Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
15. júl 2021

Omša na dovolenke

Ak nie je v okolí katolícky kostol, môžem ísť do iného? (5 otázok a odpovedí)

Odpovedajú morálny teológ Vladimír Thurzo a cirkevný právnik Radoslav Šaškovič.

Ak nie je v okolí katolícky kostol, môžem ísť do iného? (5 otázok a odpovedí)

Foto: Wikimedia

Počas leta, dovoleniek a oddychu by nemal kresťan zabúdať na svoj duchovný život, ktorého dôležitou súčasťou je účasť na nedeľnej svätej omši. Nie vždy sa však, najmä v zahraničí, dá nájsť katolícky kostol.

Čo ak sme na dovolenke a máme kostol ďaleko alebo nie je v okolí dostupná svätá omša? Môže alebo musí katolík navštíviť napríklad pravoslávnu liturgiu či bohoslužbu niektorej protestantskej cirkvi? A prečo ísť vôbec v zahraničí na omšu, keď nerozumieme jazyku?

Na tieto i ďalšie otázky sme sa pýtali cirkevného právnika Radoslava Šaškoviča a dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a morálneho teológa Vladimíra Thurza.

Základný prístup: Radosť, nie povinnosť

„K účasti na svätej omši sa dá pristupovať z dvoch rôznych uhlov pohľadu: legalisticky alebo v duchu čnosti,“ hovorí na úvod morálny teológ Vladimír Thurzo. Vysvetľuje, že legalistický prístup je, keď veriaci človek hľadá spôsoby, ako splniť príkaz, aby sa nedopustil hriechu. Vtedy človek pozerá na vec minimalisticky, teda ako splniť zákon, ktorý je nevyhnutným minimom. „Toto nevyhnutné minimum je dané cirkevnými príkazmi, ako to výslovne uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi v č. 2041.“

Vladimír Thurzo zdôrazňuje, že pri otázke, ako sa počas dovolenky postaviť k účasti na svätej omši, je správnejší prístup v duchu čnosti. Ide o praktizovanie čnosti nábožnosti, ktorá je morálnou čnosťou a riadi aj náš náboženský život.

„Táto čnosť je vnútorne živená božskými čnosťami viery, nádeje a lásky. Typické pre každú morálnu čnosť, ale v tomto prípade konkrétne pre nábožnosť, sú najmä dve veci. Po prvé, drží morálny život človeka v zdravom strede, čiže tak, aby človek svoj náboženský život nezanedbával a zároveň aby nebol úzkostlivý, bigotný alebo netolerantný voči iným. Po druhé, čnosť je motorom morálneho života, čo znamená, že človek sa neuspokojuje len s tým, aby nejako vyplnil zákon, ale snaží sa vo svojom náboženskom živote o skutočne živý vzťah s Bohom,“ vysvetľuje Thurzo.

Cirkevný právnik Radoslav Šaškovič hovorí, že prvou vecou, ktorú si treba uvedomiť, je, že chodiť v nedeľu a prikázaný sviatok na svätú omšu je príkaz cirkevný, nie Boží. Poukazuje na to, že Boh nám prikázal svätiť siedmy deň, ktorým bola sobota. Oddychujeme, lebo aj Boh oddychoval.

„Dovolenka je oddych, ak si idem na týždeň oddýchnuť od práce, ktorú vykonávam celý rok, už v tomto je význam oddychu, ktorý sa spája so sobotným dňom. Samozrejme, k prežívaniu nedele patrí aj liturgické slávenie. Rozmer sviatočného dňa nie je len v oddychu, ale aj v kulte, kde vzdávam chválu Bohu,“ hovorí Šaškovič.

Prečo má kresťan teda ísť v nedeľu na svätú omšu? „Lebo to patrí k sväteniu sviatočného dňa, ktorý má rozmer oddychu a rozmer úcty k Bohu. Ísť na dovolenku si oddýchnuť od pracovných povinností neznamená oddýchnuť si od duchovných povinností,“ odpovedá Radoslav Šaškovič.

Jedným dychom však dodáva, že nemá rád slovo povinnosť. Toto slovo nahrádza slovom radosť. „V sviatočný deň si máme oddýchnuť od služobnej práce a svoju radosť, že sme kresťania a Božie deti, máme vyjadriť účasťou na svätej omši. Čiže môžeme pokoje škrtnúť slovo povinnosť a nahradiť ho slovom radosť,“ hovorí kaplán v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Najčastejšie otázky

Dilemy, ktoré mnohí veriaci riešia počas dovoleniek, sme zhrnuli do piatich konkrétnych otázok.

