Súdy a kostoly V katedrále 30 ľudí? Tak to nie. V pandémii sa sudcovia zastali veriacich

Keď počujeme o súdoch v kauzách, kde figurujú kresťania či iní veriaci, v poslednom čase sme zvyknutí na negatívne správy o ich rozhodnutiach. Či už sú to otázky tzv. nových ľudských práv či iných kultúrno-etických tém. Pandémia koronavírusu však ukázala, že súdy sa dokážu postaviť na stranu náboženskej slobody.

Súdny spor v „meste ľudských práv“

Jeden z takýchto najčerstvejších prípadov je zo Švajčiarska. Ženevský kantón zaviedol ešte 1. novembra nariadenia, ktoré obmedzili všetky náboženské aktivity s výnimkou malých pohrebov a sobášov. Skupina miestnych veriacich podala voči tomu žalobu, v ktorej namietajú neproporčnosť opatrení, keďže iné typy verejného zhromažďovania stopku nedostali. Ide napríklad o demonštrácie alebo nácviky profesionálnych speváckych zborov, píše Christian Post.

Začiatkom decembra miestny súd pozastavil platnosť prijatého nariadenia, kostoly sa teda môžu otvoriť. Súd však ešte len bude rozhodovať o samotnej otázke, či išlo o porušenie práva na náboženskú slobodu.

„Pozastavenie však naznačuje, že zákaz nebol primeraný a náboženské obrady a zhromaždenia sú povolené až po konečné rozhodnutie súdu,“ uvádza sa v stanovisku konzervatívnej právnej organizácie Alliance Defending Freedom International, ktorá sa angažovala v prípade.

Podľa organizácie je vysoká pravdepodobnosť, že v spore uspejú. Ženevský súd sa vyjadril, že miestne úrady nepreukázali, že miesta kultu prispeli k šíreniu pandémie.

Po verdikte katolícka cirkev otvorila kostoly s obmedzeným počtom veriacich do 50 ľudí.

„Ostatné verejné zhromaždenia sú stále povolené, nevidíme proporčnosť reštrikcií, zasahujú náboženské skupiny diskriminujúcim spôsobom. Preto sme sa rozhodli obrátiť na súd,“ cituje Catholic News Agency Samuela Sommarugu, jedného zo žalujúcich. Podľa neho môže verdikt súdu predstavovať nový referenčný bod v tejto otázke aj pre zvyšok Európy.

V Belgicku sa ozvali židia

A vo zvyšku Európy nejde o jediný podobný prípad. V Belgicku pôvodne zakázali všetky náboženské zhromaždenia až do 15. januára. Z rozhodnutia Štátnej rady však vyplýva, že vláda musí do 13. decembra revidovať toto opatrenie.

Ako informuje česká redakcia Vatikánskeho rozhlasu, ide o zásluhu antverpskej židovskej obce, ktorá sa proti obmedzeniam odvolala s tým, že vládne predpisy narušujú náboženskú slobodu garantovanú belgickou ústavou z roku 1831 a Európskou dohodou o ľudských právach.

Židia tvrdili, že vláda neberie do úvahy požiadavky náboženského života. Argumentovali, že reštrikcie bránia katolíkom v prijímaní eucharistie a ortodoxným židovským komunitám nedovoľujú náboženské obrady, keďže tie vyžadujú fyzickú prítomnosť desiatich mužov.

Štátna rada dala námietkam za pravdu a nariadila vláde obnovenie konzultácií s náboženskými komunitami a zavedenie takých limitov, ktoré budú primerané k ohrozeniu a prijatým bezpečnostným prostriedkom.

„V rozhovoroch s vládou biskupi navrhnú zavedenie bezpečnostných zásad, ktoré sa uplatňovali v lete, totiž 100 a neskôr 200 ľudí na liturgii. Dúfame, že v spolupráci s vládou vypracujeme nejaké riešenie,“ cituje Vatikánsky rozhlas hovorcu belgických biskupov Tommyho Scholtèsa.

Podľa jeho slov sú kostoly v Belgicku momentálne otvorené a chodí do nich pomerne veľa ľudí, aby sa pomodlili alebo boli na adorácii. „Pokiaľ bude možné slúžiť omše na Vianoce, bude nutné, aby bol limit úmerný k väčšiemu záujmu veriacich, inak nastanú organizačné problémy,“ dodal hovorca.

V katedrále 30 ľudí

Vo Francúzsku mali od 30. októbra celoštátny lockdown, ktorý sa má uvoľňovať postupne na etapy. Na konci novembra vláda oznámila, že v kostoloch sa môžu obnoviť bohoslužby, ale len do 30 ľudí – bez ohľadu na veľkosť kostola.

