Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
21. 11. 2015, 13:59

Kresťania a ich obrana pred násilnou islamizáciou v Iraku

V Iraku sa odohrala uplynulý týždeň politická dráma s dobrým koncom.
Kresťania a ich obrana pred násilnou islamizáciou v Iraku

Konflikt vypukol pre nútenú islamizáciu príslušníkov náboženských menšín a rozhodujúcu rolu pri úprave zákona zohral tlak irackých kresťanov.

Katolícka cirkev v Iraku úspešne vyvíjala tlak na novelizáciu zákona o občianskych preukazoch, ktorý bol v lete tohto roku prijatý tamojším parlamentom. Chaldejský katolícky patriarcha Mar Louis Raphael I. Sako bol hlboko znepokojený pre ustanovenie článku 26/II, ktoré automaticky považovalo za moslimov maloleté deti, ktorých jeden z rodičov konvertoval na islam. V irackých občianskych preukazoch sa zo zákona musí uvádzať aj náboženská príslušnosť. Iracký parlament však schválil 17. novembra zmenu článku 26/II v prospech nemoslimských menšín.

Bezúspešný pokus o novelizáciu

V uplynulých mesiacoch poslanci z radov nemoslimských menšín prezentovali v irackom parlamente pozmeňovací návrh, podľa ktorého majú maloletí až do dosiahnutia 18. roku života patriť k pôvodnému náboženstvu a potom sa majú samostatne a slobodne rozhodnúť.

Ich návrh podporovali aj niekoľkí moslimskí právnici a poslanci. Pokus o novelizáciu 27. októbra však stroskotal: za pozmeňovací návrh hlasovalo 51, proti bolo 137 poslancov. Chaldejský katolícky biskup v Dohuku, Rabban al-Qas, sa vtedy pred novinármi vyjadril, že výsledok hlasovania je dôsledkom „tlaku fanatických skupín a extrémistických hnutí“.

Chaldejský katolícky patriarcha Mar Louis Raphael I. Sako bol hlboko znepokojený pre ustanovenie, ktoré automaticky považovalo za moslimov maloleté deti, ktorých jeden z rodičov konvertoval na islam. Zdieľať

Vo vyhlásení publikovanom 9. novembra 2015 na portáli AsiaNews.it chaldejský patriarcha Louis Raphael I. Sako označil tento zákonodarný stav za „hrozbu pre jednotu irackého národa, sociálnu rovnováhu i náboženský pluralizmus“. Apeloval na irackého prezidenta Fuada Masuma, aby vrátil zákon späť do parlamentu.

„Poslanci by urobili lepšie, keby sa starali skôr o to, aby sa jednotlivec stal dobrým občanom, a nemiešali sa do jeho náboženskej viery“. Patriarcha sídliaci v irackom hlavnom meste Bagdade vyzval poslancov, aby „skutočne vytvorili podmienky spravodlivosti a rovnosti medzi všetkými irackými obyvateľmi“. Zdôraznil, že ak príslušný zákon zostane aj naďalej v platnosti a začne sa aplikovať, obráti sa na medzinárodné ľudsko-právne grémiá.

Pokojný protest v Bagdade

V úsilí zabrániť nútenej islamizácii maloletých členov náboženských menšín v Iraku chaldejský patriarcha zorganizoval 10. novembra 2015 v Bagdade pokojný protest proti spomínanému zákonu. Zhromaždenie sa konalo pred miestnym chaldejským chrámom sv. Juraja. Prišli naň nielen predstavitelia irackých kresťanských komunít, ale aj zástupcovia občianskych združení a skupiny príslušníkov náboženských komunít jezídov a sabajcov. Nechýbali ani moslimovia.

Ako informoval portál Asianews.it, pokojný protest sa začal spevom irackej hymny. Vo svojom prejave chaldejský patriarcha potom pred zhromaždenými zdôraznil, že „sloboda je pre všetkých, a platí to aj pre náboženskú slobodu“, taktiež je nemysliteľné „zákonom ukladať vieru, ktorá je v skutočnosti Božím darom“.