Môže si katolík plánovať dovolenku na mieste, o ktorom vie, že sa tam nebude dať ísť na nedeľnú omšu?

Mnohí ľudia cestujú do oblastí, kde sa nedá vôbec dostať do kostola. „Všeobecne možno povedať, že od účasti na svätej omši ospravedlňuje morálna a fyzická nemožnosť.

Fyzická nemožnosť znamená, že katolícky kostol sa v danej lokalite vôbec nenachádza alebo je príliš vzdialený,“ hovorí Vladimír Thurzo. Kedysi autori uvádzali, že príliš vzdialený kostol je viac ako hodinu pešo.

Morálna nemožnosť ísť na svätú omšu je vtedy, ak je pre človeka príliš zaťažujúce zúčastniť sa na svätej omši. To môže byť v prípade choroby, ak by človek mohol iných nakaziť, alebo pre neho samého je cesta do chrámu príliš vyčerpávajúca a náročná.

Dostatočne ospravedlňujúcim dôvodom neúčasti na nedeľnej omši je podľa Vladimíra Thurza aj cesta za oddychom na miesta, kde nie je dostupný kostol. Takéto cesty by však mali byť skôr výnimočné. „Ak sa však človek ocitne v krajine, kde sa do kostola dá dostať, ten, kto žije čnostne, urobí, čo je v jeho silách, aby sa na svätú omšu dostal,“ dodáva morálny teológ.

Prečo ísť na omšu, keď nerozumiem cudziemu jazyku?

Niekedy zaznieva argument, že na dovolenke ľudia na omšu nejdú, lebo nerozumejú jazyku. Tento dôvod však veriaceho človeka od neúčasti na omši neospravedlňuje. Cirkevný právnik Radoslav Šaškovič poukazuje, že kedysi boli sväté omše len v latinčine a ľudia tiež všetkému nerozumeli.

„Vedeli, čo bohoslužba je, vedeli, že je to sprítomnenie Kristovej obety a že sú účastní na Božom kulte. Povedzme si otvorene, keď človek príde dnes na svätú omšu, kto je schopný od začiatku do konca vnímať každé slovo?“ zamýšľa sa Šaškovič.

Inzercia

Pripomína, že dnes nie je problém si liturgické texty nájsť na internete a pred svätou omšou si pozrieť liturgické čítania vo svojom jazyku. Za problém nepovažuje ani to, ak si veriaci počas svätej omše pozerajú liturgické texty v smartfóne. Stretáva sa s tým pomerne bežne aj v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Vladimír Thurzo vidí na omši v zahraničí aj ďalší benefit. „Je pre mňa obohatením vidieť, ako svoju vieru vyjadrujú a prežívajú ľudia v iných krajinách. Navyše, v dnešnej dobe je často náboženský život už jediným, kde sa ešte zachovali tradičné zvyky tej-ktorej oblasti. Avšak aj bez ohľadu na tento kultúrny prvok každá svätá omša je sprítomnením Ježišovej obety na kríži. Nezávisle od miestnej kultúry, zvyklostí či jazyka,“ hovorí morálny teológ.

Zároveň pripomína, že Ježiš Kristus je rovnako prítomný na svätej omši počas dovolenky, ako aj v domácom farskom kostole. „Čnostne žijúci človek Ježiša hľadá a nehľadá spôsoby, ako pred ním uniknúť,“ dodáva dekan bohosloveckej fakulty.

Ak počas cesty do zahraničia nemôžem zájsť na katolícku omšu, môžem to nahradiť účasťou na liturgii v nekatolíckom chráme?

Niekedy sa počas dovolenky môžeme ocitnúť v krajine, kde je v okolí len pravoslávny chrám, prípadne chrám inej východnej cirkvi, ktorá nie je v jednote s Rímom. Veriaceho človeka v takomto prípade neviaže účasť napríklad na pravoslávnej liturgii, ale je vhodné, ak ju navštívi, zhodujú sa oslovení kňazi.

„Podľa Kódexu kánonického práva (kán. 1248, §1), príkazu zúčastniť sa na svätej omši zadosťučiní ten, kto je prítomný na svätej omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade. Ustanovenia cirkevných zákonov sa interpretujú striktne, čiže tak, ako sú uvedené. Zúčastniť sa na liturgii u východných bratov, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, teda nie je prikázané, ale považuje sa to za vhodné a ten, kto sa na tejto liturgii zúčastní, už nie je povinný zúčastniť sa na katolíckej omši,“ hovorí morálny teológ Thurzo.

