Minikázeň Učiť sa odpúšťať a milovať znamená učiť sa životu s trojjediným Bohom

Benedikt XVI. uvádza, že večný život spočíva v tom, že stále budeme Boha spoznávať, ale nikdy ho nespoznáme dokonale a úplne. V uvedenom zmysle to azda najzreteľnejšie možno vidieť v článku katolíckej viery o Najsvätejšej Trojici. Čím viac sa ju snažíme svojím rozumom pochopiť, tým viac chápeme jej racionálnu neuchopiteľnosť.

Ak by som teda mal poradiť teológom nejaké teologické dielo o Trojici, odporučil by som im napríklad výklad katolíckej viery Josepha Ratzingera z jeho Úvodu do kresťanstva (Dobrá kniha 2020). Alebo nejaký iný katolícky traktát o Trojici.

Ak by som mal poradiť iným katolíkom niečo o Trojici, odporučil by som im modlitbu Hlavných právd, ktorých je šesť. V tejto modlitbe sa modlíme, že veríme v jedného Boha v troch osobách. Alebo by som im poradil, aby upriamili svoju pozornosť na formulu, ktorou sme boli pokrstení: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“ Je to formula, ktorú vyslovil Ježiš, keď poslal učeníkov kázať a krstiť.

A čo by som mal ešte k tomu povedať? Azda to, že v Najsvätejšej Trojici by sme mali vidieť aj duchovné posolstvo. Ako prvé a najdôležitejšie vidím to, že Boh existuje ako spoločenstvo. Týmto životom neputujeme sami, ale kráčame spolu s inými (aj s Bohom). Preto naša životná cesta musí byť cestou prekonávania egoizmu a otvorenosťou k druhým (najmä k Bohu).

Druhým duchovným posolstvom je láska ako niečo, čo drží spoločenstvo pohromade. Láska je tmelom spoločenstva. Aj teoretik politiky Machiavelli povedal, že kto si myslí, že pre súčasné dobrodenia ľud zabudne na staré krivdy, je na veľkom omyle. Ľud na krivdy nezabudne, Boh áno. Lebo je láska.

Preto učiť sa odpúšťať a milovať znamená učiť sa životu s trojjediným Bohom.