Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Svet kresťanstva
01. jún 2021

Novokňaz Opus Dei zo Slovenska

Kňazi nie sú smotánkou, ale kobercom, po ktorom ľudia môžu pohodlne kráčať

Cez víkend mal v Bratislave primície druhý slovenský kňaz v Opus Dei. Branislava Borovského v Ríme vysvätil arcibiskup Gänswein.

Kňazi nie sú smotánkou, ale kobercom, po ktorom ľudia môžu pohodlne kráčať

Novokňaz Branislav Borovský. Zdroj: Opus Dei

Na konci mája bol v Ríme za kňaza vysvätený Slovák Branislav Borovský. Stal sa druhým slovenským kňazom, ktorý je členom personálnej prelatúry Opus Dei. Prvým bol vlani Andrej Matis.

Novokňaz Borovský tento víkend slúžil primičnú svätú omšu v rodnej  Bratislave. Má 32 rokov a pochádza z ôsmich detí. Jeho otec Branislav Borovský st. bol disidentom, komunisti ho väznili za pašovanie náboženskej literatúry.

Branislav Borovský sa stal členom Opus Dei počas štúdia na vysokej škole. „Vtedy som však nerozmýšľal nad tým, že by som sa stal kňazom, nebolo to v mojich osobných plánoch a cieľoch,“ hovorí pre Svet kresťanstva. „Väčšina členov Opus Dei sú laici, ktorých Boh povolal k manželstvu, a len menšie percento členov sú muži a ženy, ktorí prijali od Boha dar celibátu.“

Spolu s Borovským prijali kňazskú vysviacku ďalší 26 diakoni. Vysvätil ich osobný sekretár emeritného pápeža Benedikta XVI. arcibiskup Georg Gänswein. Novokňazov povzbudil, aby ostali zakorenení v Kristovi. „Byť kňazom nie je funkcia, ale sviatosť. Je smutné, keď kňaz alebo biskup neohlasuje evanjelium rázne a úplne, ale ponúka svoje vlastné názory alebo nápady,“ apeloval nemecký arcibiskup.

Najstarším z tohtoročných novokňazov prelatúry Opus Dei je 57-ročný José I. Mir. z Mallorky, ktorý dvadsať rokov pôsobil ako riaditeľ škôl v španielskych mestách Pamplona a San Sebastian. Pred desiatimi rokmi sa presťahoval do Rumunska, aby v tejto krajine začal dielo Opus Dei.

Medzi kňazov Opus Dei pribudol aj Vytautas Saladis, 30-ročný právnik z Lotyšska, ktorý je prvým kňazom prelatúry z tejto pobaltskej krajiny.

Zaujímavý príbeh má aj Pablo Álvarez z Kanárskych ostrovov, ktorý istý čas pracoval v Libanone medzi sýrskymi utečencami, kde si uvedomil, že tento zranený svet sa dá uzdraviť iba tak, že do stredu postavíme Boha.

Dvadsaťsedem nových kňazov pochádza z Anglicka, Nemecka, Rumunska, Slovenska, Španielska, Litvy, Japonska, Pobrežia Slonoviny, Kene, Nigérie, Mexika, Brazílie, Peru a Kanady.

Novokňaz Branislav Borovský po primíciách odpovedal na niekoľko otázok Sveta kresťanstva: 

Kedy ste sa rozhodli stať členom Opus Dei?

Bolo to na vysokej škole. Vtedy som však ešte nerozmýšľal, že sa stanem kňazom, nebolo to v mojich osobných plánoch a cieľoch. Poslaním personálnej prelatúry Opus Dei, ktorú v roku 1928 založil sv. Josemaría Escrivá de Balaguer, je ohlasovať a žiť všeobecné povolanie k svätosti a apoštolátu, ktoré Ježiš Kristus adresuje ľuďom.

To znamená posväcovať sa každodennou prácou a plnením si obyčajných povinností kresťanského života, snažiť sa s pomocou Božej milosti byť svätým uprostred sveta bez potreby zmeniť stav alebo profesiu a tak byť apoštolom Ježiša v životných okolnostiach, ktoré sú pre každého človeka špecifické a jedinečné.

Inzercia

Boh povoláva k svätosti  všetkých ľudí. Kto dostal od Boha dar života, zároveň dostáva aj povolanie byť svätým. Väčšina členov Opus Dei sú laici, ktorých Boh povolal k manželstvu, a len menšie percento členov sú muži a ženy, ktorí prijali dar celibátu. To bola aj moja cesta od vysokoškolských čias, keď som do Opus Dei vstúpil ako laik.

Kedy a ako sa u vás zrodilo povolanie ku kňazstvu?