Kňaz Šaškovič upresňuje, že ak nemám v zahraničí dostupný katolícky kostol a chcem ísť na bohoslužbu, tak je potrebné uprednostniť cirkev, ktorá má platné sviatosti, aj keď nie je v jednote s Rímom. Ide najmä o východné ortodoxné cirkvi. „V takomto prípade sa môžem na liturgii zúčastniť s čistým svedomím,“ vysvetľuje Šaškovič a dodáva, že v prípade ohrozenia života môžem od kňaza východnej cirkvi dokonca platne prijať aj viatikum či rozhrešenie.

Ak sa ocitneme v situácii, že máme možnosť ísť len na bohoslužbu niektorej protestantskej cirkvi, v takomto prípade podľa Thurza nejde o ekvivalentnú náhradu omše: „Keďže protestantské cirkvi nie sú v spoločenstve s Katolíckou cirkvou, účasť na službách Božích nemožno považovať za ekvivalentnú náhradu svätej omše. Takou nie je ani prenos v rádiu, televízii, cez internet a podobne. Avšak z hľadiska duchovného úžitku by som uprednostnil, ak je to možné, prenos cez internet, zvlášť ak sa viem pripojiť na svoju farnosť alebo nejakú slovenskú svätú omšu.“

Môže pristúpiť katolík k Eucharistii na bohoslužbe nekatolíckej cirkvi, ktorá má platné sviatosti, ale nie je v jednote s Rímom?

Pri tejto otázke sa oslovení kňazi nezhodujú. Podľa názoru cirkevného právnika Radoslava Šaškoviča môže katolík prijať sviatosti od nekatolíckej cirkvi len v ohrození života alebo v špecifickej životnej situácii, ktorou však určite nie je týždňová dovolenka."  Zdôrazňuje, že Eucharistia je vyjadrením jednoty, a keď pôjdem na sväté prijímanie v nekatolíckom kostole, túto jednotu popriem.

„Niekto si povie, že sa zúčastní na prijímaní, lebo Eucharistia je pre neho viac než to, že daná cirkev nie je v jednote s Rímom. To je nebezpečné uvažovanie. Eucharistia je v prvom rade vyjadrením jednoty Božieho ľudu. Táto jednota je viac ako platnosť vychádzajúca zo zachovanej apoštolskej postupnosti v niektorých nekatolíckych cirkvách,“ konštatuje Šaškovič, podľa ktorého sa nemá katolík zúčastňovať ani na prijímaní chleba v protestantských chrámoch.

Morálny teológ Thurzo hovorí, že katolík môže pristúpiť k Eucharistii aj v nekatolíckom chráme. „Takto to uvádza Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme od Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, takže to nie je vec názoru, ale hlas cirkvi,“ hovorí dekan fakulty Thurzo.

Radoslav Šaškovič upresňuje a dopĺňa, že „Direktórium nehovorí o bežnej omši počas dovolenky, ale o zvláštnych osobitných ekumenických pobožnostiach.“

Mám hriech, ak sa z objektívnych príčin nezúčastním na nedeľnej svätej omši?

Cirkevný právnik Šaškovič upozorňuje, aby ľudia nemali počas dovolenky výčitky svedomia, ak sa im z objektívnych príčin nepodarí ísť na svätú omšu.

„Ak nemáme možnosť ísť na katolícky obrad, pomodlíme sa ako rodina, uvedomíme si, čo v nedeľu prežívame, a takto zadosťučiníme Božiemu prikázaniu. V takejto chvíli nejde o ťažký hriech. Iné je, ak by som bol niekde v Chorvátsku rozvalený na pláži a mám tam kostol a na omšu nejdem. To už je moja blbosť a lenivosť,“ hodnotí Šaškovič.

Morálny teológ Thurzo k tomu dodáva, že dnes, keď už takmer každý vlastní smartfón, nie je problém mať pri sebe kdekoľvek nielen omšové texty, ale aj bohoslužbu slova na každý deň.

„Je to otázka prístupu. Ak mi na tom záleží, beriem si na dovolenku navigáciu nielen zemepisnú, ale aj duchovnú, ktorá mi pomáha pri každodennom živote s Bohom,“ uzatvára dekan bohosloveckej fakulty Vladimír Thurzo.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame