procházka: TASR – Martin Baumann; V. Bujňák: Tomáš Madeja; M. Pirošíková: TASR – Radovan Stoklasa

Inzercia

Inzercia

Odporúčame