(Poznámka: Rozhovor bol pôvodne publikovaný v júni 2021)

Nathaniel Binversie je jeden z autorov a riaditeľ obsahu rozšíreného programu pre mužskú spiritualitu Exodus 90. Študoval na Univerzite sv. Tomáša v Saint Paul v Minnesote. Po ukončení štúdia teológie zbieral skúsenosti ako misionár vo viacerých kresťanských organizáciách. S rodinou žije v USA v Indiane.

V rozhovore pre Svet kresťanstva hovorí, že mužov paradoxne láka na Exode výkon a túžba premôcť sa, no neskôr zistia, že všetko je inak. Vysvetľuje, prečo nechceli vydávať texty k programu v knižnej podobe. Reaguje tiež na najčastejšie námietky voči Exodu 90 a približuje, ako vníma záujem Slovákov i čo si myslí o verziách pre ženy.

Program Exodus vznikol v kňazskom seminári. Na festivale Bratislavské Hanusove dni vás prezentovali ako jedného z autorov a obsahového riaditeľa, čiže ste boli bohoslovcom?

Áno, strávil som v seminári dva roky. Ale ak sa chceme rozprávať o pôvodne programu Exodus 90, musíme spomenúť kňaza z Marylandu menom Brian Doerr. U neho vznikla celá idea, keď si uvedomil, že seminár nie je plný svätých mužov, ale že bohoslovci majú rovnaké problémy ako my, laici vo svete.

Čiže zápasia s pornografiou, závislosťou od mobilu alebo počítačových hier, či sociálnych sietí. Otec Brian skúmal, čo je Božia vôľa, čo má robiť a napokon sa rozhodol voviesť týchto mužov do veľmi intenzívneho spôsobu kresťanského života – života viery, asketizmu a bratstva.

Ako to spočiatku vyzeralo?

Z približne stovky seminaristov vybral len malú skupinku asi 15 študentov a v danom akademickom roku sa im intenzívne venoval. Prechádzali si spolu knihu Exodus, robili reflexie, lebo vtedy ešte neboli spísané. S týmto nápadom zožal úspech, takže nasledujúci akademický rok to zopakoval s ďalšou skupinou seminaristov.

Kedy sa projekt dostal mimo kňazského seminára?

Po troch úspešných rokoch si otec Brian uvedomil, že ak takýto intenzívny čas formácie potrebujú muži v seminári, lebo nie sú slobodní od rôznych vecí, tak čo potom tí vonku? Išiel teda za svojím priateľom Jamesom Baxterom, ktorý bol v inom seminári, ale práve sa rozhodol skončiť a riešil, aký ďalší krok v živote urobí. Otec Brian mu ponúkol, nech si spraví duchovné cvičenia Exodus 90 a nech ich ponúkne aj mužom – laikom, ktorých pozná.

Takto James založil spoločnosť Exodus a program začali robiť muži po celej krajine. Bolo to pred šiestimi rokmi. Spočiatku to fungovalo tak, že otec Brian sa zaviazal, že každý z 90 dní pošle členom skupiny email so zamyslením. Malo to obrovský úspech, muži si tieto maily vzájomne preposielali a šírili sa.

V ktorej fáze ste sa dostali k Exodu 90 vy?

Bolo to práve v tomto období, keď sa preposielali zamyslenia mailom. Za prvý rok a pol som absolvoval Exodus dvakrát. V tom čase som pôsobil ako misionár na univerzite a študoval laickú teológiu. S Jamesom sme priatelia, spolu sme vstupovali do seminára.

„Exodus 90 zámerne naloží mužovi viac, ako dokáže zvládnuť. Lenže my to nemáme zvládnuť dokonale.“ Zdieľať

Keď som robil Exodus, uvedomil som si, že zamyslenia k jednotlivým úryvkom boli síce skvelé, ale mohli by byť oveľa lepšie. Objavovalo sa tam veľa gramatických chýb a ďalších nedokonalostí. Vtedy som práve končil teológiu, moje pôsobenie misionára na univerzite sa pomaly končilo, tak som sa ponúkol Jamesovi, že by som s ním pracoval. Ešte bol s nami jeden človek na fundraising, nikto ďalší.