Chaldejský katolícky patriarcha Mar Louis Raphael I. Sako, ktorý sa postavil na obranu náboženskej slobody

Podľa patriarchu Mar Saka diskriminačné ustanovenie 26/II protirečilo aj samotnému Koránu, ktorý v mnohých veršoch vyhlasuje, že „vieru nemožno nanucovať“. Protivilo sa tiež „početným ustanoveniam irackej ústavy“, medzi nimi článku 3, ktorý stanovuje, že „Irak je multi-etnickou krajinou“ s rozličnými náboženstvami a kultmi.

Podľa článku 37/II „štát garantuje ochranu jednotlivca pred politickým a náboženským donucovaním“. Bolo v rozpore aj s článkom 42, podľa ktorého má „každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva“ a ktorý sa zhoduje so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv v jej článku 18: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva – pripomenul patriarcha Sako – a toto právo zahrnuje v sebe i voľnosť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať sám alebo spoločne s inými, či verejne, alebo súkromne, vyučovaním alebo vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov“. 

Vo svojom prejave chaldejský patriarcha zdôraznil, že sloboda je pre všetkých, a platí to aj pre náboženskú slobodu. Je nemysliteľné zákonom ukladať vieru, ktorá je v skutočnosti Božím darom. Zdieľať

Patriarcha Mar Sako potom poďakoval „bratom moslimom“ a „pánom poslancom“, ktorí ešte v lete tohto roku „hlasovali proti schváleniu diskriminačného článku 26/II“. Okrem toho pripomenul podporu a solidaritu, ktorej sa mu dostalo od Vysokého komisára pre ľudské práva v Iraku, ktorý tiež pozdvihol svoj hlas „proti tomuto nespravodlivému zákonu“.

 „Žiadame,“ dodal chaldejský patriarcha, „aby neplnoletí boli ponechaní vo svojom náboženstve, aby im bola ponechaná sloboda vybrať si náboženstvo podľa ich presvedčenia po dosiahnutí dospelosti“, pretože „náboženstvo je osobným vzťahom medzi Bohom a človekom“.

Predseda irackého parlamentu Salim al-Juburi, ktorý napokon pred hlasovaním podporil náboženské menšiny

Ako už vo vyhlásení pre AsiaNews.it, tak aj na pokojnom proteste v Bagdade chaldejský patriarcha zdôraznil, že ak iracký parlament bude aplikovať tento zákon, nechajú sa počuť aj na medzinárodnej úrovni, napríklad podaním žaloby na iracký parlament pri Rade OSN pre ľudské práva.

Vedenie chaldejskej katolíckej cirkvi naďalej sníva „o vlasti pre všetkých, ktorá sa stane stanom schopným pojať kresťanov, jezídov, sabajcov i neveriacich, všetkých Iračanov... O stabilnej a prosperujúcej vlasti, ktorá vie garantovať dôstojnosť vlastných občanov. Nech žije Irak!“. 

Prekvapivý obrat

Iracký parlament schváli 17. novembra zmenu článku 26/II. Podľa nej sa maloleté deti nemoslimských rodičov nestávajú automaticky moslimami, keď jeden z rodičov prestúpi na islam. Podľa agentúry Fides za novelizáciu hlasovalo 140 z 206 poslancov. Rozhodujúcu rolu pri obrate v hlasovaní zohral predseda irackého parlamentu Salim al-Juburi, ktorý presviedčal poslancov, aby nemoslimským náboženským skupinám priznali právo na rovnosť, ktorú im garantuje aj samotná iracká ústava. Al-Juburi diskutoval minulý týždeň na túto tému so zástupcami irackých náboženských menšín, medzi nimi aj s chaldejskou katolíckou cirkvou. 

Foto: wikimedia.org, Flickr.com

 

Odporúčame