V čase, keď som vstúpil do Opus Dei, som študoval manažment a právo. Mojou túžbou bolo hľadať svätosť a hovoriť o Bohu druhým cez svoju vysnívanú prácu v bežných okolnostiach života. Tesne pred absolvovaním práva sa ma prelát Opus Dei opýtal, či nechcem ísť študovať do Ríma teológiu na Pápežskú univerzitu Svätého kríža. Po ukončení štúdia práva som sa presťahoval do Ríma a tam sa začala intenzívnejšia formácia pre možné budúce prijatie sviatosti kňazstva.

Po troch rokoch štúdia som sa vrátil do Bratislavy, kde som pracoval vo formačných a administratívnych úlohách v študentskej rezidencii Opus Dei Dowina. Po ďalších troch rokoch som sa presťahoval do španielskej Pamplony, kde si momentálne robím doktorát z teológie. A práve tu sa ma prelát opýtal, či chcem prijať kňazstvo. A ja som slobodne a s radosťou povedal, že áno.

Ešte by som rád upresnil, že pre laikov, ktorí sme prijali od Boha povolanie žiť v Opus Dei v apoštolskom celibáte, prijatie sviatosti kňazstva nie je akýmsi korunovaním alebo dosiahnutím vrcholu povolania v prelatúre, ani nepredstavujeme akúsi privilegovanú kategóriu členov, nejakú „smotánku“. Práve naopak, ako kňazi prelatúry sme povolaní obetovať svoj život v kňazskej službe druhým ľuďom, a to nielen v Opus Dei, ale v celej cirkvi a ľudskej spoločnosti. Zakladateľ Opus Dei vyjadril podstatu kňazstva metaforou: „Kňaz má byť kobercom, po ktorom ľudia pohodlne kráčajú.“

Ako ste prežívali vysviacku a čo pre vás znamená byť kňazom?

Vysviacka bola jedným z najdôležitejších a zároveň najkrajších dní môjho života. Prežíval som ju v kruhu bratskej lásky, ktorá je charakteristickou črtou Katolíckej cirkvi a ktorú osobne úprimne zažívam v duchu Opus Dei, v modlitbe a aj vo vedomí, že moja rodina, príbuzní a kamaráti tento moment prežívali so mnou fyzicky alebo aspoň na diaľku. Do Ríma, kde sme 27 diakoni prijali sviatosť kňazstva, mnoho ľudí nemohlo pricestovať pre pandémiu. Aj tento historický fakt nám bude rezonovať pri spomienkach na vysviacku a myslím, že budeme ďakovať Bohu, že si nás zavolal do kňazskej služby práve v týchto neľahkých momentoch.

Byť kňazom pre mňa znamená uvádzať do života to, čo som sa naučil vo formácii a z učenia cirkvi: v prvom rade slúžiť svätú omšu, vysluhovať sviatosti, kázať a snažiť sa viesť duše bližšie k Bohu. Inými slovami, myslím, že kňazské povolanie možno zhrnúť do dvoch slov: omša a služba.

Viete už, kde budete ako kňaz pôsobiť? Je šanca, že sa vrátite aj na Slovensko?

Po primičnej omši v Bratislave sa vraciam do Pamplony, aby som dokončil doktorát z teológie. Potom budem približne pol roka pracovať ako novokňaz v Španielsku. Koncom roka sa pravdepodobne vrátim na Slovensko alebo do Česka. Ale čo sa týka budúcnosti, je možné, že budem pôsobiť ako kňaz v ktorejkoľvek krajine, kde pôsobí Opus Dei. My Slováci máme nadanie na cudzie jazyky a vieme sa prispôsobiť, preto si viem predstaviť život aj mimo domoviny.

Váš otec vám pred vysviackou napísal pekný list, ktorý sa neskôr zverejnil.  Nakoľko vám boli na ceste k duchovnému povolaniu príkladom aj vaši rodičia?

Príbeh môjho otca, ktorý bol väznený komunistickým režimom kvôli náboženskému prenasledovaniu, je pomerne známy na Slovensku aj v Poľsku. V novembri minulého roka pri príležitosti diakonskej vysviacky ma oslovili z asociácie CARF, ktorá podporuje kňazské štúdiá seminaristov a kňazov zo všetkých kontinentov v Ríme a v Pamplone, či by som nepoprosil otca, aby napísal krátke svedectvo. Tak sa objavil na internete spomínaný list.

Pochopiteľne, rodičom vďačím za život, výchovu a povolanie. Preto by som výraz „aj rodičia“ zmenil na „najmä rodičia“. Práve im vďačím zo všetkých ľudí najviac za dar povolania do Opus Dei a teraz aj ku sviatosti kňazstva.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame