Duchovný život v lete Hrozba alebo šanca? Záleží, kto je pre nás Boh

Pamätáme si to mnohí ešte zo školských lavíc – vždy pred prázdninami pani učiteľka vystríhala pred rozličnými nástrahami leta a vyzývala na zodpovedný prístup k voľnému času.

Ako je to v našom duchovnom živote? Máme vnímať leto ako hrozbu alebo skôr príležitosť? A na aké oblasti sa zamerať?

Modlitba nemá nikdy prázdniny

Či sú prázdniny pre človeka viac hrozbou alebo príležitosťou, závisí od základného nastavenia, lebo kto chce čas dobre využiť, tak to aj urobí. Taký je názor bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka. „Ak chápeme prázdniny, že budú prázdne od rôznych aktivít, tak máme do činenia s hrozbou zlenivenia. Ale ak tento čas naplníme iným konaním, tak predstavujú veľkú šancu. Či už byť užitoční pre druhých ľudí, alebo sa prehĺbiť v duchovnom živote,“ vraví.

Aj jezuita Jakub Garčár vidí odpoveď na otázku hrozba verzus príležitosť v našom vzťahu k Bohu. Podľa neho záleží, či je Pán iba šéfom (v najlepšom zmysle slova), alebo aj priateľom. „Ak je kolega z práce alebo dokonca samotný šéf aj priateľom, potom sa stáva, že aj keď v čase letnej dovolenky formálne nemusíme či nemáme byť spolu, predsa sa rozhodneme tráviť ju spolu – pre naše vzájomné priateľstvo,“ hovorí.

Biskup Haľko upozorňuje na pokušenie poľaviť v dobrých veciach z dôvodu voľnejšieho režimu. „Modlitba, svätá omša, čítanie Svätého Písma a skutky lásky nemajú nikdy prázdniny. Ani v zime, v lete či na jar,“ konštatuje.

Ďalšou možnosťou počas prázdnin je častejšia svätá omša cez týždeň, prípadne zostať v kostole aj dlhšie, v tichu, adorácii. Tak uvažuje o modlitbe v letnom čase provinciálka sestier saleziánok Monika Skalová. „Keď je pre mňa ranná a večerná modlitba dôležitá, tak ju nevynechám len preto, že je leto, že som niekde mimo domu, pretože nejde len o to, aby sme sa odmodlili, ale nachádzali si čas na rozvoj vzťahu s Bohom,“ mieni.

Podľa sestry Moniky Skalovej sa dá modliť vlastnými slovami aj na prechádzke v prírode, prípadne púšťať Boha do svojho vnútra aj tým, že si pustíme nejakú pieseň, ktorá vedie k chvále Boha, mať so sebou Písmo a podobne.

Dobiehať vzťahy

Z oblastí, ktoré vníma biskup Haľko ako priestor na rast, spomína intenzívnejšiu komunikáciu a dobrovoľníctvo. „V lete máme viac času jeden na druhého, môžeme sa stretnúť, rozprávať bez toho, aby sme sa pozerali stále do kalendára,“ uviedol.

Leto je tiež časom dobrovoľníckych aktivít, pričom práve dobrovoľníctvo môže byť počiatkom niečoho väčšieho, napríklad povolania. „Veľa ľudí hovorí, že svoje povolanie našli cez prázdniny, keď stretli niekoho dôležitého v živote alebo boli na nejakom tábore a podobne,“ pokračuje bratislavský pomocný biskup.

Čas na vzťahy vyzdvihuje aj redemptorista Rastislav Dluhý, ktorý priznáva, že leto je pre neho časom, keď je len tak s rodinou či priateľmi. „Dobieham vzťahy,“ hovorí misionár na Litve.

Biskup Haľko navrhuje v lete navštíviť niekoho, koho sme nestretli počas školského či pracovného roka. Po ďalšie, pokúsiť sa stmeľovať – zvolať partiu, priateľov, keďže v lete sú ľudia disponovanejší. A keď sme pri konkrétnych tipoch, nezavrhol by ani myšlienku malého predsavzatia.

Modlitbu však podľa neho netreba za každú cenu predlžovať, ale radšej prehlbovať. „Keďže v dovolenkovom čase nie sme pod časovým tlakom ako bežne počas roka, tak máme možnosť spočinúť pri duchovných veciach vo väčšom vnútornom pokoji,“ uzatvára.

Knihy, kláštor či púť

Páter Dluhý sa na leto teší aj kvôli knihám. „Spozoroval som, že v lete, v čase dovolenky, vo mne dozrievajú myšlienky alebo pohľady na určité veci. Mám čas viac uvažovať a neponáhľať sa od jednej veci k druhej,“ konštatuje.

Redemptorista odporúča v lete čítať denne na pokračovanie Bibliu. „Dodá našej dovolenke veľmi hlboký rozmer. Možno nás tak scitlivie čítanie Písma, v ktorom hovorí Boh, že jeho hlas zachytíme aj cez jeho spravodajcov, ktorými sú morské vlny, brieždenie, zapadajúce slnko, mohutný dážď, jasavá nočná obloha, oblohu pretínajúci blesk alebo dunivý hrom,“ rozpráva misionár.

Saleziánka Monika Skalová by každému dopriala nejaký čas ticha. „K tomu sú dobré duchovné cvičenia alebo púť, alebo pobyt v prírode, hory, voda. Niektorí idú na pár dní do kláštora, aby tam načerpali,“ vraví. Podľa nej možno stojí za to si tiež vyhodnotiť svoj slovník, aké slová vychádzajú z mojich úst – či im nedopriať viac slnka ako búrok. „Možno aj menej pozerať do mobilu a viac ľuďom do očí, ktorých mám pred sebou,“ dodáva saleziánka.

Možností, ako sa povzbudiť a načerpať v duchovnom živote počas letných dní, je veľa, stačí si len vybrať podľa osobnej „anamnézy“. Ako hovoria aj naši respondenti, všetko sa odvíja od toho, aký máme s Bohom vzťah.

Páter Garčár používa príklad rodičov, ktorí nechcú deti držať v lete len doma, ale nechajú ich vyhrať sa s priateľmi a ony im o tom s nadšením večer rozprávajú – tak podobne to môže byť s nami a Bohom. „Aj Boh Otec mi dopraje bezstarostný čas s priateľmi, a predsa hľadá aj príležitosti a spoločné ,robenie čohosi, čohokoľvek‘, len aby sme mohli byť spolu,“ konštatuje jezuita.

„A ak ešte s Bohom priateľmi nie sme, alebo stále skôr formálni než osobní, tak leto môže byť príležitosťou urobiť ten bláznivý krok a pozvať ho prežiť ho s nami,“ dodáva.

A možno sa iba z letnej lásky stane časom láska na celý život.