Jordan Peterson Slávny psychológ prekvapil slovami o Ježišovi a pravdivosti kresťanstva

Pred tromi rokmi sa kniha 12 pravidiel pre život: Liek na chaos kanadského psychológa a kritika politickej korektnosti Jordana Petersona stala bestsellerom. Jej autor medzitým zažil vrchol v podobe mediálnej slávy, ale aj údolie, keď predminulý a minulý rok zápasil so závislosťou od liekov – dohromady ho museli dávať lekári na ruských a srbských klinikách.

Je to možno paradox, že guru svojpomoci Peterson zažil na vlastnej koži toľkú zraniteľnosť a bezmocnosť. Tento mesiac mu vyšla nová kniha Za hranicou poriadku: 12 ďalších pravidiel pre život, v ktorej stavia už aj na svojej skúsenosti s pochodom temným údolím.

Ešte predtým, než ju ktokoľvek čítal, sa stala predmetom kontroverzií. Vo vydavateľstve, ktoré knihu aj napokon vydalo, sa totiž postavila proti tomuto kroku časť zamestnancov. Peterson leží v žalúdku súčasným „woke“ aktivistom, ktorí v ňom vidia nebezpečného konzervatívneho radikála, hoci v skutočnosti hlása myšlienky, ktoré boli donedávna všeobecne chápané ako „common sense“.

Youtubový kanál slávneho psychológa priniesol v posledných týždňoch a mesiacoch niekoľko rozsiahlych, viac ako hodinu trvajúcich videorozhovorov, v ktorých sa Jordan Peterson zhovára s veľmi rôznorodými mienkotvornými osobnosťami. Medzi nimi je napríklad známy americký herec Matthew McConaughey, britský novinár Douglas Murray, somálsko-americká kritička islamu Ayaan Hirsi Aliová, britský spisovateľ, biznismen a člen Snemovne lordov Matt Ridley či americký evolučný biológ Bret Weinstein. Ak viete po anglicky, oplatí sa vidieť.

Iste, tieto rozhovory možno vnímať aj ako istú formu podpory predaja pre Petersonovu novú knihu. A azda sú tiež reakciou na nie veľmi priateľské interview v novinách Sunday Times z konca januára. No to neznamená, že im chýba hĺbka.

Ja tomu asi verím

V každom prípade, najzaujímavejší z tých rozhovorov viedol Peterson s rezbárom pravoslávnych ikon Jonathanom Pageauom. Jeden fragment z neho na YouTube dosť zarezonoval. Ide o časť, keď dvojica diskutuje o Ježišovi Kristovi. Skúsme ho stručne prerozprávať.

Peterson začína tým, že o Kristovi sa dá hovoriť aj zo psychologického hľadiska. Nejaký jeho kritik povedal, že v antickej mytológii bol celý rad bohov, ktorí umreli a následne boli zase vzkriesení k životu. V komparatívnej religionistike na to upozorňovali aj Joseph Campbell či Carl Jung.

No Peterson upozorňuje spolu so C. S. Lewisom, že rozdiel medzi spomenutými mytologickými postavami a Kristom spočíval v tom, že Ježiš bol historickou postavou. Hoci aj o túto historicitu sa, prirodzene, vedú určité spory.

V Kristovi sa však podľa neho spája skutočná osoba s mýtom. Vzápätí sa Petersonov výklad stane osobným. „Problém je, že ja tomu asi verím. No udivuje ma moja vlastná viera a nerozumiem tomu,“ hovorí na kameru.

Následne premôžu Petersonov hlas slzy, keď rozpráva, že niekedy sa objektívny svet a príbehový svet dotknú. Nastáva to, čo Jung nazýva synchronicitou (ide o náhodné udalosti, ktoré dávajú človeku spoločne silný zmysel, aj keď sa objavujú bez zjavného vzájomného vzťahu príčiny a následku).

„Videl som to veľakrát aj vo svojom vlastnom živote,“ pokračuje Peterson. „A tak v nejakom zmysle verím, že je to nesporné. Disponujeme príbehovým zmyslom pre svet. Pre mňa je to svet morálky, je to svet, ktorý nám vraví, ako konať. Správame sa k nemu, akoby bol skutočný, aj keď nejde o objektívny svet. No príbehový a objektívny svet sa dotýkajú. A dokonalý príklad toho by v princípe mal byť Kristus. A to mi podivne dáva zmysel.“

No Peterson dodáva, že nevie tak úplne, čo si s tým má počať, lebo čiastočne ho to desí: „Neviem, čo by sa s človekom stalo, keby tomu naplno uveril.“

V inej časti rozhovoru Jordan Peterson ako jednu odpoveď na otázku, či verí v Boha, odpovedá často, že nie, aj keď Boh pravdepodobne existuje. Alebo že sa snaží konať, ako keby Boh existoval.

