Cirkevné školy Žiaci dnes potrebujú skôr evanjelizáciu než katechézu, no výziev je viacero

Apríl je časom prihlášok na základné a stredné školy. O nových žiakov zápasia aj tie cirkevné. Medzi riaditeľmi, učiteľmi i rodičmi sú otázky o ich poslaní v meniacej sa spoločnosti stále veľkou témou.

„Nepochybnou devízou cirkevných škôl je ich komunitný charakter. Komunita je najlepšia odpoveď na devastačný účinok kultúry individualizmu a na primárnu potrebu človeka žiť vo vzťahu,“ hovorí o prínose cirkevných škôl prezident Združenia katolíckych škôl Slovenska Daniel Masarovič.

Cirkevné školy podľa neho dominujú snahou vytvárať kultúru spolupatričnosti k školskej komunite ako miestu, kde zdieľame svoje osobné prežívanie, pocity a túžby. „Svet nestojí na konkurencii, ale na spolupráci a vzájomnom dopĺňaní sa – to je kľúčové posolstvo, ktoré potrebujeme odovzdávať mladým,“ pokračuje Masarovič s tým, že to ukazuje aj pandemická skúsenosť.

Charakter cirkevných škôl sa v priebehu histórie menil. Napríklad svätý Jozef Kalazanský, zakladateľ rehole piaristov, založením prvej bezplatnej školy v Európe hľadal spôsob, ako pomôcť deťom z materiálnej i duchovnej biedy. 

V minulosti sa preto žiaci do cirkevných škôl „hrnuli“, vzdelanie pomáhalo meniť sociálny status a prinášalo slobodu vo voľbe povolania. „Možno tým, že je vzdelanie dostupnejšie a bezplatné školy už nie sú len tie cirkevné, konkurencia narástla,“ konštatuje Juraj Ďurnek, provinciál rehole piaristov, ktorá má na Slovensku školy v troch mestách.

Naším zmyslom nemôžu byť len preteky vo výsledkoch so štátnymi školami

Pavol Rábara Adam Takáč

Rozhovor s provinciálom rehole piaristov Jurajom Ďurnekom, ktorá sa venuje školstvu.

Rozpadnuté rodiny, technológie a zvýšený nárast porúch učenia a správania sú fenomény, s ktorými zápasia všetky školy. Pre tie cirkevné je tu ešte jedno špecifikum – prichádzajú do nich žiaci najmä z veriacich rodín? A mali by?

„Skôr sa už na cirkevných školách stretávame so žiakmi, ktorí potrebujú viac evanjelizáciu ako katechézu,“ priznáva páter Ďurnek s tým, že ide o odraz dnešnej sekularizovanej spoločnosti. Podľa neho cirkevné školy vždy reagovali na potreby danej komunity. Piarista uznáva, že nie je jednoduché flexibilne sa prispôsobovať zmenám. „Možno i v závislosti od vnímania odlišností generácií Y a Z,“ dodáva.

Podľa Masaroviča, ktorý je riaditeľom Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách, rodičia prirodzene očakávajú, že ich dieťa bude v cirkevnej škole napredovať nielen po vzdelanostnej stránke, ale aj z hľadiska rozvoja charakteru a ľudskosti.

Do rozhodovania v prípade cirkevnej školy vstupujú i ďalšie faktory. Podľa Ďurneka rodičia hľadajú školy, ktoré využívajú moderné metódy, kde je dobré technické vybavenie, ale veľmi im záleží i na bezpečnom prostredí a aby sa ich dieťa v kolektíve cítilo prijaté.

A čo je dnes najväčšou výzvou pre cirkevné školy?

Páter Ďurnek považuje za najväčšiu výzvu presvedčiť o svojej otvorenosti. „Niekedy sa pojem ,cirkevná‘ škola vníma ako ,uzavretá‘ škola. Škola len pre veriacich či pokrstených. Ale viera nie je podmienkou prijatia do cirkevnej školy,“ mieni. Svätý Jozef Kalazanský vo svojej dobe prijímal do piaristických škôl deti židov i protestantov. 

Podľa Masaroviča pandémia potvrdila, že sme súčasťou významných spoločenských a civilizačných zmien. Rozhodujúcou výzvou je zavádzanie systémových zmien, najmä tých, ktoré ovplyvňujú proces učenia sa žiaka. „Musíme opustiť učenie, ktoré sleduje cieľ ,prebrať všetko predpísané učivo‘ bez ohľadu na to, akú pamäťovú a kompetenčnú stopu v žiakovi zanecháva, a prejsť k učeniu, ktoré zostáva pre život, premieňa a stimuluje potenciál jedinca,“ konštatuje.

Úspešné školy budúcnosti nebudú podľa Masaroviča vzdelávacie výsledky dosahovať bez toho, aby sa významná pozornosť venovala posilňovaniu kultúry otvorenej komunikácie, prežívania hlbokých vzťahov a podnecovania zdravého emočného vývinu.