Minikázeň Dobrý pastier zápasí o večný život svojich veriacich. Je to radikálny cieľ

Každý duchovný pastier musí svoje pastoračné spôsoby konfrontovať s tými Kristovými, lebo Ježiš je jediným dobrým pastierom. Evanjelista Ján (Jn 10,11-18) pravdepodobne reaguje na niektoré vtedajšie nezdravé pastoračné javy podobenstvom o Kristovi ako dobrom pastierovi (Flanagan, 68).

Pri opise Krista – dobrého pastiera – nachádzame istú gradáciu. V roku A sme čítali prvú časť podobenstva (Jn 10,1-10): pastier vchádza k ovciam bránou, zlodej a zbojník inokadiaľ. Pastiera poznajú, on pozná ich. Kladú si duchovní pastieri otázku, prečo ich „ovce“ majú (ne)radi? Nezmýšľajú o ovciach, že je to predsa len hlúpe stádo, z ktorého sa dá iba slušne žiť? Lenže takto zmýšľajú zbojníci, ktorí z oviec žijú, ale neslúžia im. Sú to praktickí zlodeji, ktorí ovce okrádajú. Dobrí pastieri majú ovce v úcte a poznajú ich, pracujú pre ich duchovné dobro.

V tohtoročnom roku B Kristus nároky na dobrého pastiera stupňuje: dobrý pastier aj život položí sa svoje ovce (Jn 10,11). To je radikálny znak dobrého pastiera! Kristus je vzorom a ideálom dobrého pastiera. Či duchovní pastieri sú, alebo nie sú toho schopní, sa zistí až vtedy, keď sú pred takúto radikálnu voľbu postavení. Ale každý by mal mať aspoň odhodlanie ju naplniť, lebo už samotné úprimné odhodlanie je veľká vec a veľká láska!

Napokon v roku C sa číta posledná časť Jánovho podobenstva o dobrom pastierovi. Je to iba niekoľko viet, ale dôležitých: dobrý pastier vedie ovce k večnému životu, nie kade-tade! Dobrý pastier bojuje, zápasí, namáha sa o večný život svojich veriacich. Je to radikálny cieľ. Azda sa to dá lepšie pochopiť na vyjadrení emeritného arcibiskupa Filadelfie Charlesa Chaputa, že iba vtedy, ak bojujeme za niečo, za čo má zmysel aj umrieť, iba to má skutočnú hodnotu!

Ruku na srdce: sme odhodlaní umrieť pre večný život?