Slovo kňaza Byť ovcou je najlepšie rozhodnutie

Mnohokrát a rozličným spôsobom nám už boli ponúknuté úvahy o Ježišovi ako o dobrom pastierovi. Vianočné piesne o tom, že sa narodil, by nás, svoje ovce, oslobodil, sú takou trochu romantizujúcou predstavou vzťahu medzi Ježišom a nami. Byť pastierom v dobe Ježišovho narodenia však nebolo nič romantické, bola to náročná práca, ktorej protagonisti boli navyše často predmetom hlúpych klebiet.

V tomto texte však nechcem klebetiť a nemám ani ambíciu priniesť nejaký svoj nový ohromujúci pohľad na túto tému. Práve naopak: rád by som využil príležitosť a ponúkol niekoľko myšlienok, ktoré k tejto téme napísal Joseph Ratzinger vo svojom Ježišovi Nazaretskom. Ak toto dielo poznáte, iste viete, že neskorší pápež ponúka mimoriadne zrozumiteľné a komplexné pohľady na Ježišovu osobu, slová a účinkovanie. Jeho úvaha o dobrom pastierovi vychádza z môjho obľúbeného Jánovho evanjelia, najmä z desiatej kapitoly, ktorej verše dáva do užšieho i širšieho kontextu, aby tak čitateľ dostal čo najúplnejšie vysvetlenie.

V najširšom kontexte je vhodné uviesť, že v starovekom Oriente, teda v sumerských, babylonských i asýrskych prameňoch nachádzame obraz kráľa, ktorý je ustanovený príslušným božstvom do úlohy pastiera a jeho vládnutie je prezentované ako vedenie na pastvu. Z tohto obrazu vyplývajú prirodzené očakávania od kráľa-pastiera, medzi ktorými má významné miesto starostlivosť o slabých. Pre Boží ľud je takýmto pastierom sám Boh, ako máme možnosť čítať v Starom zákone. Preto keď izraeliti začali v istom momente dejín bojovať s pokušením „byť ako ostatní“, teda mať nad sebou Bohom ustanoveného kráľa-pastiera, javilo sa to ako prejav nedôvery voči tomu, že Boh sa o nich postará.

Najznámejší starozákonný text o Bohu ako pastierovi Izraela je 23. žalm: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba...“ Výborné rozpracovanie tejto témy ponúka prorok Ezechiel, ktorý pranieruje zlyhania sebeckých pastierov vo svojej dobe, čím potvrdzuje, že podľahnutie pokušeniu „byť ako ostatní“ vynieslo na svetlo sveta priveľa ľudských nedokonalostí. Jeho prorocká vízia o tom, že „sám Boh bude svedomito pásť svoje ovce“ (porov. Ez 34,13-16), nachádza svoje naplnenie v Ježišovi – Dobrom pastierovi. Ježiš počas svojho účinkovania často konfrontoval sebeckých pastierov svojej doby, ktorí si mylne mysleli, že sú dokonalí. A robil to aj tým, že stoloval s nedokonalými ľuďmi, teda tými, ktorí si boli vedomí, že sa zatúlali a doráňali.

Ježiš provokuje nielen tým, že volá k sebe mýtnikov a neviestky, ide oveľa ďalej. Jánovský Ježiš o sebe vyhlási: „Ja som brána k ovciam“ (Jn 10,7). Ježiš nie je len tak hocijaký pastier, je majiteľ stáda, ktorému ovce nie sú len zverené, ale mu patria. Napokon, sám to potvrdí, keď ich po svojom vzkriesení zverí do starostlivosti Šimona: „Pas moje ovce!“ Šimon by však tejto úlohy nebol schopný bez toho, aby zároveň s ňou nesplnil aj výzvu: „Poď za mnou!“ (Jn 21,15-19).

Dobrý pastier dáva ovciam život. A dáva ho v hojnosti. Pasie svoje ovce nie na hocijakej pláni, ale na zelených pašienkach. Vodí ich k tichým vodám, nie rozbúreným. Prestiera stôl, leje olej, dáva dobrotu a milosť (Ž 23). Cirkevní otcovia vnímali v tomto obraze životodarný pokrm Božieho slova. Vieme predsa, že nielen z chleba žije človek. Každodenným chlebom pre našu dušu je práve Božie slovo. Celá 6. kapitola Jánovho evanjelia, ktorú v tomto období čítame pri svätých omšiach, hovorí o tomto chlebe života, ktorým je vtelené Božie slovo – Logos, ktorý sa stal telom a je nám nielen dobrým pastierom, ale aj životodarným pokrmom.

To však zďaleka nie je všetko: „Dobrý pastier dá život za svoje ovce.“ A Ježiš to myslí smrteľne vážne. Dobrovoľne sa pre nás stáva darom za život sveta. Kríž nie je akt vonkajšieho násilia, ktorému Ježiš podľahol, ale akt dobrovoľného obetovania, pre ktorý sa on sám slobodne rozhodol. Obetuje svoj život, aby sme my mohli žiť.

„Byť súčasťou stáda, byť, s prepáčením, blbou ovcou, to sa nikomu z nás nechce. Sú to práve vlci v ovčom rúchu, ktorí vytvárajú klamlivý obraz, že byť ovcou je hlúpe. A o čo ide vlkom? Aby ovcu zožrali.“Zdieľať

Úlohou dobrého pastiera je starostlivosť nielen o celé stádo, ktoré mu je zverené, ale zároveň osobitne o každú jednu ovcu z toho stáda. Inými slovami: nejde o štatistiku s povolenými odchýlkami, ale o skutočný osobný záujem o každého jednotlivca. Dobrý pastier je vnútorne nastavený tak, že ak sa jedna ovca stratí, on sa hľadať ju navráti, len čo tých ostatných deväťdesiat deväť uloží do bezpečia. Zlý pastier by uložil do bezpečia aj seba, lebo by sa vlka zľakol a povedal by si, že veď jedna ovca hore-dole, čo tam po nej.

Dobrý pastier každú ovcu volá po mene a každá dobrá ovca ide za ním, lebo pozná jeho hlas. Poznať vo Svätom písme znamená mať medzi sebou hlboký intímny a prokreatívny vzťah. Ide o poznanie, ktoré je životodarné. Ježiš dáva život za svoje ovce, dáva ho svojim ovciam, dáva ho každej jednej ovci. Čím bližší vzťah, tým viac života. Takto vzniká hlboká vnútorná príslušnosť, ktorá je viac než len vlastnenie. V žiadnom zdravom a životodarnom vzťahu totiž nie je prítomné „vlastnenie“ toho druhého. Ide o vzájomnú prináležitosť, keď sa jeden druhému navzájom slobodne odovzdávame a prijímame. Vzťah hlbokej jednoty a zároveň úplnej slobody.

Na rozdiel od ľudí, ktorí by nás chceli vlastniť a manipulovať nami ako s vecami, pre Ježiša je každý z nás milovaná slobodná ľudská bytosť. Na rozdiel od tých, ktorí by nás radi využívali pre svoje potreby a túžby, pre Ježiša je každý z nás hoden jeho osobnej obety a úplného sebadarovania. Na rozdiel od zlých pastierov, ktorým sú ich ovce v podstate ľahostajné, dobrý pastier dáva svoj život za každú jednu.

Možno by sa dalo ešte veľa uvažovať o obraze Ježiša ako dobrého pastiera, no skúsme si teraz v hĺbke svojho vnútra odpovedať na jednu zásadnú otázku: Chcem byť ovca? Ak by som azda túto otázku položil na začiatku, možno by to nemusela byť práve lákavá predstava. Najmä medzi ľuďmi, ktorí nemajú o ovciach ani potuchy, sa ovce spájajú so stádovitosťou, ba až hlúposťou. Byť súčasťou stáda, byť, s prepáčením, blbou ovcou, to sa nikomu z nás nechce. Sú to práve vlci v ovčom rúchu, ktorí vytvárajú klamlivý obraz toho, že byť ovcou je hlúpe. A o čo ide vlkom? Aby ovcu zožrali.

Ježiš je ten, kto chráni svoje ovce pred vlkmi. Ak na seba necháme pôsobiť správne pochopený obraz Ježiša ako dobrého pastiera, skôr či neskôr pocítime, že chcieť byť jeho dobrou ovcou, jeho milovanou ovcou, je to najlepšie rozhodnutie. Ak veríme, že Ježiš je dobrý pastier, prečo by sme nemali túžiť po tom, aby sme boli jeho dobrými ovcami?