Naše dnešné uvažovanie o Duchu Svätom rozvíjame podľa modlitby Verím v Boha. Apoštolské vyznanie viery sme sa modlievali od detstva každý večer. Ide tu okrem iného o vyjadrenie, že Duch Svätý pôsobí v našich ľudských dejinách.
Pôsobenie Ducha Svätého v našich ľudských dejinách je pokračovaním pôsobenia Krista. Aj Krédo vzniklo na báze formuly krstu, ktorú vyslovil Ježiš, keď poslal apoštolov krstiť slovami: „... krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).
Po vyznaní viery v Ducha Svätého nasledujú: vyznanie viery v svätú cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný.
Pôvodne sa pod „spoločenstvom svätých“ myslelo na sväté veci, najmä Eucharistiu, a až následne na spoločenstvo svätých osôb. Eucharistia je sám Kristus a je rovnaký v Bratislave, v Prahe i v Buenos Aires.
Aj pri „odpustení hriechov“ sa najprv myslelo na krst, ktorý odpúšťa hriechy, až potom na sviatosť zmierenia. Takto sa cirkev javí ako „priestor“ pôsobenia Ducha Svätého. (Benedikt XVI.)
Vrchol pôsobenia Ducha Svätého v ľudských dejinách vyjadrujú dve posledné vyznania Kréda: verím vo vzkriesenie tela a verím v život večný. Tu človek silou Ducha Svätého preborí múr biosu, čiže múr smrti, a vstupuje do večnosti, kde je „nové nebo a nová zem“ (KKC 1043).
Prosba na záver: často recitujme modlitbu Vyznania viery a pripomínajme si perspektívu našich ľudských dejín, ktorú máme v sile pôsobenia Ducha Svätého.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.