Toto robte na moju pamiatku! Cesta k riešeniu každej krízy na tejto planéte

Kríza klimatická, demografická, koronová, prírodných zdrojov, koaličná... Tých kríz je akosi priveľa. A s rastom počtu kríz sa zvyšuje aj počet ich riešiteľov i riešení, no nejako nič sa nerieši.

Klimatická kríza a koronakríza sú vzájomne prepojené: mnohí vedci tvrdia, že zvieratá strácajúce svoj prirodzený priestor sa presúvajú bližšie k ľuďom a aj nový koronavírus preskočil na človeka pravdepodobne zo zvieraťa. Klimatickú krízu tu máme preto, lebo človek si myslí, že táto planéta mu patrí a najdôležitejšie je uspokojiť svoj neuspokojiteľný hlad po rozmachu, hlad konzumu, hlad sebectva.

Koronakríza je v konečnom dôsledku dielom človeka a jeho sebectva. Nerodia sa deti, pretože JA si nechcem ničiť život. Koaličná kríza je dôsledkom toho, že príliš veľa politikov chce ukázať, že moje JA je dôležitejšie než ostatné JA.

Veľkonočné sviatky sú oslavou nesebeckého postoja Božieho Syna k človeku. Ježiš prišiel na svet práve nato, aby nás naučil tomuto nesebeckému postoju.

Ježiš pri Poslednej večeri ukáže na chlieb a víno a povie: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo. Pite z nej všetci, toto je moja krv. Toto robte na moju pamiatku.“ Tieto slová Ježiš vloží do židovskej večere v rámci sviatku Pesach. Učeníci vtedy ešte nemohli chápať, čo sa to deje, o čo Učiteľovi ide. Istým spôsobom až do dnešného dňa mnohí z tých, ktorí sa vyhlasujú za Ježišových učeníkov, nechápu Ježišove slová.

Nejde tu „iba“ o ustanovenie sviatostí Eucharistie a kňazstva. Tieto slová nadobudnú zmysel až na Veľký piatok. Keď Ježiš obetuje svoj život, aby ním zmyl hriech sveta. Zomrie na kríži, aby daroval život človeku. Láme a dáva svoje telo a prelieva svoju krv na záchranu sveta. O tomto hovorí Ježiš, keď si učeníci od neho berú chlieb a pijú z kalicha. Chce im ukázať, ako majú naložiť so svojím životom. Majú ho dať druhému. Odovzdať bez podmienok. Nechať zo seba vysať.

„Správne pochopená a realizovaná Kristova výzva je riešením pre každú krízu na tejto planéte.“Zdieľať

Toto nie je jednoduché. Ježiš vie, čo ho čaká, a bojí sa. Tak zápasí o Božiu vôľu, že keď sa potí, vyzerá to, akoby krvácal. Ale nie čo chcem ja, ale čo chceš ty, povie Otcovi. Je to úplný opak sebectva. Ja nie som dôležitý, dôležití sú ľudia, ktorých milujem. A aký je výsledok? Čo sa stane s ukrižovaným a pochovaným Ježišom? Vstal z mŕtvych! Niet ho tu! Pretože touto nesebeckou láskou porazil aj smrť!

„Toto robte na moju pamiatku!“ Je to pre nás odkaz, ktorý zvykneme vykladať v súvislosti s ustanovením Eucharistie a kňazstva: kňazi sú tí, ktorí tento odkaz majú právo a povinnosť uskutočňovať a sprostredkúvať veriacemu ľudu. Avšak Ježišove slová sú aktuálne do každej situácie a pre každého človeka. Slová „toto robte na moju pamiatku“ nás nevyčleňujú z povinnosti uskutočňovať tento „príkaz“. Ježiš nás vyzýva a pozýva uskutočňovať lámanie chleba a prelievanie krvi v našich životoch.

Ten, kto chce Ježiša nasledovať, musí sa stať chlebom pre ostatných, musí byť tým, z ktorého sa budú ostatní živiť. Musí sa nechať zavesiť spolu s Ježišom na kríž. Položiť svoj život za život blížneho. Myslieť viac na druhého než na seba. Mať väčšiu lásku k druhému než k sebe.

Lebo toto je cesta ku vzkrieseniu. Takto sa dá poraziť smrť. Ak budeme jesť Ježišovo telo a piť Ježišovu krv s vedomím, aký je to pre každého z nás záväzok a výzva, už nebude nikto môcť označiť cirkev za prežitok, za spoločenstvo spiatočníkov či stredovekých tmárov. Správne pochopená a realizovaná Kristova výzva je riešením pre každú krízu na tejto planéte. Je to spojené s veľkým strachom o svoj život.

Moje záujmy, pohodlie, koníčky, peniaze i čas sú ohrozené. Je to cesta do smrti. Musí zomrieť moje JA. A to možno vtedy, keď nebudem nadávať na zle zaradeného vodiča. Možno vtedy, keď odložím mobil pri rozhovore. Možno vtedy, keď si nasadím rúško, aj keď mi je to nepohodlné. Keď nebudem mať posledné slovo. Keď nedám komentár k fotke, ktorá sa mi nepáči. Keď dám bloček pri každej platbe. Keď si vypočujem názor, s ktorým nesúhlasím, kvôli záujmu o druhého človeka. Keď nedám, prípadne nevezmem obálku. Keď urobím niečo, čo sa mi doteraz javilo ako odňatie nejakého môjho práva. Ja sa obmedzím, aby som dal priestor druhému.

Len toto je cesta ku vzkrieseniu, k záchrane ľudstva i planéty. Iba tak sa môžu vyriešiť krízy, ktoré majú spoločného pôvodcu: sebastredné JA.