Mojou prvou úlohou bolo vytvoriť zamyslenia ako ucelený materiál, chceli sme to sprofesionalizovať.

Bola to len otázka práce alebo vás k tomu motivovalo aj niečo viac?

Predovšetkým osobná skúsenosť. V tom čase som Exodus prešiel dvakrát a naozaj mi zmenil život. Zistil som, aký dar je askéza, ako veľmi je nevyhnutná pre kresťanský život.

Býval som dosť sebecký. Považoval som sa za svätého muža, veď som bol v seminári, potom som študoval teológiu, mal som kresťanské manželstvo, robil som misionára na škole, viedol som biblické krúžky a podobne. Ale vôbec som sa nepostil. Až Exodus mi ukázal tento rozmer.

Čo znamená, že ste riaditeľom misie, respektíve obsahový šéf?

Riešim všetok obsah projektu Exodus 90, všetko, čo vydávame, tvorím alebo redigujem.

Ako dnes vyzerá tím Exodus?

Od budúceho týždňa nás bude sedem, čiže sme malý tím. Okrem toho pre nás pracujú aj ľudia na čiastočné úväzky, ako napríklad Tomáš Baršváry pre slovenskú jazykovú mutáciu. Niektorí riešia rozvoj aplikácie, ďalší napríklad vzťahy s kňazmi a profesormi, aby bol obsah kvalitný.

Exodus expanduje, ktorá krajina bola v tomto prvá mimo USA?

Čo sa týka mobilnej aplikácie, tak viacero krajín si ju osvojilo v rovnakom roku. Treba pripomenúť, že ešte pred samotným projektom Exodus 90 existoval blog s názvom ThoseCatholicMen.com. Išlo o projekt otca Briana a niekoľkých seminaristov vrátane Jamesa.

Už vtedy čítalo tento web veľa mužov zo Slovenska, videli sme to z reakcií. Takto sme objavili, že existuje nejaké Slovensko. No a práve cez tento blog sme potom promovali projekt Exodus, takže veľa Slovákov sa o ňom dozvedelo cez túto webovú stránku.

V januári sme písali o tom, že na Slovensku vznikol preklad zamyslení k Exodu, ktorý pripravili verbista Milan Bubák a dokumentarista Marek Poláček. Materiál dostal aj imprimatur od biskupa Jozefa Haľka. Napokon ste tento preklad vydali aj knižne, hoci zo začiatku ste do toho nechceli veľmi ísť.

Viac než 95 percent mužov si robí Exodus cez mobilnú aplikáciu, preto sme nerobili knižnú verziu ani v španielčine alebo poľštine. Ľudia, ktorí preložili texty do slovenčiny, nás požiadali, aby sme ich vydali knižne. Tak sme to urobili – ako úctivé gesto voči nim. Nebolo to tak, že Slováci by sa všeobecne dožadovali knihy.

Jeden z dôvodov, prečo sme ani v USA nešli do knižnej verzie, je tiež riziko, že ho budete čítať ako knihu, najmä ak ho máte ako knihu. Jedna tretina duchovných cvičení sa týka bratstva. Naša mobilná aplikácia ponúka viac nástrojov a možností pre samotné aktivity. Ak dostanete do ruky knihu, hrozí, že k tomu celému budete pristupovať len ako ku knihe, nie ako k manuálu.

Akú pozíciu má Slovensko medzi krajinami, ktoré majú záujem o Exodus?

Zo Slovenska máme najviac záujemcov spomedzi všetkých krajín, ktoré nie sú anglicky hovoriace. Takže poradie je USA, Kanada, Austrália, Írsko, Anglicko a Slovensko.

Koľko je to v prípade Slovenska zhruba mužov?

Určite viac ako tisíc, možno okolo 1 500. To sú však len tí, čo platia za aplikáciu. Potom máme množstvo takých, čo si nejakým spôsobom zoženú texty alebo preklad, takže počet mužov, čo na Slovensku spravili a robia Exodus, je veľký.

A keď sme pri peniazoch, chcel by som podotknúť, že ak si za niečo platíte, máte o jednu motiváciu navyše vytrvať. Exodus je ozaj ťažký program a je dôležité v ňom vytrvať. Takže sa snažíme ponúknuť aplikáciu za čo najnižšiu cenu a chceme takto prispieť k tomu, aby muži neodchádzali.

Čím si vysvetľujete ten silný záujem zo Slovenska?

Na základe mojej krátkej skúsenosti, čo som tu, sa mi javí, že cirkev u vás rovnako ako v USA bola zbavená mužnosti. A Exodus predstavuje presný opak. Snaží sa priniesť mužom plnosť kresťanského života. Lebo kresťanský život je dnes prezentovaný ako emaskulovaný, ale to nie je život, aký žil Ježiš. Nie je to život, do akého povolal Petra, aby ho nasledoval. Oni žili veľmi intenzívny život – život modlitby, asketizmu a bratstva.

Preto je dnes výzvou žiť reálny kresťanský život, čo znamená byť lepším mužom, svätým mužom, žiť plnosť kresťanského života za seba, za svoje manželky, rodiny alebo prosto len byť lepším mužom a myslím, že Exodus im v tom môže pomôcť.

Voči Exodu 90 sa však objavuje aj niekoľko výhrad. Jedna z nich znie, že celý program je zameraný na podanie výkonu.

Rozumiem, aj v Amerike zaznieva výhrada, že aspekt výkonu vedie k pýche. Zaujímavé však je, že práve toto je rozmer, ktorý mužov láka robiť Exodus. Pretože sú egoistickí. Prirodzene chceme výzvy, chceme sa ukázať, akí sme muži. Ak by sme zostali len pri tomto postoji, tak áno, ide o nepochopenie Exodu. Lenže ono je to v skutočnosti presne naopak.

Ako to myslíte?

Exodus vás neskutočne pokorí. Ukáže vám, že to sami nemáte šancu dať. Je toho na mňa príliš veľa. Jedine Boh mi môže dať milosť, ktorú hľadáme, a síce byť slobodný od vecí tohto sveta. Chceme byť lepšími mužmi a manželmi, ale my sami to nespravíme. Iba Boh. Akokoľvek ťažko budete pracovať, nedosiahnete to. Musí to byť dar od Boha.

Takže ide o akýsi paradox, že toto spomínané nepochopenie Exodu – ktoré my vôbec nepromujeme – vlastne láka mužov, aby ho skúsili. A pre mužov, ktorí Exodus neskúsili, a pozerajú sa na tento druh nesprávneho chápania, to vyvoláva rôzne výhrady. Keďže nemajú osobnú skúsenosť, povedia si, že to vedie k pýche alebo že slúži len na vlastné zdokonaľovanie.

Takže zvonku vidíme výkon, no v skutočnosti je za tým milosť?

Presne tak. Najviac výhrad vychádza od ľudí, ktorí nečítali texty. Keby ich poznali, tak by vedeli, že v úplne prvé dni Exodu sa medituje to, že iba Boh jediný daruje slobodu.

Páter Bubák upozorňuje, že muži sa zvyknú sústrediť na asketickú časť a zvyšné dve – modlitbu a bratstvo – riešia menej. Je to aj vaša skúsenosť?

Áno. Jednoducho mnohí muži na askézu asi neboli zvyknutí. Zrazu objavia, že ju veľmi potrebujú. Vezmite si, že o takej modlitbe sa hovorí stále. O asketizme až tak často nie, možno s výnimkou obdobia pôstu a to je všetko.

Práve s tým súvisí ďalšia častá výhrada, že Exodus obsahuje príliš dlhý zoznam vecí na odriekanie. Od malička nás učili, daj si jedno, dve predsavzatia...

Poznám to, kňazi povedia, dajte si jedno alebo dve predsavzatia. Rozumiem prístupu dať si toľko, čo zvládnem. Ale mám na to opačný pohľad, ktorý vychádza z rozdielu medzi otrokom a synom.

