Minikázeň Pastoračná metóda Zmŕtvychvstalého: keď ohlasujeme evanjelium, nerobme výčitky

V nedeľnom evanjeliu (Jn 20,19-31) apoštoli sedia za zatvorenými dverami a v atmosfére strachu. Ježiš vstal z mŕtvych ráno. A hoci je už večer, detail vyjadril sám evanjelista, apoštoli stále majú „hlavy“ sťaby „v hrobe“.

Atmosféru strachu medzi apoštolmi, temnotu večera a zatvorené dvere večeradla poľský kňaz Wróbel prirovnal k pobytu v hrobe: „Naozaj, ich situáciu možno prirovnať k pobytu v hrobe, kde panuje tma, beznádej, samota a rezignácia bez budúcnosti.“

Podobne situáciu apoštolov hodnotí kardinál Martini, ktorý pripomína, že „strach apoštolov je vyjadrený obrazom zatvorených dverí: strach a uzavretosť idú ruka v ruke; kým radosť je prameňom rozprávania, otvorenosti, komunikácie, strach je prameňom uzavretosti“.

Nie je to iba strach apoštolov, o ktorom treba hovoriť. Je tu aj náš strach a naša uzavretosť. Bojíme sa súčasnej dominantnej kultúry, ktorá má prvky barbarstva; uzatvárame sa pred svetom, ktorý kresťanov odmieta ako nepotrebných, marginalizovaných, spoločensky bezvýznamných... Ale aj medzi nás prichádza z Zmŕtvychvstalý...

Ľudsky by sme očakávali, že Ježiš začne výčitkami: Prečo ste ma všetci opustili? Kde ste boli, keď som umieral na kríži? Peter, prečo si ma zaprel, hoci si sa dušoval, že to nikdy neurobíš? Ale nie, Ježiš nič apoštolom nevyčíta.

Ak by to urobil, iba by im viac ublížil, viac ponoril do ich strachu, viac by sa uzavreli, viac prestrašili. Naopak, prináša im oslobodenie, pokoj, dar pokoja a dar moci odpúšťať...

Pripadá mi to ako ideálna pastoračná metóda: ak ohlasujeme evanjelium, nerobme výčitky, nepripomínajme hriechy (každý vieme o tých svojich...), prinášajme oslobodenie, záchranu, povzbudenie, radosť, nádej. Je to ideálna pastoračná metóda, ktorej sa neustále môžeme učiť od Zmŕtvychvstalého Krista. Evanjelium je predsa radostnou zvesťou, novou nádejou, ústretovým postojom!

Najvýraznejšou postavou úryvku je apoštol Tomáš, neveriaci Tomáš. Ešte si kladie aj podmienky. Preto ho niektorí prirovnávajú k mladšiemu z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi. Ale Ježiš sa k nemu správa ako milujúci otec, ktorý očakáva svojho márnotratného syna. Nerobí mu výčitky, prijíma ho a raduje sa z jeho návratu, zahŕňa ho darmi a z jeho návratu sa treba radovať.

Takýto je Zmŕtvychvstalý aj voči nám. Prechádza zatvorenými dverami našich obáv a uzavretosti, aby nám priniesol dar radosti a nádeje nového života, novej budúcnosti.