Minikázeň Jána Dudu Zvyk je železná košeľa

Máme zaužívané stereotypy, škatuľkujeme, nedokážeme ináč myslieť a konať – iba tak, ako sme si zvykli. Ani v kresťanstve nie.

Profesor kánonického práva na Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a farár v Dlhej nad Oravou.

Ďalšie autorove články:

Ako sa v tom vyznať Kedy je manželstvo u katolíkov nesviatostné a prečo z pohľadu cirkvi nestačí sobáš len na úrade (otázky a odpovede)

Minikázeň Modlime sa, aby ľudia mali viac odvahy

Minikázeň Ak chýba Božie požehnanie, márne je ľudské namáhanie

Niekedy nám nezostáva nič iné, iba sa čudovať. Tak ako sa čudoval Ježiš nad postojom svojich rodákov (Mk 6, 1-6). Poznali Ježiša od detstva, vídavali ho pracovať v Jozefovej dielni, poznali jeho príbuzných, nevedeli si ho predstaviť ináč...

Máme zaužívané stereotypy, škatuľkujeme, nedokážeme ináč myslieť a konať – iba tak, ako sme si zvykli. Ani v kresťanstve nie.

Možno existujú výroky, ktoré vyjadrujú zmýšľanie svojej doby. Kardinálovi Alfredovi Ottavianimu sa pripisuje výrok: „Novota je podozrivá už tým, že je novota.“ A to sme v dobe iba spred 50 rokov.

Odvtedy sme sa radikálne posunuli do druhej strany. Na Bratislavských Hanusových dňoch nedávno v jednej diskusii zaznelo, že obrátiť ľudí na kresťanov netreba, stačí, aby boli dobrými… Zrušil niekto Kristov príkaz o ohlasovaní a krste? Vyvrátil niekto argument, že mimo cirkvi niet spásy (LG 14)?

A tak nám neostáva nič iné, iba sa čudovať, ako sa čudoval Ježiš. „A čudoval sa ich nevere.“ Alebo ináč – ako svoje zvyky povyšujú nad všetko ostatné. Sme schopní vôbec ešte vidieť Krista, cirkev a spásu inak než subjektívne a po svojom?