Prvý pohľad spočíva v tom, že musím predsavzatia – trebárs počas pôstu – zvládnuť, nesmiem zlyhať. A na Veľkú noc poviem Bohu: pozri, spravil som ich dokonale. Síce iba dve veci, ale dokonale. Toto je postoj sluhu k svojmu pánovi: pozri, čo som pre teba urobil.

Na druhej strane, syn sa snaží spraviť všetko, čo len vládze a môže. Zlyháva pri tom, ale znovu a znovu sa snaží. A otec mu hovorí: nevadí, mám ťa rád a vidím tvoje úsilie. To je vzťah syna a otca. Exodus 90 má byť o tom, že zámerne naloží mužovi viac vecí, ako dokážeme zvládnuť. Lenže my to ani nemáme zvládnuť dokonale.

Ako teda zvládať zlyhania, lebo – ako hovoríte – prídu?

Určite prídu. Spravil som Exodus päťkrát a môžem povedať, že som päťkrát zlyhal. Ale vždy som ho dokončil. Nikdy som to nevzdal a nikdy som nebol ani dokonalý. Bol to aj čas slabosti, keď som na niečo zabudol a podobne. Je to však podstata týchto duchovných cvičení.

Ako sa bežne vyrovnávajú so zlyhaním či stresom muži mimo Exodu? Pitím, jedlom alebo pornografiou. Exodus ukazuje, že toto nie sú cesty na vyrovnanie sa so stresom, musíme sa obrátiť na Boha. Nemožno sa odpútať do sladkostí a iných vecí len preto, že máme akurát obdobie pôstu. Ale musíme sa obrátiť na Boha alebo na bratov v spoločenstve. Takže ak niekto hovorí, že nezlyhal v Exode 90, pravdepodobne vám klame. (Úsmev.)

Niektorí muži sa vopred dohodnú, že si zvolila nejaké výnimky zo zoznamu. Čo na to hovoríte?

Ak si odmyslíme výnimky zo zdravotných dôvodov, tak platí, že robiť Exodus znamená robiť ho taký, aký je. Celý. Robiť výnimky a meniť disciplíny znamená brať kontrolu do vlastných rúk. Cieľom je pritom vzdať sa kontroly. Takže ak toto urobíme pred začiatkom Exodu, už sme zlyhali.

„Disciplíny, ktoré sa nám môžu javiť buď ako ľahké, alebo sa ich bojíme, nám môžu o nás veľa povedať.“ Zdieľať

Napríklad ja som takmer vôbec nepil alkohol predtým, ako som spoznal Exodus 90. Vôbec ma to nelákalo. Lenže na zozname Exodu je vzdanie sa alkoholu. Tak som si povedal, nepotrebujem túto disciplínu, veď je pre mňa príliš ľahká. Ale zrazu, už pri prvom Exode, som pocítil chuť vypiť si. Nechápal som prečo. Skoro každý deň som si kládol otázku, prečo si nemôžem dať nejaké pivo?

Cez túto disciplínu, o ktorej som si myslel, že ju nepotrebujem, sa ukázalo, že môj veľký problém spočíva v pripútanosti k tomu, že chcem mať kontrolu nad vecami. Zrazu som nemal vo svojich rukách to, či si môžem dať pivo alebo nie, a ukázalo sa to ako môj problém. Takže disciplíny, ktoré sa nám môžu javiť buď ako príliš ľahké, alebo sa ich veľmi bojíme, nám môžu o nás veľa povedať.

Aké ďalšie chyby robia muži pri Exode?

Okrem toho, čo sme doteraz spomínali, je nebezpečenstvom slabá komunikácia s tými, s ktorými žijeme. Najmä manželkou. Keď sa jej dobre nedokomunikujú veci, môže to vyvolať zbytočné napätie. Napríklad v piatok vám pripraví jedlo, ktoré si pre pôst nemôžete dať, a potom sa nahnevá. Exodus má slúžiť rodine, nie naopak. Máte napríklad výročie? Jasné, že si môžete dať pohár vína so svojou manželkou.