Katolícke organizácie tento krok napadli na súde s tým, že kostoly a katedrály ponúkajú oveľa viac miesta ako malé obchody, kde platí limit jeden zákazník na osem metrov štvorcových.

„Keď vidíte obrázky zo včerajších demonštrácií s natlačenými ľuďmi a vezmete do úvahy, že vo veľkých kostoloch môže byť 30 ľudí, je to absurdné,“ vyhlásil podľa France 24.com biskup Nanterre Matthieu Rouge. Ten narážal na protesty proti kontroverznému bezpečnostnému zákonu.

Žaloba mala úspech a Štátna rada, francúzsky najvyšší súd, nariadil vláde, aby limit 30 veriacich prehodnotila. Podľa súdu bolo pravidlo neproporčné a predstavovalo hrubé a nezákonné porušenie základnej súčasti slobody vierovyznania. Jeden zo sudcov sa dokonca vyjadril, že pri náboženskej slobode nejde len o právo jednotlivca vyjadriť svoje náboženské presvedčenie, ale zahŕňa aj právo slobodne participovať na obradoch, najmä na sakrálnych miestach.

V USA zasahoval Najvyšší súd

Podobné prípady už zaznamenali aj v Spojených štátoch. V minimálne dvoch prípadoch sa obmedzenými bohoslužbami zaoberal Najvyšší súd.

Na konci novembra pomerom hlasov 5-4 zmiernil prísne obmedzenia pre kostoly a synagógy na území mesta New York. Opatrenia sa týkali Brooklynu a Queensu. Ako pripomína agentúra Bloomberg, ide o časti mesta so silnou komunitou ortodoxných židov. Dve synagógy a medzinárodná ortodoxná strešná organizácia označili opatrenia newyorského guvernéra Andrewa Cuoma za protiústavné s tým, že vyčleňuje ich náboženstvo.

Židovskej komunity sa taktiež dotklo vyhlásenie guvernéra Cuoma, ktorý ešte začiatkom októbra na CNN povedal, že oživenie koronavírusu súvisí so združovaním ultra-ortodoxnej komunity.

V samostatnej žalobe sa na Najvyšší súd obrátila rímsko-katolícka diecéza Brooklynu. Tá namietala, že na kostoly platia prísnejšie podmienky v otázke kapacít než na obchody a kancelárie.

Najvyšší súd dal židom aj katolíkom za pravdu, keď uviedol, že tieto opatrenia sú k bohoslužobným priestorom tvrdšie, keďže im kladú prísnejšie obmedzenia ako napríklad na akupunktúrne zariadenia.

Miestne úrady však uviedli, že verdikt súdu nebude mať efekt, keďže medzičasom sa dotknuté zóny preradili do „žltej kategórie“, kde sa na kostoly a synagógy nevzťahujú dodatočné reštrikcie. Niektoré štvrte boli totiž predtým zaradené do „červenej kategórie“, čo pre kostoly a synagógy znamenalo kapacitu menej než 25 percent alebo desať ľudí.

Krátko po newyorskom prípade sa Najvyšší súd vyjadril aj k žalobe z opačnej strany krajiny.

Washingtonský súd vydal príkaz, že federálni sudcovia v regióne Los Angeles majú prehodnotiť opatrenia guvernéra Gavina Newsoma týkajúce sa bohoslužieb v Kalifornii, píše Los Angeles Times. Miestne opatrenia majú prehodnotiť vo svetle prípadu z New Yorku. 

V žalobe namietali guvernérove opatrenia ako diskriminačné vzhľadom na to, že potraviny či veľkosklady môžu zostať otvorené a môže sa v nich zísť väčšie množstvo ľudí, kým kostoly majú byť zavreté. Štátni právnici zase obhajovali opatrenia s tým, že riziko nákazy je väčšie v interiéroch, kde sa navyše spieva a kde je obmedzená ventilácia.

Pritom v máji kalifornskí veriaci na Najvyššom súde v podobnej žalobe neuspeli, keď namietali  – vtedy miernejšie – reštrikcie guvernéra, ktoré povoľovali interiérové bohoslužby do 100 ľudí.

Americké médiá vidia za novým verdiktom fakt, že po smrti sudkyne Najvyššieho súdu Ruth Bader Ginsburgovej prišla na jej miesto konzervatívnejšia Amy Coney Barrettová. Tento raz sa už našla väčšina za odmietnutie opatrení, ktoré obmedzujú bohoslužby.