Minikázeň Pane, neoddeľ ma po smrti od tých, ktorých som na tomto svete miloval

V nedeľnom úryvku Jánovho evanjelia (Jn 15,9-17) je toľko Ježišových slov o láske, že je až ťažké tej láske rozumieť. Kľúčom k pochopeniu môže byť výrok, ktorý tuším vyslovil sv. Ambróz: „Pane, neoddeľ ma po smrti od tých, ktorých som na tomto svete miloval.“

Napríklad, keď Ježiš povedal, že „ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske“, tým naznačil, že nebo je spoločenstvom, ktoré existuje a žije v rámci Božej lásky. Nebo je spoločenstvom Božej lásky. A keďže Boh je darcom tejto životodárnej lásky a je večný, aj nebo a tí, čo žijú v nebi, žijú v láske naveky. 

Alebo keď Ježiš žiada, aby sme sa navzájom milovali, ako nás miluje on, tým tvrdí, že aj tu na zemi existuje spojivo, ktoré spája Kristových učeníkov, a že je to láska pochádzajúca od Otca... Aj preto nás už nenazýva sluhami, ale priateľmi! Sme priateľmi Boha, priateľmi Krista, sme priateľmi navzájom v nasledovaní Ježiša.

Potom rozumieme aj Ježišovmu tvrdeniu, že „nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov”. 

Ako spoločenstvo prirodzenej lásky na tejto zemi privádza k životu, aj spoločenstvo lásky, ktorá pramení v Bohu, je zdrojom a prameňom nebeského života. 

Rozumieme tomu, lebo rozumieme prirodzenej a láskyplnej prosbe: „Pane, neoddeľ ma po smrti od tých, ktorých som na tomto svete miloval.“