Po absolvovaní Exodu je lepšie si ho neskôr zopakovať alebo pokračovať inou formou?

Okrem základného programu duchovných cvičení Exodus 90 máme program Deň 91, čo je ďalších 23 cvičení, ktoré sú ponukou pre mužov na doplnenie aktivity po absolvovaní základného programu. Aj apoštoli strávili tri roky formácie s Ježišom, čiže ďalší program je skôr určený na pomalšiu, pohlcujúcu formáciu.

Tento doplňujúci program sa dá robiť v rôznych obdobiach, nielen v pôste či Advente. Kým Exodus 90 je akoby čas na očisťovanie, cvičenia Deň 91 sú dlhodobejšou formáciou. Pretože askéza, modlitba a bratstvo majú byť každodennou súčasťou nášho kresťanského života. Program Deň 91 to reflektuje, jeho súčasťou je čítanie dejín spásy, od knihy Genezis cez Skutky apoštolov a tak ďalej.

Je pravda, že väčšina ľudí si Exodus aspoň raz zopakuje, zväčša na ďalší rok alebo o dva. Je to veľmi fajn znova prežiť taký intenzívny čas, ale medzitým je dobré robiť aj iné veci. Netreba čakať do ďalšieho pôstu.

Viete o nejakých biskupoch, čo robili Exodus 90?

Áno. Osobne som sa s nimi nerozprával, ale máme informácie od kňazov ich diecéz. Mimochodom, náš miestny biskup diecézy Fort Wayne – South Bend Mons. Kevin Rhoades je členom správnej rady Exodus Inc., takže je dosť zaangažovaný v projekte. Osobne však nerobil Exodus.

Neviem, či viete, ale na Slovensku pred pár rokmi prišla skupina žien s verziou pre ženy...

... netušil som, že aj na Slovensku. V USA je množstvo žien, čo tiež spravili ženskú verziu.

Aký je na to váš názor?

Položme si otázku: potrebujú ženy žiť askézu, modlitbu a spoločenstvo? Áno. Je Exodus 90 alebo jemu podobné verzie správnou cestou pre ženy? Nie.

Zdôvodnenie?

Vráťme sa trochu dozadu. Pred rokmi na nás tlačili ženy, a veľa mladých žien, aby sme spravili niečo aj pre nich. Povedali sme si, že to skúsime rozlíšiť, zistiť, k čomu nás Pán volá. Spolupracovali sme pri tom aj so ženskými rehoľami. Musím priznať, že v hre bola aj otázka financií, lebo ženy robia veci rýchlejšie ako muži a pre nás by to bolo výhodné.

„Ženy si zaslúžia niečo lepšie než nejaký typ obyčajnej kópie Exodu 90.“ Zdieľať

Deväť mesiacov sme túto otázku riešili v modlitbe spolu so ženskými rehoľami. Napokon sme sa od nich dozvedeli, že muži aj ženy potrebujú bratstvo, respektíve sesterstvo, ale iným spôsobom. Pretože ženy prežívajú porovnávanie značne odlišne než muži. Keď sa muž porovnáva s druhými mužmi, tak pri tom dokáže rásť. Je to pre neho výzva a snaží sa byť lepším mužom. Kým pre ženy v malých skupinách od päť do sedem môže byť takáto situácia až nezdravá.

Nechcem robiť nejaké definitívne závery, som len poslom tohto názoru. Po ďalšie, muži prežívajú a reagujú na určité asketické praktiky inak než ženy. Ďalším rozdielom je, že muži sú aj v odlišnom veku v podobnejšom stave. Ak sa však stretnú ženy od 19 do 45 rokov, môžu byť vo veľmi rozdielnych situáciách, napríklad v zmysle materstva. Odlišných elementov je veľa a mohli by viesť k neúcte k ženskej spiritualite.

Čo majú teda ženy robiť?

Ženy si zaslúžia niečo lepšie než nejaký typ obyčajnej kópie Exodu 90. Veď už len čítania k Exodu sme všetky napísali pre mužov. (Smiech.) Som za, nech sa vytvoria zamyslenia aj pre ženy, ale chce to zvoliť iný prístup. Musí si to vziať na starosť niekto dobrý v komunitnom živote, chce to tiež veľa vedomostí a konzultácií.

