Ako príklad nech nám poslúži správanie sa apoštolov: odhodlali sa Ježiša zobudiť a povedať mu, že je tu ťažký existenčný problém, a prosili o záchranu.
Ako príklad nech nám poslúži správanie sa apoštolov: odhodlali sa Ježiša zobudiť a povedať mu, že je tu ťažký existenčný problém, a prosili o záchranu.
Niekedy sú chvíle, dni, mesiace, keď si želáme, aby Boh prehovoril, ale on mlčí. Takéto mlčanie Boha pripomenul Benedikt XVI. pri návšteve koncentračného tábora v Osvienčime, ale každý z nás by vedel vymenovať situácie, kedy by očakával zásah Boha.
Sú to obvykle ťažké situácie života, naše alebo iných ľudí, v ktorých si človek nevie rady, cíti krutú nespravodlivosť, takmer až beznádej, lebo nevidí východisko a vidí veľa utrpenia.
Asi podobne sa cítili apoštoli v loďke na Genezaretskom jazere, keď bola búrka, ich loď sa potápala a Ježiš spal. Ako mohol v tej búrke spať? Veď šlo o život… Keď ho zobudili, utíšil búrku a potom apoštolom povedal: „Čo sa bojíte? Nemáte vieru?“
Ale niečo podobné zažil aj sám Ježiš, keď visel na kríži, bol na dne svojich síl a doliehal na neho pocit bezmocnosti a opustenosti. V tejto situácii zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
A Boh mlčal! Prehovoril znameniami, až keď zomrel.
Tým zvolaním z kríža sa Ježiš modlil. Neviem, či je možné dať nejaké odporúčanie inému človeku, keď sa ho dotkne situácia a Boh mlčí. Neviem, či som schopný ju dať vôbec sám sebe. Ale predsa!
Ako príklad nech nám poslúži správanie sa apoštolov: odhodlali sa Ježiša zobudiť a povedať mu, že je tu ťažký existenčný problém a prosili o záchranu.
Ako príklad nám poslúži i sám Ježiš: jeho výkrik z kríža je modlitbou; je to zvláštna forma modlitby: výkrik adresovaný Bohu. Čo viac sa ešte dá v ťažkých chvíľach urobiť?