Kameňom úrazu a dôvodom, prečo si stále od viery udržiava určitý odstup, je pre Petersona obava, že keby naplno vyznal Krista, mohlo by mu byť vyčítané, že jeho život nie je dostatočne premenený na to, aby bol Kristovi na dobré svedectvo. Tak ako je v súčasnosti spochybňovaná vierohodnosť Katolíckej cirkvi pre sexuálne škandály, ktoré ňou otriasajú.

Pageau mu na to hovorí, že Boh ho po prijatí viery nepozýva hneď k tomu, aby naplnil nejakú vysokú morálnu latku, ale proste aby ho uctieval…

Celý rozhovor medzi Jordanom Petersonom a Jonathanom Pageauom. Opísaný fragment začína o 21:45. Zdroj: YouTube/Jordan B. Peterson

Pôrodné bolesti kresťanského obrátenia

Mnohí diváci tohto videorozhovoru rozpoznali, že sa tam odohráva duchovná dráma hľadajúceho človeka. Videli sme pôrodné bolesti znovuzrodeného kresťana pred jeho obrátením. Akurát mu niečo bráni uskutočniť posledný krok – krok viery.

Aby sme rozlúštili, čo sa v tom emocionálnom videu vlastne odohralo, treba trochu poznať Petersonov pohľad na náboženstvo.

Mnohé Petersonove prednášky, ktoré kolujú na YouTube, sa dotýkajú viery a zvlášť biblických príbehov. Peterson deklaruje, že aj keď tie príbehy možno nie sú historicky a doslovne pravdivé, obsahujú psychologickú alebo existenciálnu pravdu o človeku. A tým nám umožňujú dať zmysel jednak vonkajšiemu svetu, jednak upratať si správne veci vo svojom vnútri. Skrátka, nemusia byť pravdivé, ale sú užitočné.

Peterson má zároveň za sebou turbulentné životné obdobie, keď sa dostal takmer na prah smrti. To aspoň o svojom zápase so závislosťou od liekov tvrdí. Možno by rád čerpal z tých užitočných plodov kresťanstva, o ktorých toľko prednášal, no bez svojho osobného aktu viery ich môže len obdivovať zvonka ako dieťa tortu za sklom výkladu cukrárne. Aby z nich čerpal nielen racionálne poučenie, ale aj duševný pokoj, ktorý mu tak chýba, musel by uskutočniť ten krok viery.

Ak napríklad Boh viackrát v Biblii opakuje, aby sa veriaci nebál, nestačí len rozumovo zvonka opísať, že je to psychologicky dobrá rada pre zneisteného človeka, keď ho uisťuje nadprirodzená bytosť, bez ohľadu na to, či ona aj naozaj existuje. Aby ste skutočne potlačili vlastný pociťovaný strach, musíte uveriť v pôvodcu prísľubu a že to s vami myslí dobre.

To, čo dnes vidieť u Petersona, možno poznajú ľudia, ktorí sami zažili náboženské obrátenie – a to tesne predtým. Človek jednak rozumovo nejaký čas zápasí so zvesťou evanjelia, kým učiní rozhodnutie vydať sa Kristovi. Jednak môže nejaký prvok jeho doterajšieho svetonázoru zastierať jeho výhľad a brániť mu v tom poslednom kroku viery.

Napríklad Peterson sa takto bojí, že ak by sa stal kresťanom, svojou pokračujúcou morálnou nedokonalosťou by Ježišovi robil zlú reklamu. Rozumovo akoby si Peterson zatiaľ naplno neuvedomil, že kapitulovať pred Kristom neznamená vyšvihnúť sa k výkonu, ale, naopak, prijať výkon, ktorý za hriešnika urobil Kristus – obetoval sa za naše hriechy na kríži, aby jeho milosť mohla postupne pracovať v tých, čo v neho veria, a premieňať ich…

Video odhaľuje ešte jeden moment. Peterson ako psychológ zaujímajúci sa o vieru z východísk „vedeckého svetonázoru“ možno uvažuje, že Boh je len nejakou projekciou našej psychiky. Keď však prvé kroky k nemu urobíte, začnete si všímať, že Boh vstupuje do vášho života zvonka dnu. Že nie je len nejakou vašou ilúziou, ale bytosťou, ktorá stojí mimo vás a vstupuje do vášho života aj spôsobmi, ktoré ste neočakávali. To chcel zrejme Peterson povedať tým poukázaním na Jungovu synchronicitu...

Nech je ako chce, mnohí diváci si všimli, že v duchovnom živote Jordana Petersona sa niečo deje. A treba sa za neho modliť, aby ten posledný krok viery s odvahou urobil.