Čo nám Exodus odhaľuje o dnešných mužoch?

Muži potrebujú byť dnes otvorení a disponovaní Božej vôli. Muži k nej nemajú prístup, nevedia, ako sa k nej dostať. Lebo nesedia a nemodlia sa, nevedia sa zrieknuť seba, robiť askézu.  

Ako som už hovoril, emaskulácia je v cirkvi problém, ale aj keby sme ho vyriešili, dostaneme sa k otázke, že sa budeme musieť učiť, ako byť disponovaný Božej vôli. Keď nebudeme vedieť, ako počuť, získať a implementovať Božiu vôľu, máme v cirkvi vážny problém.

Akú rolu v tomto môže zohrávať Exodus?

Veľkú, lebo nás učí práve tieto tri veci – počuť, prijať a implementovať Božiu vôľu. Čo znamená skutočne sedieť a počúvať Boha v modlitbe. Ďalej sa vedieť zaprieť a prestať počúvať svoje telo, ktoré chce stále jedlo a médiá a všetko ostatné, a uvedomiť si, že je tu niekto, ktorého vôľa je dôležitejšia ako moja. A mať dobré spoločenstvo mužov. Tieto veci sú dôležité bez ohľadu na to, či robíme alebo nerobíme Exodus.

V januári sme mali na Slovensku prísny lockdown, naše nemocnice potrebovali pomoc dobrovoľníkov. Veľa mužov začalo v tom čase robiť Exodus a objavil sa názor, že tento typ duchovného programu je vhodný skôr do pokojných časov. Čo vy na to?

Je pravda, že Exodus je intenzívny čas osobného očisťovania a formácie, avšak učí nás vidieť utrpenie a potreby blížnych v inom svetle, iným spôsobom – v zjednotení s Kristom. Pretože nemôžeme zabudnúť, že existuje pokušenie, ktoré robí z aktivít čistý aktivizmus. Samotný Ježiš začal uzdravovať a robiť zázraky až v tridsiatke, pričom aj dovtedy kopec ľudí potrebovalo uzdravenia a podobne. Lebo mu išlo v prvom rade o ich duše.

Treba veriť Bohu, že posiela ľudí v správny čas na správne miesto. Aj v evanjeliách vidíme, že apoštoli neboli celý čas len utiahnutí s Ježišom, ale že s ním išli aj do služby. Exodus by mal byť o tom istom, 90 dní sa intenzívne venovať týmto veciam a potom ísť a byť užitoční. A prípadne po čase si duchovné cvičenia zopakovať, ale medzitým môžem slúžiť.

A nech mi nikto nehovorí, že sa nedá slúžiť počas Exodu. Práveže Exodus nám dáva viac času, nie menej – lebo sa vzdáme Netflixu, Youtubu a sociálnych sietí a môžeme byť otvorení počuť Božiu vôľu.

V čom vám Exodus zmenil život?

Naučil som sa, ako žiť s utrpením a bolesťou, ako ho použiť na dobrú vec. V Exode si volíme utrpenie, kým život ho prináša bez ohľadu na okolnosti, spomínaný koronavírus je dobrým príkladom. Ako sa vyrovnáme s bolesťou a utrpením, je na nás. Môžeme ho prežiť zjednotení s Kristom na kríži, ako na svoju spásu alebo ako ponuku pre blízkych. Alebo sa naň môžeme len sťažovať, ale tým bude neužitočný.

Čo nové plánujete v rámci projektu?

Riešime ďalší obsah, ktorý sa týka času medzi cvičeniami Exodus 90, respektíve pred nimi či po nich. Venujeme sa tiež denným zamysleniam a modlitbám, chystáme aj obsah, ktorý sa týka duševného zdravia. V rámci svojej knižnice chceme vydať aj materiál o pive v zmysle, ako oslavuje kresťanský muž. (Úsmev.)

Foto – Andrej Lojan